Zvolen

Zvolen (maď. Zólyom, nem. Altsohl) je okresné mesto na Slovensku. Je to jedno z najstarších miest na Slovensku[4], sídlo okresu, administratívne a spoločenské centrum regiónu, centrum vzdelávania a vedy s komplexnou sieťou škôl a širokou sieťou vedecko-výskumných pracovísk. Počtom obyvateľstva je dvanáste najväčšie mesto na Slovensku a druhé v kraji. Urbanistický priestor Zvolen – Banská Bystrica s takmer 130 tisíc obyvateľmi je treťou najväčšou koncentráciou obyvateľstva na Slovensku.
Zvolen | ||
mesto | ||
Celkový pohľad na mesto z výšky
| ||
|
||
Štát | ![]() | |
---|---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj | |
Okres | Zvolen | |
Región | Podpoľanie | |
Vodné toky | Hron, Slatina | |
Nadmorská výška | 293 m n. m. | |
Súradnice | 48°34′42″S 19°07′24″V / 48,578333°S 19,123333°V | |
Najnižší bod | 278,4 m n. m | |
Rozloha | 98,73 km² (9 873 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 39 844 (31. 12. 2022) [2] | |
Hustota | 403,57 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1135 | |
Primátor | Vladimír Maňka[3] (nezávislý) | |
PSČ | 960 01 | |
ŠÚJ | 518158 | |
EČV (do r. 2022) | ZV | |
Tel. predvoľba | +421-45 | |
Adresa mestského úradu |
Mesto Zvolen Námestie Slobody 22 960 01 Zvolen | |
E-mailová adresa | primatorka@zvolen.sk | |
Telefón | +421-045-5330 006 | |
Fax | +421-045-53 31 428 | |
Poloha mesta na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa mesta
| ||
Wikimedia Commons: Zvolen | ||
Webová stránka: zvolen.sk | ||
Freemap.sk: mapa | ||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
PolohopisUpraviť
Zvolen leží na juhu Zvolenskej kotliny, na sútoku riek Hron a Slatina. Je obkolesený sopečnými pohoriami Poľana od východu, Kremnické vrchy od západu a Javorie a Štiavnické vrchy od juhu.
Zvolen je významný dopravný uzol v rámci Slovenska, nakoľko mestom vedie hlavný cestný ťah E77 (Krakov – Budapešť) v severo-južnom a E58 (Bratislava – Košice) v západo-východnom smere. Železničná stanica Zvolen osobná stanica je uzlom tratí z Nových Zámkov, z Krupiny, z Košíc a z Banskej Bystrice. Mesto leží 20 km južne od Banskej Bystrice, 55 km severozápadne od Lučenca, 28 km severne od Krupiny a 24 km východne od Žiaru nad Hronom.
NázovUpraviť
Dejiny[5]Upraviť
Okolie mesta Zvolen pútalo ľudí už od paleolitu, čo dokazujú najstaršie nálezy po ľudskej prítomnosti z lokalít Bakova jama a Medzi hliniskami. Tak ako najstaršie, tak aj o niečo mladšie nálezy sa viažu k terasám a návršiam, na ktorých sa pravekí ľudia zdržiavali a kde postupne vznikali osady. Trvalá prítomnosť človeka na území dnešného mesta sa datuje do obdobia okolo roku 5000 pred Kr. (paleolit), z ktorého sa v lokalite Pod Dráhami našli nálezy keramiky tzv. želiezovskej a Bukovohorskej kultúry. Z obdobia okolo roku 3500 pred Kr. (neolit) sa v lokalitách Borová hora, Hrádok pri Lieskovci a Veľká Stráž našli bohaté nálezy kanelovej keramiky.
V období neskorej bronzovej doby (1250 – 700 pred Kr.) sa objavuje osídlenie lokality Pustý hrad, kde sa zachovali nálezy bronzových predmetov. Z rovnakého obdobia pochádza aj pohrebisko v lokalite Krivá púť, kde bolo odkrytých celkom 143 hrobov ľudí lužickej kultúry. Na tejto lokalite a v lokalite Haputka sa našla keramika ľudí z obdobia púchovskej kultúry (2. – 1. storočie pred Kr.), pričom kontinuitu osídlenia tu dokladajú nálezy z 3. storočia.
Slovanské osídlenieUpraviť
Príchod Slovanov na územie Zvolena je doložené nálezmi z 8.–9. storočia v lokalite Priekopa v Môťovej, na ktoré nadväzujú mladšie nálezy z Pustého hradu. Výšinné opevnené hradisko sa v 11. storočí stalo centrom rozsiahleho Zvolenského komitátu, čo podnietilo i rozvoj mesta, prvýkrát písomne doloženého už v listinách z obdobia vlády Bela II. (1135). Dôležitosť stredovekého Zvolena ako obchodno-remeselníckeho centra dokazuje už v roku 1238 (obnovené v 1243) udelenie mestských privilégií kráľom Belom IV., čím ho povyšuje na slobodné kráľovské mesto.
