Liptovský Hrádok

mesto na Slovensku
Disambig.svg O hrade pozri Hrad Liptovský Hrádok.

Liptovský Hrádok (nem. Liptau Hradek) je mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji.

Liptovský Hrádok
mesto
Liptovský Hrádok - pohľad zo Skalky - 6. 7. 2012.JPG
Severná časť mesta zo Skalky
Coat of arms of Liptovský Hrádok.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Rieky Váh, Belá
Nadmorská výška 640 m n. m.
Súradnice 49°02′15″S 19°43′33″V / 49,037500°S 19,725833°V / 49.037500; 19.725833
Rozloha 18,32 km² (1 832 ha) [1]
Obyvateľstvo 7 441 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 406,17 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1341
Primátor Branislav Tréger[3] (nezávislý)
PSČ 033 01
ŠÚJ 510726
EČV LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Hviezdoslavova 170
033 01 Liptovský Hrádok
E-mailová adresa sekretariat@lhr.sk
Telefón 044 / 522 22 11
Fax 044 / 522 22 13
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Liptovský Hrádok
Webová stránka: www.liptovskyhradok.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

PolohopisUpraviť

Mesto leží vo východnej časti Liptovskej kotliny pri sútoku Váhu s Belou. Je prirodzeným a technickým centrom horného Liptova. Je vzdialený 10 km východne od Liptovského Mikuláša, 44 km severne od Brezna a 45 km západne od Popradu.

Časti mestaUpraviť

SídliskáUpraviť

Vodné tokyUpraviť

Symboly mestaUpraviť

ErbUpraviť

Erb mesta má v hornej striebornej tretine štítu tri zelené ihličnaté stromy (motív lesa). Dolné dve tretiny tvorí zelené pole s dvomi skríženými striebornými kladivami (historický symbol). Tri zelené stromy v hornej časti erbu symbolizujú okolité lesy, ťažbu dreva a tradíciu drevárskeho priemyslu v regióne horného Liptova. Dve prekrížené banícke kladivá v dolnej časti erbu symbolizujú baníctvo a ťažbu železnej rudy v okolí Liptovského Hrádku, ktorá tu v minulosti intenzívne prebiehala. Erb pochádza z roku 1990, tvorcom je Liptovskohrádočan. Je už viac ako desiatou verziou erbu za posledných 500 rokov.

ZástavaUpraviť

Zástava mesta má na bielom podklade vo svojom strede umiestnený strieborný kríž a je ukončená vybraním dovnútra do jednej tretiny jej plochy. Dĺžka zástavy je spravidla dvojnásobkom jej šírky.

Jediný výrobok zástavy vyhotovenej z neštandardných materiálov uschováva primátor mesta.

Zástavu mesta používa primátor mesta a mestské zastupiteľstvo pri slávnostných a oficiálnych príležitostiach mestského, prípadne štátneho charakteru, a to vyvesením na budovách, v ktorých sídlia, prípadne v sieňach, kde sa konajú slávnostné podujatia.

PečaťUpraviť

Pečať mesta tvorí erb mesta s hrubopisom „MESTO LIPTOVSKÝ HRÁDOK“. V strede medzi začiatkom a koncom tohto textu je hviezdička. Hrubopis je oddelený od obrazu pečate – erbu mesta – kružnicou.

Pečať mesta sa používa pri slávnostných príležitostiach – udelenie štátneho občianstva, na pečatenie významných listín, dokumentov a v prípadoch, kedy to určí Mestské zastupiteľstvo alebo primátor mesta.

DejinyUpraviť

 
Hrad a renesančný zámok v Liptovskom Hrádku

Liptovský Hrádok vznikol začiatkom 13. storočia ako osada Belzsko. Bol pomenovaný podľa jedného z troch hradov, nachádzajúcich sa na území dnešného Liptova – Hrádku. Hrad Hrádok patrí svojou topografickou polohou do Horného Liptova a tvorí neodmysliteľnú súčasť jeho starších dejín. Osada Mravník, nachádzajúca sa v centre dnešného starého mesta, bola o pár storočí mladšia. Predtým tu bolo Keltské hradisko, a predtým sa tu udomácnili ľudia púchovskej kultúry, čo potvrdil nález sedemdesiatich urien na sídlisku Belanská. Pravdepodobne prišli z troch hradísk blízko Podturne, kde sa usadili oveľa skôr. Liptovský Hrádok sa nachádza na sútoku riek Váh a Belá, nebolo preto náhodou, že si vybrali toto miesto.

