Oravská Magura

	Oravská Magura
	pohorie
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský
Región	Orava
Okresy	Námestovo, Dolný Kubín, Tvrdošín
Nadradená ; jednotka	Stredné Beskydy
Susedné ; jednotky	Podbeskydská vrchovina; Kysucká vrchovina; Oravská vrchovina; Oravská kotlina
Podradené ; jednotky	Paráč; Kubínska hoľa; Budín
Najvyšší bod	Minčol
- výška	1 394 m n. m.
Najnižší bod	hladina Oravy
- výška	445 m n. m.
	Oravská Magura, zvýraznená červenou farbou
	Wikimedia Commons: Oravská Magura
	Geografický portál

Oravská Magura je pohorie a krajinný celok ležiaci na Orave. Najvyšším vrchom pohoria je Minčol, dosahujúci 1 394 m n. m.

Polohopis

Pohorie patrí do oblasti Vonkajších západných Karpát s názvom Stredné Beskydy. Oravská Magura sa delí na tri samostatné geomorfologické podcelky: Paráč, Kubínska hoľa a Budín.

Oravská Magura je ohraničená zo severu Podbeskydskou vrchovinou, západným smerom nadväzuje Kysucká vrchovina. Južným a juhovýchodným smerom sa nachádza Oravská vrchovina a severovýchodným smerom krajina klesá do Oravskej kotliny.^[1]

Masív Oravskej Magury je budovaný predovšetkým pieskovcami. Povrch je pokrytý hustými lesmi, kde prevažuje smrek a buk lesný. Špecialitou tohto pohoria sú aj porasty briez a predovšetkým liesok. Pohorie patrí do povodia rieky Orava, ktorá sa vlieva do Váhu.

Geomorfológia pohoria

Hrebeň je orientovaný zväčša východo-západným smerom. Začína na pobreží Oravskej priehrady a cez tri geomorfologické podcelky (Budín, Kubínska hoľa a Paráč) po 51 km končí prechodom do Kysuckej vrchoviny v sedle neďaleko vrcholu Javorinka (1 210 m n. m.). Takmer celý hrebeň (92%) prebieha nad hranicou 1 000 m n. m. okrem sedla Príslop (815 m n. m.) a malého 300 m úseku v sedle pod Magurkou (992 m n. m.).

V západnej časti pohoria vybiehajú výraznejšie rázsochy, tvoriace väčšie doliny. Medzi najväčšie z nich patrí Hruštínská dolina, Zázrivská dolina, Lomnianska dolina, Zimná dolina a dolina Novej rieky. Pohorím vedie sedlom Príslop (815 m n. m.) cesta I/78, ktorá spája hornú Oravu s dolnou.^[2]

Ďalšími sedlami v Oravskej Magure s vyššou prominenciou ako 100 metrov sú (smer zo Z na V):

sedlo Hoľa (1 070 m n. m.) na hlavnom hrebeni, ktorým vedie cesta medzi obcami Zázrivá a Oravská Lesná
sedlo pod Paráčom (1 093 m n. m.) leží medzi dolinou Novej rieky a Zimnou dolinou
sedlo Lomnianska priehyba (1 003 m n. m.) oddeľuje Lomniansku dolinu (obec Lomná) a Zimnú dolinu (Or. Lesná). Vedie ním lesná asfaltová cesta.
sedlo Vasiľovská hoľa (1 109 m n. m.) oddeľuje Hruštínsku dolinu (obec Hruštín) a Zázrivskú dolinu (obec Zazrivá)

Vrcholy

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Oravskej Magure

Pohorie ma plynulý charakter hrebeňa s viacerými pomenovanými nízkymi vyvýšeninami (kótami), ktoré netvoria samostatné vrcholy. Aj preto je dôležité okrem nadmorskej výšky prihliadať na prominenciu a dominanciu vrcholu.

Vrcholy Oravskej Magury nad 1 000 m n. m. (prominencia nad 30 metrov a dominancia nad 3%)

#	Vrchol	Výška	Dominancia	Prominencia	Kľúčové sedlo	Materský vrchol	Izolácia	Ultra1000
1.	Minčol	1 396 m	39,5%	550 m	Jasenovská	Pilsko	11,3 km	Áno
2.	Paráč	1 325 m	16,3%	216 m	Vasiľovská hoľa	Minčol	6,3 km	Áno
3.	Príslopec	1 258 m	3,3%	42 m	sedielko medzi Paráčom a Príslopom	Paráč	1,8 km
4.	Budín	1 222 m	33,3%	407 m	sedlo Príslop	Minčol	12,9 km	Áno
5.	Javorinka	1 210 m	11,5%	140 m	sedlo Hoľa	Paráč	4,1 km	Áno
6.	Kykuľa	1 204 m	6,1%	74 m	Lesnianska priehyba	Paráč	0,8 km
7.	Nový vrch	1 193 m	8,3%	99 m	Krušetnická priehyba	Paráč	1,3 km
8.	Štíbeľ	1 167 m	14,2%	166 m	Lomnianska priehyba	Príslopec	2,6 km	Áno
9.	Magurka	1 107 m	10,3%	115 m	sedlo pod Magurkou	Budín	3 km	Áno
10.	Pálenica	1 095 m	4,4%	48 m	pod Príporom	Budín	2,8 km
11.	Javorový vrch	1 076 m	10,2%	110 m	sedlo pod Magurkou	Budín	2,3 km	Áno
12.	Surový vrch	1 057 m	3,2%	34 m	Lesnianska hoľa	Kykuľa	0,5 km

Hole

Krušetnická hoľa v roku 1950, v súčasnosti zalesnená

Jedinečným krajinným prvkom pohoria sú tzv. hole (horské pasienky), ktoré sa tu v hojnom počte nachádzajú. Dnes sú niektoré z nich kvôli svojmu jedinečnému fytogeografickému zloženiu chránené (územie európskeho významu – Natura 2000) a tam kde treba, sú predmetom aktívneho manažmentu ochrany. Predmetom ochrany sú tu kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte. Pri Lomnianskej a Lesnianskej holi aj podhorské kosné lúky.

