Liptov (Liptovský región cestovného ruchu) je jeden zo slovenských regiónov a regiónov cestovného ruchu. Jeho územie je zhruba totožné s územím bývalej Liptovskej župy. Zodpovedá okresom Ružomberok a Liptovský Mikuláš, malou časťou zasahuje aj do okresu Poprad.

Erb Liptova
Poloha Liptova

Na začiatku 20. storočia bol tento región kultúrnym, spoločenským a politickým centrom Slovenska s významnou úlohou mesta Ružomberok. Dokonca v tomto storočí bolo mesto Ružomberok aj priemyselným centrom vtedajšieho horného Uhorska (v súčasnosti územie je zhruba totožné z územím Slovenskej Republiky), neskôr aj na Slovensku v Československu.

Územie susedí na východe s regiónom Spiš (Tatry), na juhu s Horehroním, na západe s Turcom, na severe s Oravou a na severovýchode okrajovo s Poľskom.

Minulosť upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Liptovská župa (Uhorsko)

Súčasnosť upraviť

Delenie upraviť

Územie regiónu sa vnútorne rozdeľuje na tri časti:

Ekonomika upraviť

Liptov je dnes priemyselným územím, prirodzenými centrami pre prácu sa stali najmä Ružomberok a Liptovský Mikuláš, ale aj Liptovský Hrádok. Mnoho ľudí je však zamestnaných aj v turistickom ruchu. Významnými zamestnávateľmi sú Mondi-SCP v Ružomberku, Swedwood Závažná Poruba, St. Nicolaus, LINAPO, Liptovská mliekáreň v Liptovskom Mikuláši, Alcatel, TESLA, Eltek Liptovský Hrádok. Z Liptovského Mikuláša vysiela regionálne Rádio Liptov.

Cestovanie upraviť

V súčasnosti je Liptov jedným z najzaujímavejších a najnavštevovanejších slovenských regiónov. Okrem Západných a Nízkych Tatier je turisticky príťažlivým centrom vodná priehrada Liptovská Mara s centrom v Liptovskom Trnovci, akvapark v Liptovskom Mikuláši, lyžiarske centrá v Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre či jaskyne v Nízkych Tatrách.

Panoramatické snímky upraviť

Pohľad na Západné Tatry a Kriváň (za L. Ondrašovou)
Pohľad na Nízke Tatry (pred L. Trnovcom)

Literatúra upraviť

  • BIZUB, František: Osídlenie horného Liptova v 13. storočí. Kráľová Lehota : Obecný úrad, 2015. 31 s. ISBN 978-80-971965-2-3
  • ĎURIŠKA, Zdenko: Pálkovci : príbeh rodu garbiarskych podnikateľov z Liptova. Martin : Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť, 2013. 535 s. ISBN 978-80-970196-7-9
  • HUSKA, Miroslav A.: Liptovskí murári : vplyv liptovských murárov na sociálne a kultúrne obrodenie ľudu Liptova. Lipt. Mikuláš : Literárnohistorické múzeum J. Kráľa, 1968. 183 s. + 37 s. fotograf. príloh.
  • LENKO, Július (ed.): Zore nad Kriváňom : Sborník z minulosti Liptova z príležitosti stého výročia Žiadostí slovenského národa v Lipt. Sv. Mikuláši 10. mája 1848. Lipt. Sv. Mikuláš : Prípravný výbor celoštátných osláv 100. výročia, 1948. 232 s.
  • SLIVKA, Koloman – HRBEK, Róbert – BOROŠ, Matej: Dejiny horného Liptova. V Liptovskom Hrádku : Mestský národný výbor, 1969. 323 s.
  • ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Liptova od 9. do 19. storočia. 1. vyd. Liptovský Hrádok : Komunitná nadácia Liptov, 2014. 413 s. ISBN 978-80-971658-0-2.
  • VÍTEK, Peter: Erby miest a obcí Liptova. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 2008. 2. vyd. 114 s. ISBN 978-80-7140-294-7
  • VÍTEK, Peter: Prvá svetová vojna a Liptov. Ružomberok : Liptovské múzeum, 2014. 176 s. ISBN 978-80-971535-2-6
  • ZUSKINOVÁ, Iveta: Liptov v ľudovej kultúre. Banská Bystrica : Štúdio HARMONY – Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny, 2014. 288 s. ISBN 978-80-971874-0-8

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť

Súradnice: 49°05′26″S 19°29′14″V / 49,090605°S 19,487343°V / 49.090605; 19.487343