V okolí hradu založili najskôr osadu zloženú z rodín lesníckych a štátnych úradníkov. V roku 1728 postavili soľný sklad v osade Mravník, do ktorého dovážali soľ zo Solivaru. Vznik Liptovského Hrádku úzko súvisí s rozvojom hrádockého panstva po jeho odkúpení Kráľovskou dvorskou komorou v roku 1731. Komora na území osady vybudovala tzv. hrable na zachytávanie po Váhu splavovaného dreva, píly, neskôr aj hutu na spracovanie železnej rudy, spravovala tiež soľný sklad pri Váhu (založený už v roku 1728), ako aj mlyn, pivovar a rybník pri areáli hradu.

Jadrom osady sa stala ulica tiahnuca sa od hradu smerom na juh. Lipové stromoradie, ktoré je také typické pre túto ulicu, ako aj pre celý Liptovský Hrádok, vysadili v roku 1777, za pomoci komorského úradníka Jána Xavera Girsíka a riaditeľa horárskej školy Jána Benkeho. Neskôr sa časť tejto ulice stala základom pre dnešné arborétum. Pokračovanie tejto ulice popri Váhu smerovalo k ďalšej bývalej osade Prekážka popred už spomínaný soľný sklad. Patrila pod obec Podtureň až do 30. rokov 20. storočia. Zlúčením oboch osád vznikol Liptovský Hrádok. V 80. rokoch 18. storočia postavili v Liptovskom Hrádku na dnešnej ulici Pod lipami budovy pre komorský lesný úrad a prefektúru a v roku 1790 rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie v slohu Ľudovíta XVI.[4] Prvé panelové domy sa v Liptovskom Hrádku začali stavať asi v rokoch 19591965.

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

 
Panoráma mesta

PamiatkyUpraviť

Sakrálne pamiatkyUpraviť

  • Rímskokatolícky kostol sv. Martina v časti Dovalovo, jednoloďová pôvodne ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z druhej polovice 13. storočia. Nachádza sa v opevnenom areáli na vyvýšenine uprostred obce. Medzi 14. a 15. storočím bol doplnený o nástenné maľby. Od reformácie do roku 1673 bol kostol evanjelický. K zásadnej prestavbe došlo na začiatku 17. storočia, kedy bol nanovo zaklenutý krížovými hrebienkovými klenbami a bola postavená veža. V druhej polovici 17. storočia bol kostol fortifikovaný. K barokovej úprave interiéru došlo v polovici 18. storočia, na konci storočia boli upravované aj vonkajšie fasády. Posledné reštaurovanie kostola prebehlo v rokoch 2005-2006. Zo stredovekých detailov sa zachovala klenba v presbytériu, východné okno svätyne a vstupný portál. Z tohto kostola pochádza neskorogotický krídlový oltár sv. Martina biskupa a sv. Štefana Prvomučeníka, ktorý je súčasťou zbierok SNM v Martine. Ďalšie stredoveké tabuľové maľby boli odvezené do Budapešti.[5] Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi a oknami s profilovanými šambránami a segmentovým ukončením. Veža je ukončená zvonovitou helmicou.
  • Rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčaasť jej hmoty z roku 1790. Interiér je zaklenutý korýtkovou klenbou. Nachádza sa tu hodnotná iluzívna výmaľba, ktorá tvorí aj samotný oltár. Oltárny obraz zobrazuje Ukrizovanie od J. Lercha z doby výstavby kostola. Kazateľnica a lavice v štýle luiséz pochádzajú z rovnakého obdobia. Organ pochádza od firmy Rieger z roku 1902, no nachádza sa v staršej organovej strini z roku 1795. Súčasťou interiéru je aj socha sv. Františka z Assissi od Alojza Stróbla.[6] Priečeliu kostola dominuje rizalit, z ktorého vyrastá veža. Segmentovo ukončené okná sú dekorované šambránami. Veža je členená lizénovým rámom, ukončená korounnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.
  • Evanjelický kostol v časti Dovalovo, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1851-1857. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Nachádza sa tu oltárny obraz Kristus na Olivovej hore od P. M. Bohúňa z roku 1857 a voľný obraz M. Luthera, taktiež od Bohúňa.[7] Priečeliu kostola dominuje rizalit členený pilastrami a ukončený štítom, z ktorého vyrastá veža členená lizénovým rámom s horizontálnym pásovaním. Ukončená je ihlncovou helmicou. Okná sú polkruhovo ukončené.

Ostatné pamiatkyUpraviť

  • Hrad Liptovský Hrádok, zrúcanina vodného hradu pôvodne zo 14. storočia s priľahlým renesančným kaštieľom z rokov 1600-1603. Hrad je dvojpodlažná stavba s dvojicou nárožných veží, nachádzajúca sa na úzkom skalnom výbežku pôvodne obohnanom vodnou priekopou, z ktorej sa dochovalo blízke jazero. Kaštieľ je dvojtraktová dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena L. Areál sa nachádza sa na mieste sútoku Váhu s riekou Belá. Hrad slúžil ako oporný bod na spojnici Považia so Spišom. Prvá doložená zmienka o hrade pochádza z roku 1341, udáva, že staviteľom hradu bol Magister Donč. Od toho roku je hrad v kráľovskom majetku a stáva sa novým sídlom Lipovskej župy. V roku 1433 bol hrad poškodený Bratríkmi. V nasledujúcom období hrad striedal majiteľov, patril okrem iných Petrovi Komorovskému, Jánovi Jiskrovi či Zápoľským. V 17. storočí, počas protihabsburských povstaní bol hrad poškodený, jeho najstrašia časť už nebola obnovená. Areál hradu s priľahlým kaštieľom patril od roku 1731 kráľovskej komore, ktorá využívala už len kaštieľ. V kaštieli sa dochovali renesančné hrebienkové a barokové pruské klenby. V roku 1803 areál vyhorel. Využívaný pre účely komory bol do roku 1850, neskôr tu bola zriadená väznica a okresný súd.[8] V súčasnosti slúži ako historický hotel.
  • Soľný a meďný úrad, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z roku 1711. Úpravami objekt prešiel v 18. a 19. storočí.[9] Fasáde budovy dominuje rizali s predstavaným dvojosovým portikom. Okná sú lemované dekoratívnymi šambránami. Dnes tu sídli expozícia Národopisného múzea Liptovský Hrádok.
  • Lesnícka škola, dvojpodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z roku 1796-1800.[10] Škola vznikla ako prvá svojho druhu v Uhorsku. Iniciátorom vzniku školy v roku 1795 bol prefekt hrádocko-likavského domínia František Wisner z Morgensternu. Stavbe dominuje výrazný rizalit zakončený trojuholníkovým štítom s tympanónom a malou strešnou zvonicou. Parter je horizontálne členený pásovaním, poschodie má nárožné kvádrovanie. Okná majú profilované šambrány, portál je dekorovaný prelamovanou kamennou rímsou s nápisovou doskou.
  • Klopačka a vážnica, súbor baníckych technických pamiatok v časti Maša. Klopačka je baroková stavba na pôdoryse štvorca s barokovou šindľovou cibuľou z obdobia po roku 1772. Fasády klopačky sú dekorované nárožným zaoblením a korunnou rímsou s terčíkom. Vážnica je dvojpodlažná obdĺžniková stavba z rovnakého obdobia ako klopačka.[11] Krytá je sedlovou strechou, fasáda je lemovaná jednoduchými lizénami. V objektoch dnes sídli expozícia Múzeum baníctva a hutníctva Maša Liptovský Hrádok.

MúzeáUpraviť

Liptovské múzeum v Ružomberku je príspevkovou organizáciou Žilinského samosprávneho kraja. Má vlastivedný charakter a jeho výskumnú a zbernú oblasť tvorí územie celého Liptova, kde má svoje pracoviská a expozície. Prioritnou úlohou múzea je starostlivosť o zbierkový fond, ktorý tvorí vyše 190 000 zbierkových predmetov. V súčasnosti sa do popredia dostáva aj vytváranie novej strategickej, marketingovej a propagačnej línie, s cieľom prezentovať a propagovať hodnoty kultúrneho dedičstva. Okrem veľkého množstva výstav organizuje i náročné kultúrno-výchovné podujatia a programy pre školy, širokú verejnosť, ale aj na objednávku pre rôzne subjekty cestovného ruchu.

ParkyUpraviť

Občianska vybavenosťUpraviť

V meste sa nachádzajú Technické služby v časti Podtureň – Roveň. Nachádza sa tu predajňa potravín Lidl, ktorá je najväčšou v meste (1000 metrov štvorcových). Ďalej sa tu nachádzajú dve predajne Coop Jednota, Liptovský Mikuláš, a. s. Dve sú tu taktiež predajne CBA Verex. V meste sa nachádza pobočka Slovenskej Sporiteľne, Prima Banky, Slovenskej Pošty, VÚB Banky a všetky sú v centre mesta v okolí Námestia Františka Wiesnera. Samotné námestie je veľkou atrakciou. Konajú sa tu mnohé podujatia, napríklad vo februári zabíjačka a na Vianoce to sú koledovačky alebo koncerty Dychovky z Liptovského Mikuláša.

DopravaUpraviť

Mesto sa nachádza na križovatke ciest I/18 a II/537. Severne od mesta prechádza diaľnica D1 v smere západ – východ. Najbližší výjazd je za obcou Liptovský Peter na sever a za obcou Uhorská Ves na západ. Ďalšie výjazdy sú v meste Liptovský Mikuláš, v obci Ivachnová a v obci Važec. Liptovský Hrádok má železničnú stanicu na trati č. 180 ŽilinaPoprad. Najbližším letiskom je letisko Poprad-Tatry.

ŠportUpraviť

Okolie mesta ponúka výborné podmienky pre pešiu, ako aj vysokohorskú turistiku, cyklistiku, beh na lyžiach a ďalšie športy v prírode. V rokoch 2013 aj 2014 bol Liptovský Hrádok etapovým mestom cyklistických pretekov Okolo Slovenska[12]. V roku 2014 bolo zároveň súčasťou trasy medzinárodných cyklistických pretekov Okolo Poľska. Aj vďaka blízkej polohe Tatier mestom prechádzajú viaceré súťažné aj nesúťažné podujatia na bicykli.
V súťažnom športe významné úspechy dosiahla biatlonistka Soňa Mihoková.
V mládežníckom športe mesto úspešne reprezentujú bežkyne na lyžiach, karatisti, ale aj organizované celky volejbalistiek. V roku 2015 na Majstrovstvách Európy v karate kadetov a juniorov vo Švajčiarsku získal cenný bronz študent Gymnázia v Liptovskom Hrádku junior Dominik Imrich[13].

Obľúbené športy:

Osobnosti mestaUpraviť

RodáciUpraviť

Partnerské mestáUpraviť

Pozri ajUpraviť

LiteratúraUpraviť

  • BIZUB, František: Považská lesná železnica. Banská Bystrica : Lesy SR, 2012. 181 s. ISBN 978-80-971070-0-0
  • BOROŠ, Matej: Liptovský Hrádok so svojím tatranským okolím. Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1961, 212 s.
  • GOJDIČ, Ivan: Známe i neznáme hodnoty Liptovského Hrádku. In: Pamiatky a múzeá, r. 56, 2007, č. 4, s. 6  –  11.
  • TESCHLER, Béla: Liptó-Új-Vár Története. Liptószentmiklós [= Liptovský Mikuláš] : Löw Dezső 1906, 82 s. Dostupné online.
  • VÍTEK, Peter: Významné osobnosti hradného a komorského panstva v Liptovskom Hrádku. Liptovský Hrádok : Mestský úrad, 2008. 98 s. ISBN 9788097001728
  • VÍTEK, Peter: Liptovský Hrádok - Starý trh v 19. a 20. storočí. Liptovský Hrádok : Mestský úrad, 2016. 96 s. ISBN 978-80-972390-1-5
  • VÍTEK, Peter - CHURÝ, Slavko - ŠUBA, Andrej: Z minulosti Liptovského Hrádku. Liptovský Mikuláš : Tranoscius 2006, 192 s. ISBN 80-7140-271-0

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. VÍTEK, P. - CHURÝ, S. - ŠUBA, A.: Z minulosti Liptovského Hrádku. Liptovský Mikuláš 2006, s. 24.
  5. Dovalovo [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  6. Liptovský Hrádok - Navštívenia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Dovalovo - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Liptovský Hrádok [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. Okolo Slovenska v Liptovskom Hrádku
  13. Karatista Dominik Imrich získal bronz

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť