Oravská kotlina
Oravská kotlina je geomorfologický celok Podhôľno-magurskej oblasti.
Oravská kotlina | |
kotlina geomorfologický celok | |
Oravská kotlina od Námestova
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Región | Žilinský kraj |
Okresy | Námestovo, Tvrdošín |
Nadradená jednotka |
Podhôľno-magurská oblasť |
Susedné jednotky |
Oravská Magura Podbeskydská vrchovina Oravská vrchovina Skorušinské vrchy |
Podradené jednotky |
Hruštínske podolie |
Mestá | Tvrdošín, Trstená, Námestovo |
Súradnice | 49°22′50″S 19°36′40″V / 49,38056°S 19,61111°V |
Najnižší bod | koryto Oravy pri Nižnej |
- výška | 550 m n. m. |
Poloha kotliny na Slovensku
| |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
PolohopisUpraviť
Zo severu a západu je ohraničená Podbeskydskou vrchovinou, z juhu Oravskou Magurou, Oravskou vrchovinou a Skorušinskými vrchmi.[1] Za štátnou hranicou pokračuje ako kotlina Orawsko-Nowotarska do Poľska. V západnej časti kotliny sa nachádza Oravská priehrada a územie kotliny odvodňuje rieka Orava so svojimi prítokmi Jelešňa a Oravica.[2]
Oravská kotlina nemá žiadny podcelok, no na západe leží geomorfologická časť Hruštínske podolie.[1]
Sídla v Oravskej kotlineUpraviť
Oravská kotlina patrí medzi stredne husto zaľudnené územia a ležia tu mestá Tvrdošín, Trstená a Námestovo, z významnejších sídiel napríklad Liesek, Suchá Hora, Vitanová a Zubrohlava.
DopravaUpraviť
Územie Oravskej kotliny patrí medzi dopravne významné územie, nakoľko jej centrálnou časťou vedie dôležitá severo-južná dopravná spojnica, dnes medzinárodná cesta E 77, vedúca po ceste I/59. Spája Budapešť cez Zvolen a Dolný Kubín s Krakovom, pričom prechádza mestami Tvrdošín a Trstená. Z regionálnych ciest je významná aj cesta I/78, ktorá prechádza západným okrajom kotliny cez Námestovo do Poľska a najmä cesta II/520, ktorá vedie územím hornej Oravy od Kysúc cez Námestovo a Trstenú až na hraničný priechod v Suchej Hore. Železničná doprava v kotline je len doplnková a po zrušení prepojenia do Poľska vedie súčasná trať len do stanice v Trstenej.
Pozri ajUpraviť
ReferencieUpraviť
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.