Neskorý stredovek a novovekUpraviť
Po mongolskom vpáde bolo vybudované rozsiahle opevnenie hradu, no jeho význam postupne upadal. Centrom sa stal nový hrad, vybudovaný priamo v meste. Osud Pustého hradu spečatil požiar v roku 1451 ( možno 1452?), ktorý vznikol počas bojov vojakov Jána Jiskru z Brandýsa (ktorí na hrade pobývali) a vojskom Jána Huňadyho. Nový zámok prechádza začiatkom 16. storočia do vlastníctva Vladislava Jagelovského, od ktorého ho získal Ján Turzo, ktorý dal zámok upraviť v neskorogotickom duchu.
Stagnáciu mesta prinieslo osmanské ohrozenie po bitke pri Moháči, kedy sa prakticky rozpadla organizovaná obrana krajiny a hranica okupovaného územia sa nachádzala iba cca 50 km južne od Zvolena. Prosperitu ešte viac podkopávali protihabsburské stavovské povstania a pohyb vojsk, presúvajúcich sa po krajine. Práve podpora kurucov priniesla v roku 1621 mestu pohromu v podobe vyrabovania a vypálenia cisárskym vojskom. Oživenie prinieslo získanie práva na výročné trhy (jarmoky) a právo skladu, ktoré podnietil rozvoj cechov a teda remesiel a obchodu. Výstavbou mestských hradieb sa zvýšila obranyschopnosť pred Turkami a Zvolen sa stal centrom obrany banských miest so stálou početnou vojenskou posádkou. V nepokojnom 17. storočí zredukovala obyvateľstvo aj morová epidémia v roku 1679, pri ktorej v meste zomrelo 900 ľudí. Ďalší požiar v meste vypukol v roku 1708.
Aj keď Zvolen svoje výnimočné postavenie župného centra stratil v roku 1785, kedy Jozef II. župy zrušil, mesto zostalo významným centrom oblasti. Mestské práva s právom trhu podporovalo rozvoj remesiel a zlom v rozvoji nastal 18. júna 1871, kedy bola sprevádzkovaná železničná trať Salgótarján – Zvolen. Význam mesta ako dopravnej križovatky ešte viac stúpol po dokončení trate do Vrútok, čím sa vybudovalo prepojenie na Košicko-bohumínsku železnicu, ako aj trate do Banskej Bystrice, Nových Zámkov a Čaty. Nové dopravné možnosti spustili rozvoj obchodu a v meste vzniklo niekoľko nových podnikov, vrátane železničných dielní, tlačiarní a finančného domu.
Po vzniku ČSR bolo v roku 1919 obnovené územnosprávne členenie na župy a Zvolen sa stal sídlom Zvolenskej župy. Už o tri roky neskôr došlo k opätovnej zmene členenia, čím bol 1. januára 1923 vytvorený Zvolenský okres, ktorý bol súčasťou Zvolenskej župy so sídlom vo Zvolene.
Odpor obyvateľstva v širokom okolí voči nemeckej okupácii boli dôvodom, že Zvolen sa stal jedným z hlavných centier SNP. K oslobodeniu mesta napokon došlo 14. marca 1945 a postupne nastal jeho ďalší rozvoj. Z priemyselných odvetví má zastúpenie drevársky, strojársky, potravinársky a stavebnícky a je významným uzlom cestnej a železničnej dopravy, s medzinárodným letiskom Sliač vo svojej blízkosti. Rovnako tak je centrom vzdelania a vedy s komplexnou sieťou škôl a sieťou vedecko-výskumných pracovísk. V súčasnosti je Zvolen sídlom okresu, administratívnym a spoločenským centrom regiónu.
Časti mestaUpraviť
- Základné sídelné jednotky: Zvolen – stred, Za múrami, Pod Harajchom, Balkán, Veľká Stráž, Zvolen – západ, Zvolen – Tepličky, Pod Borovou horou, Zlatý potok, Zvolen – východ, Bučina, Zvolenská priehrada, Sídlisko Sekier, Sekier, Môťová, Lipovec, Pod Dráhy, Pustý hrad, Železničný uzol, Lukové, Zolná, Kráľová, Častobrezie
- Mestské časti: Mestská časť 1: Kráľová, Lipovec, Môťová, Sekier, Sekierska Dolina a Záhonok; Mestská časť 2: Bakova Jama, Luková, Zlatý Potok a Zolná; Mestská časť 3: Stráž, Sídlisko Západ-Tepličky; Mestská časť 4: Borová Hora, Podborová; Mestská časť 5: Centrálna mestská zóna východ; Mestská časť 6: Centrálna mestská zóna západ.[6]
- Sídliská: Sekier, Lipovec, Záhonok, Západ-Tepličky, Zlatý Potok, Podborová
- Ostatné časti: Borová Hora, Pustý hrad
- Osady: Bakova Jama, Podnásad
Ulice a námestiaUpraviť
ObyvateľstvoUpraviť
2011Upraviť
Sčítanie 2011 (národnosť v %):
Počet obyvateľov: 43 318 | ||||
---|---|---|---|---|
slovenská | 83,57 % | |||
rómska (*7%) | 0,79 % | |||
česká | 0,76 % | |||
maďarská | 0,36 % | |||
ukrajinská | 0,11 % | |||
moravská | 0,10 % | |||
poľská | 0,09 % | |||
ruská | 0,06 % | |||
rusínska | 0,04 % | |||
nemecká | 0,04 % | |||
bulharská | 0,03 % | |||
chorvátska | 0,01 % | |||
srbská | 0,01 % | |||
židovská | 0,01 % | |||
iná | 0,18 % | |||
nezistená | 13,83 % | |||
Sčítanie 2011 (jazyk v %):
Počet obyvateľov: 43 318 | ||||
---|---|---|---|---|
slovenský | 83,59 % | |||
český | 0,92 % | |||
maďarský | 0,54 % | |||
rómsky | 0,29 % | |||
ukrajinský | 0,10 % | |||
rusínsky | 0,08 % | |||
poľský | 0,08 % | |||
nemecký | 0,05 % | |||
chorvátsky | 0,02 % | |||
jidiš | 0,01 % | |||
iný | 0,28 % | |||
nezistený | 14,04 % | |||
Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):
Počet obyvateľov: 43 318 | ||||
---|---|---|---|---|
Rímskokatolícka cirkev | 43,22 % | |||
Evanjelická cirkev augsburského vyznania | 11,63 % | |||
Gréckokatolícka cirkev | 0,72 % | |||
Evanjelická cirkev metodistická | 0,38 % | |||
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia | 0,31 % | |||
Pravoslávna cirkev | 0,28 % | |||
Kresťanské zbory | 0,26 % | |||
Reformovaná kresťanská cirkev | 0,11 % | |||
Cirkev adventistov siedmeho dňa | 0,11 % | |||
Apoštolská cirkev | 0,10 % | |||
Bratská jednota baptistov | 0,07 % | |||
Cirkev československá husitská | 0,05 % | |||
Ústredný zväz židovských náboženských obcí | 0,04 % | |||
Starokatolícka cirkev | 0,03 % | |||
Bahájske spoločenstvo | 0,03 % | |||
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní | 0,03 % | |||
iné | 0,55 % | |||
bez vyznania | 24,59 % | |||
nezistené | 17,47 % | |||
1880Upraviť
Sčítanie 1880 (jazyk v %):
Počet obyvateľov: 5 876 | ||||
---|---|---|---|---|
slovenský | 76,99 % | |||
maďarský | 10,87 % | |||
nemecký | 7,39 % | |||
chorvátsky | 0,03 % | |||
rumunský | 0,02 % | |||
iný | 1,09 % | |||
nezistený | 3,61 % | |||
Sčítanie 1880 (vierovyznanie v %):
Počet obyvateľov: 5 876 | ||||
---|---|---|---|---|
Evanjelická cirkev augsburského vyznania | 50,49 % | |||
Rímskokatolícka cirkev | 42,26 % | |||
Ústredný zväz židovských náboženských obcí | 5,96 % | |||
Reformovaná kresťanská cirkev | 1,28 % | |||
Gréckokatolícka cirkev | 0,02 % | |||
iné | 0 % | |||
Kultúra a zaujímavostiUpraviť
KnižnicaUpraviť
V meste sa nachádza Krajská knižnica Ľudovíta Štúra, ktorá pre kraj funguje ako regionálna krajská knižnica. Vznikla v roku 1837, kedy v meste fungovala pod záštitou štúrovcov. V roku 1977 sa presunula do Remeselníckeho domu na ulici Ľudovíta Štúra, v ktorom po rekonštrukcii sídli dodnes.[7]
DivadloUpraviť
V meste sa nachádza profesionálne činoherné Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, Vzniklo 28. augusta 1949 pod názvom Stredoslovenské divadlo.[8] V súčasnosti je jeho zriaďovateľom Banskobystrický samosprávny kraj. Pod divadlo patrí aj Štátna opera. [9]
PamiatkyUpraviť
Sakrálne pamiatkyUpraviť
- Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety, jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1381-1390. Stavba bola neskorogoticky upravená v období okolo roku 1500, neskôr v 16. storočí a barokovo v 18. storočí.[10] Fasády kostola sú hladké, členené opornými piliermi. Veža pochádza zo 17. storočia, má profilovné šambrány, nachádza sa tu krytá ochodza nesená krakorcami, v hornej úrovni je lemovaná pilastrami a ukončená barokovou helmicou. Južne od kostola sa nachádza náznakovo rekonštruovaná kaplnka Božieho tela, šesťboká centrála z prvej tretiny 14. storočia. Stavba zanikla v 17. storočí, archeologicky bola preskúmaná v rokoch 2006-2007.[11] V interiéri kostola sa nachádza neskorogotická krstiteľnica. Na južnej strane kostola sa nachádza kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1650 s rokokovým oltárom z druhej polovice 18. storočia.[12]
- Evanjelický kostol Svätej trojice, jednoloďová pôvodne neskorobaroková tolerančná stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1784. V rokoch 1856-1857 došlo ku stavbe veže podľa projektu Františka Mikša.[13] Kostol prešiel neogotickou prestavbou v rokoch 1922-1923. Fasáda kostola nesie znaky romantickej neogotiky, hlavná fasáda je päťosová, členená polostĺpmi. Dominuje jej predstavaná veža s otvoreným podjazdom, nad ktorým je umiestnená štvorlístková rozeta. Okná majú profilované šambrány ukončené lomeným oblúkom. Veža je v nižších podlažiach štvorcová, na najvyššej úrovni osemboká, ukončená je štíhlou barokovou helmicou. V interiéri sa nachádza trojramenná murovaná empora.
Historické pamiatkyUpraviť
- Zvolenský zámok, je národná kultúrna pamiatka, ktorá sa nachádza na vyvýšenej terase na južnom konci Námestia SNP. Popri západných a severných hradbách vedú cestné komunikácie, na juhu železničná trať. V súčasnosti využíva priestory zámku Slovenská národná galéria pre svoju trvalú expozíciu.
- Pustý hrad, (Starý) Zvolenský hrad či hrad (Starý) Zvolen - je hradný komplex v katastrálnom území mesta Zvolen nad sútokom Hrona a Slatiny v nadmorskej výške 475 – 571 m n. m. Skladá sa z dvoch hradných komplexov: Dolného a Horného hradu. Medzi nimi sa nachádza tzv. spojovacia časť dlhá takmer 400 metrov, ktorú v časti pri Dolnom hrade tvorí 206 metrov dlhý múr. Na hrad sa dá dostať z hlavnej železničnej stanice vo Zvolene po modrej turistickej značke a náučnom chodníku. V dnešných časoch môžeme vidieť:
- vežu a vstupnú bránu na Dolnom hrade
- vežu komitátneho hradu a vežu 2. na Hornom hrade, baštu na Hornom hrade
- areál tzv. Dončovho hradu na Hornom hrade
- hlavnú vstupnú bránu na Hornom hrade
- Mestské hradby, sú pozostatky hradieb, ktoré slúžili na ochranu mesta.
Ostatné pamiatkyUpraviť
- Námestie SNP (Zvolen), centrálne námestie vo Zvolene. Patrí medzi najrozľahlejšie námestia na Slovensku a je orientované severo-južným smerom ku Zvolenskému zámku. Pri rekonštrukcii boli objavené archeologické nálezy.
- Jurkovičove domy vo Zvolene, nájomné obytné domy postavené pre štátnych zamestnancov a úradníkov Župy XVIII. (Pohronskej). Autorom je podľa zachovaného výkresu Dušan Jurkovič. Podľa popisu na archívnych fotografiách projekt vytvorili architekti D. Jurkovič a Jan Pacl. Stavba bola dokončená v roku 1926. Domy sa nachádzajú medzi ulicami J. Matušku a Moyzesova. Sú súčasťou vtedajšej novej zástavby, juhozápadne od centra mesta, vo vtedajšej tzv. úradníckej štvrti. V roku 2018 boli domy vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku.
- Pancierový vlak Hurban, jeden z improvizovaných pancierových vlakov, ktorý sa aktívne zapojil do bojov v Slovenskom národnom povstaní, momentálne sa jeho replika nachádza pod Zvolenským hradom. Bola vytvorená ako filmová rekvizita pre film Deň, ktorý neumrie z roku 1974. Oproti originálnemu tanku sa líši vežami – namiesto veží tanku LT-35 má replika väčšie veže s dlhším kanónom, ktoré pochádzajú z tanku T-34/85.
- Park ušľachtilých duší, pamätník židovským obetiam holokaustu a súčasť komplexu starého židovského cintorína vo Zvolene. Nachádza sa vedľa Technickej univerzity. Je venovaný Slovákom, ktorí sa cez druhú svetovú vojnu, počas holocaustu podieľali na záchrane Židov pred deportáciou do koncentračných táborov, ako i pamätník židovským obetiam holokaustu. Modernou súčasťou areálu pamätníka Parku ušľachtilých duší je digitálny informačný kiosk s informačným materiálom o pamätníku.
- Pamätník SNP, sa nachádza v centre námestia SNP.
