Ostrý Roháč

vrch v Západných Tatrách

Ostrý Roháč[1] (2 087,5 m n. m.[2][3]; poľ. Rohacz Ostry) je turisticky atraktívny vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Leží v závere Jamníckej doliny nad Pribylinou, približne 15 km severovýchodne od Liptovského Mikuláša.[4]

Ostrý Roháč
vrch
Ostrý Roháč z Plačlivého, v pozadí vľavo Volovec
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Liptovský Mikuláš, Tvrdošín
Obce Jamník, Zuberec
Časť Roháče
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodia Váh, Orava
Nadmorská výška 2 087,5 m n. m.
Relatívna výška 124 m
Súradnice 49°12′00″S 19°45′28″V / 49,2001°S 19,7578°V / 49.2001; 19.7578
Geologické zloženie žula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup Žiarskou dolinou z obce Žiar
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Ostrý Roháč
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nachádza sa v západnej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a v ich časti Roháče. Juhovýchodným úbočím vedie hranica Liptovských Tatier.[5] Leží na pomedzí Oravy a Liptova, v Žilinskom kraji, na hranici okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín. Severozápadná časť hrebeňa patrí do katastra oravskej obce Zuberec, juhovýchodná zasahuje na územie Jamníka v Liptove.[1][6] Najbližšími sídlami sú južne situované Podbanské, Jakubovany a Konská, juhozápadne leží obec Žiar, severozápadne Zverovka, čoby osada obce Zuberec, severne Oravice a severovýchodne Witów a Kościelisko.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a severozápadná časť zasahuje do národnej prírodnej rezervácie Roháčske plesá.[4]

Výrazný Ostrý Roháč leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Volovcom (2 063 m n. m.) a Plačlivým (2 125 m n. m.). Má dva vrcholy a je podľa neho pomenovaná táto časť Západných Tatier, od Brestovej po Volovec. Vrcholová časť je zo žuly, severné strmé steny a žľaby sú často lámavé. Východným smerom vybieha ostroh, oddeľujúci hornú časť Jamníckej doliny od južne ležiaceho kotla Kokavské záhrady. Túto oblasť odvodňuje Jamnícky potok, smerujúci do Račkovej a Belej v povodí Váhu. Severozápadné svahy padajú do Smutnej doliny v závere Roháčskej doliny, ktorou vodu z tejto časti pohoria odvádza Studený potok do Oravy.[4] Severozápadne sa nachádzajú Roháčske plesá, severne aj Ťatliakovo jazero s Ťatliakovou chatou.[2]

Západným smerom sa nachádza Predný Salatín (1 624 m n. m.), Brestová (1 903 m n. m.), Salatín (2 048 m n. m.), Spálená (2 083 m n. m.), Pachoľa (2 167 m n. m.), Baníkov (2 178 m n. m.), Hrubá kopa (2 166 m n. m.), Tri kopy (2 154 m n. m.) a sedlom oddelené Plačlivé (2 125 m n. m.), južným leží Baranec (2 185 m n. m.), Smrek (2 072 m n. m.), Malý Baranec (2 044 m n. m.), Mládky (1 945 m n. m.), Nižná Magura (1 919 m n. m.) a Ostredok (2 050 m n. m.), východným Vyšná Magura (2 095 m n. m.), Jakubina (2 194 m n. m.), Hrubý vrch (2 137 m n. m.), Deravá (1 955 m n. m.) a Czerwony Wierch (1 766 m n. m.) a severným Volovec (2 063 m n. m.), Lúčna (1 653 m n. m.), Rákoň (1 879 m n. m.), Roh (1 573 m n. m.), Osobitá (1 687 m n. m.) a Predná Zábrať (1 577 m n. m.).[2] Vrcholom prechádza značený turistický chodník.[4]

Výhľady

upraviť

Výrazný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy Západných Tatier a okolité doliny, pri vhodných podmienkach aj Oravské Beskydy, Oravská Magura a Nízke Tatry.[8]

Turizmus

upraviť

Ostrý Roháč patrí medzi najexponovanejšie vrcholy tejto časti Tatier, najťažšie časti trasy sú istené fixnými reťazami. Z vrcholu je nádherný výhľad na Volovec, Plačlivé ale i na Roháčske a Jamnické plesá v dolinách. V tejto časti je pomerne hustá sieť značených chodníkov.

Prístup

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c d TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-05]. Dostupné online.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.
  4. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-05]. Dostupné online.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-05]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-05]. Dostupné online.
  7. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-05]. Dostupné online.
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-05]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť