Liptovský hrádok
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Liptovský hrádok[1] alebo Hrádok alebo Nový hrad je zrúcanina vodného hradu, jedinečného na území Slovenska. Nachádza sa na malej vápencovej skale pri rieke Belá, v severnej časti mesta Liptovský Hrádok. Prvá písomná zmienka o hrade Wywar pochádza z roku 1341. Stavebne je prepojený s kaštieľom a v súčasnosti rekonštruovaná pamiatka je v súkromnom vlastníctve.
Liptovský hrádok (Hrádok) | |
Zrúcanina hradu | |
Hrad a kaštieľ
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Žilinský kraj |
Okres | Liptovský Mikuláš |
Obec | Liptovský Hrádok |
Nadmorská výška | 650 m n. m. |
Súradnice | 49°2′45″S 19°43′59″V / 49,04583°S 19,73306°V |
Materiál | kamenné murivo |
Vznik | 1314 |
Opustený | 19. storočie |
Pre verejnosť | verejnosti čiastočne prístupný |
Najľahší výstup | turistická trasa |
Poloha hradu na Slovensku
| |
Poloha hradu v Žilinskom kraji
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Počiatky hradu
upraviťGotický kamenný hrad dal na hornom Liptove postaviť vtedajší zvolenský župan Donč po roku 1314. Skala, na ktorej hrad stojí, bola obkolesená vodnou priekopou a jeho úlohou bolo strážiť dôležitú križovatku ciest Spišskej cesty a cesty Magna via, tzv. Jantárovej cesty. Pôvodne kráľovský hrad dal v roku 1399 kráľ Žigmund do správy M. Gorjanskému, no už v roku 1433 ho obsadili Husiti, po nich Jiskrovci a odvtedy už často menil majiteľov. Veľa rokov bol hrad v rozvalinách, až kým ho nedostal Valentín Balaša so svojím bratom.
Veľké rekonštrukcie hradu
upraviťHrad mal pôvodne len jedno krídlo orientované v smere západ - východ. Typický príklad dvojvežovej dispozície hradu. Za hlavnou vežou typu donžon postavili v polovici 15. storočia nové krídlo, ktoré ešte v rokoch 1774 - 1775 kryté štýlovou mazardovou strechou. V rokoch 1574 – 1579 sa diala veľká rekonštrukcia hradu Valentína a Žigmunda Balassu. Oni hrad prestavali od základov a dostavali mnohé hospodárske budovy. Za ich panovania pochádza prvá zmienka o Rómoch v panstve. Vyrábali železné výrobky pre potreby panstva.
17. – 18. storočie
upraviťV roku 1600 hrad získala Magdaléna Zaiová, ktorá prestavala hrad a dostavala renesančný kaštieľ. Kaštieľ mal dve krídla, v mieste staršieho paláca sa spájal s hradom. Po smrti Mikuláša Šándorfiho prestavala aj hrad v renesančnom štýle. Počas Protihabsburských povstaní tu bola uložená svätoštefanská kráľovská koruna, z čoho plynie, že hrad bol dobre chráneným a bezpečným miestom. V tomto období tvoril dôležitý oporný bod cisárskeho vojska. Po bitke s povstalcami v roku 1709 zostal silne poškodený, najmä časť starého hradu. V roku 1721 Hrádok získal rod Lichtensteinovcov, ktorí sa výstavbou mlyna, pivovaru, soľného skladu i vodnej píly zaslúžili o rozvoj areálu i okolia. Posledným súkromným majiteľom bol Emanuel Lichtenstein. To on predal hrad Kráľovskej komore.
Neskorý romantizmus a moderná doba
upraviťNa začiatku 19. storočia hrad postihla katastrofa. Hrad v roku 1803 vyhorel. Zhorel celý takmer do tla. Hrad sa nepodarilo zachrániť. Odvtedy bol v ruinách. Kráľovská komora opravila len kaštieľ okolo hradu, ktorý postavila M. Zaiová v roku 1603. Zriadili tu aj okresný súd a väznicu. Tie tu boli až do roku 1930. Neskôr, keď bol zrušený súd, väznica tu ostala a bola umiestnená v bývalej hradnej pivnici a mučiarni, ktorú tiež postavila M. Zaiová v roku 1603 pri veľkej prestavbe hradu.
V roku 1932 boli niektoré časti hradu konzervované. Boli tu nasťahované rodiny z asanovaných kaštieľov na Prekážke. V roku 1960 bolo v priestoroch hradu zriadené Národopisné múzeum a malo nainštalovaných len 12 miestností. V roku 1990 bolo múzeum presťahované do bývalého soľného skladu a hrad ostal neobývaný. V roku 2001 ho kúpila Ing. Dagmar Machová, ktorá v kaštieli zriadila luxusný hotel a v súčasnosti renovuje zrúcaninu hradu. Od roku 2012 je na hrade a v kaštieli opäť sprístupnené múzeum s malým okruhom po zrekonštruovaných častiach objektu. Celková rekonštrukcia patrí k najzdarilejším počinom svojho druhu v moderných dejinách Slovenska.
Referencie
upraviť- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-02]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Liptovský hrádok
Zdroje
upraviť- História Hrádku Archivované 2014-01-16 na Wayback Machine
- Hrad a kaštieľ Archivované 2014-01-16 na Wayback Machine
- Hrad na www.zamky.sk