- Kaplnka Božieho tela, sa nachádza v blízkosti kostola Svätej Alžbety.
- Vojenský cintorín, pamiatka pre padlých počas bojov v druhej svetovej vojne.
PrírodaUpraviť
- Borová hora, kopec v mestskej časti Zvolena Podborová. Ide o travertínovú masu na ľavom brehu rieky Hron. Na vrchu kopca sa nachádza minerálne, termálne a mierne rádioaktívne jazierko, ktoré v zime nezamŕza. Jeho činnosťou podľa výskumov vznikol aj samotný kopec. Pod kopcom sa nachádza neveľká jaskyňa, preskúmaná v 90. rokoch, dnes je prístup do jaskyne od železnice takmer nemožný.
- Arborétum Borová hora, účelovým zariadením Technickej univerzity vo Zvolene. Územie arboréta bolo vyhlásené za chránený areál v obciach Sliač a Zvolen, Banskobystrický kraj, okres Zvolen, vo Zvolenskej kotline, rozloha 47,8 ha, vyhlásený 1981[14], dendrologické arborétum prevažne s druhmi domácimi na Slovensku, s podchytením ich vnútrodruhovej a zemepisnej premenlivosti, slúži na výučbu, súčasťou je rozárium a zbierka kaktusov a sukulentov.
Kultúrne združeniaUpraviť
- Marína (folklórny súbor), slovenský folklórny súbor z mesta Zvolen a okolia. Zakladatelia súboru, inšpirovaní básnickým dielom A. Sládkoviča „Marína“, v ktorom básnik ospevuje mladosť, krásu, lásku a čistotu ducha, chceli uvedené atribúty pestovať v novovznikajúcom folklórnom súbore a teda pokrstili ho menom Marína. Choreografie, hudobné úpravy a interpretácia piesňového materiálu pôsobia v duchu odkazu tejto lyricko-epickej básne. Marína pracuje nepretržite od svojho vzniku roku 1966. Okrem vystúpení doma na Slovensku pravidelne účinkuje aj na zahraničných folklórnych festivaloch.
- Zvolenská sedmička, dobrovoľné združenie výtvarných umelcov Zvolena. Združenie právne vystupuje ako občianske združenie výtvarníkov, bolo zaregistrované na Ministerstve vnútra SR 20. januára 1994. Poslaním združenia je združovať neprofesionálnych a profesionálnych výtvarníkov, umelcov, fotografov a dávať im možnosť širšej realizácie a konfrontácie svojej tvorby vo vnútri združenia, ale aj možnosť rozvinutia vzájomnej výtvarnej komunikácie s inými výtvarníkmi a aj s inými združeniami podobného zamerania. Taktiež sa snaží podchytiť mladých začínajúcich výtvarníkov a pomôcť im nielen konfrontáciami, skúsenosťami, či konzultáciami, ale aj možnosťou zúčastňovať sa spoločných výstav.
- Vojenský folklórny súbor Jánošík (zrušený)
PodujatiaUpraviť
- Víkend atraktívneho divadla – medzinárodný divadelný festival spojený s ďalšími formami alternatívneho umenia.
Založil ho 17. novembra 1989 Boris Kršňák, koná sa vždy počas novembrového víkendu blízko historického dátumu 17. novembra. Aktuálnym riaditeľom festivalu je Tomáš Kršňák. Jedná sa o najstarší neštátny divadelný festival na Slovensku. V roku 2008 ho osobne navštívil bývali prezident Václav Havel. V roku 2014 sa festival konal pod záštitou prezidenta SR Andreja Kisku.