Menoslov jednotlivých holí (smer zo S na J):

Lomnianska hoľa (Natura 2000) – nachádza sa na JV svahoch Štíbeľa (1 167 m n. m.) v katastrálnom území obce Lomná a Or. Lesná.
Klinianska hoľa – nachádzala sa na západnej rázsoche Štíbeľa (1 167 m n. m.). Jej súčasný pokryv tvori súvislý mladý les.
Krušetnická hoľa – nachádzala sa na severnom svahu Nového vrchu (1 193 m n. m.). Jej súčasný pokryv tvori súvislý mladý les. (Krušetnická hoľa na historickej ortofotomape Archivované 2018-07-30 na Wayback Machine)
Lesnianska hoľa (Natura 2000) – nachádza sa v okolí a medzi vrchmi Kykuľa (1 204 m n. m.) a Surový vrch (1 057 m n. m.) v katastrálnom území obce Or. Lesná.
Hruštínska hoľa (Natura 2000) – nachádza sa na začiatku východnej rázsochy, vychádzajúcej z Príslopca (1 258 m n. m.) v katastrálnom území obce Lomná a Hruštín.
Bzinská hoľa – dnes už zväčša zalesnená hoľa, nachádzajúca sa na hlavnom hrebeni medzi Príslopcom a Vasiľovským sedlom.
Babinska hoľa – nachádza sa na hrebeni v podcelku Budín. Dnes je zachovaný hôľny charakter len v severnej časti, patriacej do katastra Babína.
Vasiľovská hoľa (Natura 2000) – nachádza sa v hrebeňovom okolí Vasiľovského sedla (1 109 m n. m.) v katastrálnom území obce Zázrivá a Hruštín.
Mokraďská hoľa – nachádza sa v strede hrebeňa podcelku Kubínska hoľa. Dnes je zachovaný hôľny charakter len v severnej časti.
Kubínska hoľa (Natura 2000, pod názvom pramene Hruštínky) – nachádza sa na východných svahoch Minčola (1 396 m n. m.) pozdĺž hlavného hrebeňa.

Vodstvo

Celé pohorie patrí do povodia rieky Orava. Prakticky všetky severne orientované svahy pohoria odvodňuje jej hlavná zdrojnica Biela Orava, prameniaca na západných svahoch Paráča (1 325 m n. m.). Jej najväčšími prítokmi z pohoria od jej prameňa sú Nová rieka, Zimná Voda, Lomnica a Hruštínka. Južné orientované svahy odvodňujú krátke potoky, ktoré sa priamo vlievajú do Oravy. Najväčšími takýmto potokmi je Ráztoka a Zázrivka, ktorá odvodňuje južne svahy Paráča a cez časť Kysuckej vrchoviny a Malaj Fatry ústí do rieky Oravy v obci Párnica.

Významným krajinným prvkom pohoria sú močaristé zamokrené lúky (PR Dubovské lúky na západných svahoch Minčola), prechádzajúce až do vrchovísk (typ rašeliniska). V pohorí sa nachádzajú na plytkých zníženinách, v okolí pramenisk a v okolí horného toku Bielej Oravy. Sú zásobované povrchovými vodami a zrážkami. Zaujímavosťou je Puchmajerovej jazierko, nachádzajúce sa v pramennej oblasti Hruštínky, na severných svahoch Minčola (1 396 m n. m.). Okrem neho ďalším významnejším jazerným prvkom v pohorí je MVE Lomná a Oravská priehrada.

Zaujímavosti

Severná časť podcelku Paráč je považovaná za najchladnejšiu osídlenú oblasť na Slovensku s ročným priemerom teploty 6 °C. Vo všetkých mesiacoch od apríla do januára sú najnižšie namerané teploty na Slovensku viazané na meteorologickú stanicu v Oravskej Lesnej (2. apríla 2013 – 17,3 °C; 15. mája 1954 – 8,8 °C; 2. júna 1977 – 5 °C; 13. júla 1968 – 1,4 °C; 23. augusta −4 °C; 29. septembra -7,8 °C; 28. októbra 1991 – 18,7 °C; 23. novembra 1988 – 28,6 °C; 25. decembra 1961 – 35,2 °C a 27. januára 1954 – 37,1 °C).

Utorok 16. januára 1968 o 10:15 spadla na juhozápadnom svahu Minčola v oblasti Kubínska hoľa lavína, ktorá zasypala 50 účastníkov stredoškolského lyžiarskeho zájazdu z Brna (6 mŕtvych). Lavína sa samovoľne uvolnila vo výške 1 320 m n. m. Hrúbka odtrhu bola 1,5 až 2,5 m, jeho šírka aj šírka nánosu 500 m. Lavínová dráha mala dĺžku 1 200 m s objemom snehu 300 tisíc m³.

Referencie

↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-10-19]. Dostupné online.
↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-10-19]. Dostupné online.

Zdroje

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oravská Magura

Súradnice: 49°17′59″S 19°21′27″V / 49,299785°S 19,357541°V / 49.299785; 19.357541

[1] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-10-19]. Dostupné online.

[2] mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-10-19]. Dostupné online.

[1]

[2]