Liptovský hrádok

zrúcanina hradu na Slovensku

Liptovský hrádok[1] alebo Hrádok alebo Nový hrad je zrúcanina vodného hradu, jedinečného na území Slovenska. Nachádza sa na malej vápencovej skale pri rieke Belá, v severnej časti mesta Liptovský Hrádok. Prvá písomná zmienka o hrade Wywar pochádza z roku 1341. Stavebne je prepojený s kaštieľom a v súčasnosti rekonštruovaná pamiatka je v súkromnom vlastníctve.

Liptovský hrádok
(Hrádok)
Zrúcanina hradu
Hrad a kaštieľ
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Obec Liptovský Hrádok
Nadmorská výška 650 m n. m.
Súradnice 49°2′45″S 19°43′59″V / 49,04583°S 19,73306°V / 49.04583; 19.73306
Materiál kamenné murivo
Vznik 1314
Opustený 19. storočie
Pre verejnosť verejnosti čiastočne prístupný
Najľahší výstup turistická trasa
Poloha hradu na Slovensku
Poloha hradu na Slovensku
Poloha hradu na Slovensku
Poloha hradu v Žilinskom kraji
Poloha hradu v Žilinskom kraji
Poloha hradu v Žilinskom kraji
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Počiatky hradu

upraviť

Gotický kamenný hrad dal na hornom Liptove postaviť vtedajší zvolenský župan Donč po roku 1314. Skala, na ktorej hrad stojí, bola obkolesená vodnou priekopou a jeho úlohou bolo strážiť dôležitú križovatku ciest Spišskej cesty a cesty Magna via, tzv. Jantárovej cesty. Pôvodne kráľovský hrad dal v roku 1399 kráľ Žigmund do správy M. Gorjanskému, no už v roku 1433 ho obsadili Husiti, po nich Jiskrovci a odvtedy už často menil majiteľov. Veľa rokov bol hrad v rozvalinách, až kým ho nedostal Valentín Balaša so svojím bratom.

Veľké rekonštrukcie hradu

upraviť

Hrad mal pôvodne len jedno krídlo orientované v smere západ - východ. Typický príklad dvojvežovej dispozície hradu. Za hlavnou vežou typu donžon postavili v polovici 15. storočia nové krídlo, ktoré ešte v rokoch 1774 - 1775 kryté štýlovou mazardovou strechou. V rokoch 1574 – 1579 sa diala veľká rekonštrukcia hradu Valentína a Žigmunda Balassu. Oni hrad prestavali od základov a dostavali mnohé hospodárske budovy. Za ich panovania pochádza prvá zmienka o Rómoch v panstve. Vyrábali železné výrobky pre potreby panstva.

17. – 18. storočie

upraviť

V roku 1600 hrad získala Magdaléna Zaiová, ktorá prestavala hrad a dostavala renesančný kaštieľ. Kaštieľ mal dve krídla, v mieste staršieho paláca sa spájal s hradom. Po smrti Mikuláša Šándorfiho prestavala aj hrad v renesančnom štýle. Počas Protihabsburských povstaní tu bola uložená svätoštefanská kráľovská koruna, z čoho plynie, že hrad bol dobre chráneným a bezpečným miestom. V tomto období tvoril dôležitý oporný bod cisárskeho vojska. Po bitke s povstalcami v roku 1709 zostal silne poškodený, najmä časť starého hradu. V roku 1721 Hrádok získal rod Lichtensteinovcov, ktorí sa výstavbou mlyna, pivovaru, soľného skladu i vodnej píly zaslúžili o rozvoj areálu i okolia. Posledným súkromným majiteľom bol Emanuel Lichtenstein. To on predal hrad Kráľovskej komore.

Neskorý romantizmus a moderná doba

upraviť

Na začiatku 19. storočia hrad postihla katastrofa. Hrad v roku 1803 vyhorel. Zhorel celý takmer do tla. Hrad sa nepodarilo zachrániť. Odvtedy bol v ruinách. Kráľovská komora opravila len kaštieľ okolo hradu, ktorý postavila M. Zaiová v roku 1603. Zriadili tu aj okresný súd a väznicu. Tie tu boli až do roku 1930. Neskôr, keď bol zrušený súd, väznica tu ostala a bola umiestnená v bývalej hradnej pivnici a mučiarni, ktorú tiež postavila M. Zaiová v roku 1603 pri veľkej prestavbe hradu.

V roku 1932 boli niektoré časti hradu konzervované. Boli tu nasťahované rodiny z asanovaných kaštieľov na Prekážke. V roku 1960 bolo v priestoroch hradu zriadené Národopisné múzeum a malo nainštalovaných len 12 miestností. V roku 1990 bolo múzeum presťahované do bývalého soľného skladu a hrad ostal neobývaný. V roku 2001 ho kúpila Ing. Dagmar Machová, ktorá v kaštieli zriadila luxusný hotel a v súčasnosti renovuje zrúcaninu hradu. Od roku 2012 je na hrade a v kaštieli opäť sprístupnené múzeum s malým okruhom po zrekonštruovaných častiach objektu. Celková rekonštrukcia patrí k najzdarilejším počinom svojho druhu v moderných dejinách Slovenska.

Referencie

upraviť

Iné projekty

upraviť