Festival v minulosti navštívili: Divadlo v Celetné, SKUTR, BuranTeatr, Divadlo KONTRA, Divadlo STOKA, Divadlo GUnaGU, Divadlo SkRAT, HaDivadlo, Divadlo Na Zábradlí, Divadlo Husa Na Provázku, Divadlo Astorka, Divadlo Andreja Bagaru, Ypsilonka, Semafor, Teatro Tatro, Dejvické Divadlo, Collegium Musicum, Bez ladu a skladu, Fermáta, Vladimír Mišík, Blue Effect, Laco Deczi, Už jsme doma, Zuby Nehty, Richard Muller, Psí Vojáci, Divadlo Bolka Polívku, Disk Trnava, Iveta Radičová, DG 307, Tata Bojs, Dekadent Fabrik, Mikoláš Chadima & MCHBand, Garáž, Jitro modré slonice, ExDivadlo 9, DEREVO, DS DK, Dunaj, Bohnická divadelní společnost, Sklep, Bratři Formani, Gesto, Štúdio S, Lasica a Satinský, Václav Havel, Divadlo S. I. Witkievicza Zakopane, Fatal Shore a Vašek Koubek, Karel Plíhal, Nahoru schodama dolú band, Divadlo Minor, Richard Rybníček, Michal Hvorecký, Michal Havran, Ensemble WE ARE WE, Jaroslav Dušek a divadlo Vizita, Ondřej Mrázek a Taliband a mnohí ďalší…
ŠkolstvoUpraviť
Materské školyUpraviť
- Materská škola, Tehelná 2549/5, Zvolen
- Materská škola, J.Bánika 1733/41, Zvolen
- Materská škola, Centrum 2496/27, Zvolen
- Materská škola, 1. mája 161/1, Zvolen
- Materská škola, marš. Malinovského 1985/41, Zvolen
- Materská škola, marš. Malinovského 1985/4, Zvolen
- Materská škola, Hrnčiarska 2063/2, Zvolen
- Materská škola, E. P. Voljanského 491/3, Zvolen
- Materská škola, Imatra 2548/8, Zvolen
- Materská škola, Prachatická 2421/45, Zvolen
- Súkromná materská škola Montessori
Základné školyUpraviť
ŠtátneUpraviť
- Základná škola, Petra Jilemnického 1813/1, Zvolen
- Základná škola, Petra Jilemnického 1813/2, Zvolen
- Základná škola, Námestie mládeže 587/17, Zvolen
- Základná škola, J.Alexyho 1941/1, Zvolen
- Základná škola, M. Rázusa 1672/3, Zvolen
- Základná škola, Hrnčiarska 2119/1, Zvolen
- Základná umelecká škola, Nádvorná 3366, Zvolen
SúkromnéUpraviť
- Súkromná základná umelecká škola Quo Vadis
InéUpraviť
- Cirkevná základná škola sv. Dominika Savia, Hodžova 9, Zvolen
Stredné školyUpraviť
SúkromnéUpraviť
- Súkromné konzervatórium
- Súkromná stredná odborná škola podnikania
- Súkromná škola umeleckého priemyslu
- Súkromná stredná umelecká škola, Môťovská cesta 8164, Zvolen
- Súkromná stredná športová škola
ŠtátneUpraviť
- Stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu (Zvolen, Jabloňová 1351)
- Stredná odborná škola drevárska, Lučenecká cesta 2193/17, Zvolen
- Gymnázium Ľudovíta Štúra, Hronská 1467/3, Zvolen
- Stredná zdravotnícka škola
- Stredná priemyselná škola dopravná, Sokolská 911/94, Zvolen
- Technická akadémia, J.Švermu 1, Zvolen
- Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku ako organizačná zložka spojenej školy, Lieskovská cesta 1, Zvolen
- Obchodná akadémia ako organizačná zložka spojenej školy, Lieskovská cesta 1, Zvolen
Vysoké školyUpraviť
Technická univerzita vo ZvoleneUpraviť
V meste sa nachádza Technická univerzita, ktorej hlavná budova je prístupná z ulice T. G. Masaryka, v blízkosti autobusovej stanice.
ŠportUpraviť
- hokej (muži) – vo Zvolene sa hrá slovenská hokejová extraliga zásluhou klubu HKm Zvolen
- hokej (ženy) – vo Zvolene sa hrá slovenská hokejová extraliga zásluhou klubu ŽHKm Zvolen
- volejbal (muži) – MVK (klub) hrá v extralige
- volejbal (ženy) – TJ Slávia TU Zvolen
- futbal (muži) – MFK Lokomotíva (klub) hrá II. ligu
- tenis – Fresh Club
- americký futbal – vo Zvolene sa hrá Slovenská futbalová liga zásluhou klubu Zvolen Patriots
- lakros – vo Zvolene sa hrá Slovenská lakrosová liga zásluhou klubu Zvolen Punishers
- plutvové plávanie – KSP Calypso, KVS Careta
- kanoistika – vodný slalom – Slávia TU Zvolen, Kajak Klub Zvolen
- kanoistika – rýchlostná kanoistika – KRK Zvolen
- vodný šport – KVS Careta, KVS, Raprakan
- biatlon – TU Zvolen
- zjazdové lyžovanie – Ski klub Senior
- horolezectvo – HK Morál, HK Bystrô, TJ Slávia TU ZV
- jachting – Felyma Yacht, Jacht klub Trim
- basketbal – (ženy, dievčatá) BK ZŠ Zvolen
- karate – Karate klub Zvolen
- MMA – Muay Jitsu Gym Zvolen, Pod Dráhami 1
- taekwondo – Ilyo TKD VTJ Zvolen[15]
- florbal – Zvolen vo florbale reprezentuje klub 1.FBC Zvolen
- thajský box – Power gym Zvolen
- Wing Tsun – Shajtar Gym Zvolen
- orientačný beh – Viatoris Zvolen
- hokejbal – ŠK Bukovinka Zvolen – vo Zvolene sa hrá slovenská hokejbalová extraliga U20
Osobnosti mestaUpraviť
RodáciUpraviť
- Valentín Balaša (* 1554 – † 1594), uhorský šľachtic, renesančný básnik, autor lyrickej poézie.
