Nadmorská výška

zvislá vzdialenosť (výškový rozdiel) určitého miesta na zemi k referenčnému bodu

Nadmorská výška je zvislá vzdialenosť (výškový rozdiel) určitého miesta na zemi k hladine niektorého mora (obvykle najbližšieho). Udáva sa v metroch nad morom (m n.m.). Rozdiel nadmorských výšok dvoch bodov sa nazýva prevýšenie.

HA, HB, HC, HD ... nadmorskej výšky bodov A, B, C, D
Badwater v kalifornskom Údolí smrti je s 85,5 m pod morom najhlbší bod USA
Vrcholová tabuľka s nadmorskou výškou vrcholu

Hladina mora

upraviť

Výška strednej hladiny mora sa ustanovujú dlhodobým pravidelným pozorovaním prílivu a odlivu v určitom mieste na pobreží. Od takto získaného bodu sa meria nadmorská výška ďalších bodov zemského povrchu presnou niveláciou.

Nadmorská výška na Slovensku je udávaná k hladine Baltského mora. V odbornej literatúre a dokumentoch sa používa skratka Bpv (Balt po vyrovnaní). Až do roku 1955 vo vtedajšom Československu, a pred tým v Rakúsko-Uhorsku, bol používaný tzv. jadranský výškový systém, ktorého základ tvorila stredná hladina Jadranského mora v Terste, ktorá je oproti Baltskému systému o 0,46 m vyššie.

V súčasnosti všeobecne používaný geografický polohový systém (GPS) pre určovanie polohy na zemi používa ako základnú hladinu povrch matematicky vypočítaného elipsoidu WGS 84, ktorý sa môže od strednej hladiny mora (resp. od geoidu) líšiť aj o 100 metrov. Geodetická výška je potom vzdialenosť bodu od elipsoidu meraná na kolmici k elipsoidu.[1] V letectve sa vo vzdušnom priestore určuje nadmorská výška tlakomerom.

Značenie na mape

upraviť

Na mapách sa nadmorská výška značí pomocou vrstevníc a kót význačných bodov. Obdobne sa pomocou vrstevníc značí aj nadmorská výška nezatopených miest pod úrovňou morskej hladiny (preliačin) a jej hodnota sa uvádza ako záporné číslo.

Druhým systémom značenia nadmorskej výšky je farebná hypsometria, t.j. vyjadrovania výškopisu pomocou farebných odtieňov. Najčastejšie vyjadrenie býva: zelená - nížiny, žltá - vysočiny, hnedá - hory, môže byť ale aj iné. V topografických mapách sa oba systémy často kombinujú.

Najvyššie / najnižšie miesta

upraviť
  • Miestom s najväčšou nadmorskou výškou je vrchol hory Mount Everest (8 848 m n. m.).
  • Miestom najviac vzdialeným od stredu Zeme je vrchol hory Chimborazo (6 310 m n. m.).
  • Najväčšou horou sveta je Mauna Kea; od úpätia na dne oceánu až k vrcholu meria 10 205 metrov.
  • Miestom s najmenšou nadmorskou výškou na pevnine je púštna preliačina pri Mŕtvom mori v Izraeli (−420 m n. m.).
  • Najväčšia nameraná hĺbka oceánu je Mariánska priekopa (−10 994 m n. m.).
  • Najvyššia známa hora slnečnej sústavy je Olympus Mons na Marse (27 km). Tu ale pochopiteľne nejde o výšku nad morom, pretože na Marse more nie je. Ide o výšku nad istou dohodnutou hladinou, ktorá môže byť definovaná rôznymi spôsobmi.

Kármanová hranica

upraviť

Existuje tzv. Kármánova hranica, ktorá (v zjednodušenom slova zmysle) oddeľuje atmosféru od vesmírneho priestoru - je stanovená na 100 km. Do tejto hranice sa ešte hovorí o nadmorskej výške, nad túto hranicu o vzdialenosti (od planéty Zem).

Referencie

upraviť
  1. http://gis.zcu.cz/samostatnestranky/slovnik/index.xml Archivované 2013-11-09 na Wayback Machine - Terminologický slovník - Západočeská univerzita v Plzni, Fakulta aplikovaných věd, Katedra matematiky, oddělení geomatiky

Pozri aj

upraviť
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nadmořská výška na českej Wikipédii.