- Ján Tomka-Sásky (* 1692, – † 1762), slovenský (uhorský) geograf, historik a pedagóg zemianskeho pôvodu.
- Matej Butschany (* 1731 – † 1796), fyzik a matematik, autor odborných publikácií, pôsobil na nemeckých univerzitách.
- Pavel Tešlák (* 1759 – † 1801), evanjelický farár, autor väčšieho množstva duchovných piesní.
- Samuel Rožnay (*1787 - 1815) osvietenský buditeľ a prekladateľ
- Jozef Kozáček (* 1807 – † 1887), katolícky kňaz, významný národný buditeľ, príslušník 2. generácie bernolákovcov, zakladajúci člen Matice slovenskej, od r. 1870 jej predseda. Výrazne sa zaslúžil o zavedenie slovenčiny ako vyučovacieho jazyka na viacerých gymnáziách.
- Juraj Bánik (* 1818 – † 1901), advokát, hlavný mestský notár, pričinil sa o zvolenie Ľ. Štúra za poslanca uhorského snemu za mesto Zvolen. Prispieval do slovenských časopisov, angažoval sa pri vzniku továrne Union.
- Mikuláš Štefan Ferienčík (* 1825 – † 1901), básnik, dramatik, vydavateľ, publicista, redaktor novín Pešťbudínske vedomosti.
- Ján Adolf Ferienčík (* 1863 – † 1925), spisovateľ, redaktor a krajanský pracovník medzi americkými Slovákmi.
- Jozef Cíger-Hronský (* 1896 – † 1960), spisovateľ, maliar a publicista, čelný predstaviteľ Matice slovenskej v období vojnového Slovenského štátu.
- Elena Nábělková (* 1896 – † 1986), slovenská kultúrna pracovníčka, pedagogička, protifašistická bojovníčka, sestra bratov Veselovcov
- Ivan Vesel (* 1901 – † 1964), právnik, protifašistický bojovník, brat generálov Mirka a Milana Vesela
- Mirko Vesel (* 1903 – † 1976), generál, účastník SNP, dvojča gen. Milana Vesela
- Milan Vesel (* 1903 – † 1984), generál, účastník SNP, dvojča gen. Mirka Vesela
- Miloš Vesel (* 1904 – † 1989), generál, účastník SNP, brat dvojičiek generálov Mirka a Milana Vesela
- Zoltán Bitskey(* 1904 – † 1988), plavec, olympionik
- Zora Paulendová (* 1905 – † 1999), herečka, protifašistická bojovníčka, sestra bratov Veselovcov
- Gustáv Stadtrucker (* 1906 – † 1980), architekt, ochotnícky herec, spoluzakladateľ divadelného krúžku Detvan, účinkoval aj vo filmoch.
- Jozef Korbačka (* 1907 – † 1943), dramatik, organizátor ochotníckeho divadelného života vo Zvolene.
- Emil Makovický (* 1908 – † 1986), evanjelický farár, redaktor, publicista.
- Štefan Severíny (* 1909 – † 1986), športovec, atlét, futbalista aj volejbalista, člen Sokola, cvičiteľ
- Oskar Winkler (* 1909 – † 1970), architekt
- Andrej Ľudovít Katina (* 1909 – † 1968), spisovateľ, redaktor, farár ECAV na Slovensku, biskup ZD ECAV na Slovensku (1952 – 1968).
- Viktória Hornáková (* 1909 – † 1983), učiteľka a prekladateľka nemeckej literatúry do slovenčiny.
- Eugen Pauliny (* 1912 – † 1983), jazykovedec, literárny vedec.
- Pavol Marcely, generálmajor (* 1914 – † 1980), absolútne najmladší generál slovenskej národnosti (36 ročný). Bojoval v 2. svetovej vojne aj v SNP.
- Ľudovít Greššo, (* 1916 – † 1982), herec a riaditeľ DJGT vo Zvolene, herec Divadla SNP v Martine, Krajského divadla v Trnave a DAB v Nitre.
- Jozef Lacko (* 1917 – † 1978), architekt, VŠ-pedagóg, profesor.
- Ján Klimo (* 1921 – † 2001), herec a divadelný režisér, starý otec slov. herca Maroša Kramára.
- Ernest Štric (* 1925 – † 1993), dramatik, publicista, vysokoškolský pedagóg. Pre zvolenské divadlo napísal zámockú veselohru Zálety kráľa Mateja.
- Otto Frank (* 1925 – † 1945), umeleckým menom Martin Jerguš, mladý povstalecký básnik, ktorý sa aktívne zapojil do SNP. Bol popravený v Kováčovej.
- Ľudovít Fuchs (* 1926 – † 2015), básnik, spisovateľ, redaktor. Venoval sa najmä lyrickej tvorbe.
- Ondrej Bartoš (* 1926), publicista, spisovateľ, učiteľ.
- Ján Midriak, (* 1929 – † 2015), farár ECAV na Slovensku, senior Šarišsko-Zemplínskeho seniorátu, biskup VD ECAV na Slovensku (1994 – 2000).
- Ivan Palúch (* 1940 – † 2015), významný filmový herec, ktorý sa presadil aj v zahraničnej kinematografii.
- Milan Lasica (* 1940 – † 2021), významný slovenský humorista, dramatik, prozaik, textár, herec a režisér.
- Vladimír Mečiar (* 1942), významný ponovembrový politik, zakladateľ HZDS, stál pri rozdelení Česko-Slovenska na 2 samostatné štáty (Česko a Slovensko), zakladateľ samostatnej Slovenskej republiky, 3-násobný premiér SR.
- Juraj Slezáček (* 1943 – † 2016) herec a divadelný pedagóg, dlhoročný člen SND.
- Eva Matejková (* 1950), slovenská herečka, manželka herca Mariána Slováka.
- Mojmír Mamojka (* 1950), právnik, vysokoškolský pedagóg, verejný činiteľ – poslanec NR SR (SMER – SD)
- Ján Greššo (* 1952), divadelný a filmový herec a riaditeľ nitrianskeho divadla.
- Karol Chmel (* 1953), básnik
- Ivo Gogál (* 1959), divadelný, filmový, televízny a dabingový herec, dlhoročný člen SND.
- Alexandra Pavelková (* 1966), spisovateľka vedecko-fantastickej literatúry
- Boris Kršňák, zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu a organizátor významných kultúrnych podujatí, syn Štefana Kršňáka, bývalého zvolenského herca a dramatika
- Ľubomír Marko, MUDr. (* 1962), špecialista v oblasti mikrochirurgie.
- Marián Havlíček (* 1953 – 1972), kajakár, olympionik
- Boris Beláček, RNDr. (* 1960), banský geológ a vysokoškolský pedagóg
- Elena Kaliská (* 1972), kajakárka, slovenská olympionička, držiteľka viacerých medailí.
- Gabriela Stacherová (* 1980), kajakárka, olympionička
- Marek Gašpar Šafárik (* 1979), výtvarník, scénogral.
- Igor Longauer (* 1938), šľachtiteľ poľnohospodárskych plodín, vyšľachtil historicky prvú odrodu nahého ovsa (Avena nuda, pod menom Detvan) na Slovensku
- Vladimír Slamka (* 1966), strelec, olympionik
- Dagmar Bílková (* 1967), strelkyňa, olympionička
- Ján Lašák (* 1979), hokejový brankár
- Karol Beck (* 1982), profesionálny tenista. Významnou mierou prispel k postupu Slovenska do finále Davisovho pohára v roku 2005.
Pôsobili tuUpraviť
- Izák Arahamides Hrochotský (*1557 – † 1621), vzdelanec a superintendent evanjelickej cirkvi. Vo Zvolene získal gramotnosť, neskôr pôsobil vo Zvolene na protestantskej mestskej škole ako učiteľ a rektor. Bol šľachtického pôvodu a zároveň synom kapitána Zvolenského zámku.
- Pavol Rubigallus (*1510 - 1578†) , protestantský vzdelanec a humanista, pôsobil vo Zvolene v roku 1574 ako colný úradník a od roku 1577 ako banský komisár v Banskej Štiavnici, autor mnohých diel poézie a cestopisu Opis cesty do Konštantinopolu v roku 1544[16]. V.
- Karol Kuzmány (*1806 – † 1866) básnik a národný buditeľ, pôsobil ako evanjelický kňaz na fare v rokoch 1830 až 1832 vo Zvolene.
- Alexander Doman (* 1914 – † 1996), významný predstaviteľ zahraničného odboja proti fašizmu počas II. svetovej vojny, príslušník 1.čs. divízie vo Francúzsku a čs. samostatnej brigády vo Veľkej Británii, kapitán pechoty v zálohe (plukovník v.v.) a spravodajský dôstojník 2. čs. paradesantnej brigády, účastník SNP, po vojne člen skupiny generálneho štábu československej armády, ktorá pátrala po vojnových zločincoch, zástupca vojenského atašé na československom veľvyslanectve v Londýne. Po Februári 1948 odmietol vstúpiť do KSČ a rozviesť sa s britskou manželkou, za čo bol politickým režimom perzekvovaný. Od roku 1953 spolu s manželkou Ailsou Domanovou dostali povolenie učiť angličtinu a britskú kultúru. V roku 2000 mu bola udelená Cena mesta Zvolen in memoriam.
- Milan Grygar (* 1926), významný československý výtvarník.
- Ondrej Bartoš (* 1926), redaktor Smeru, pracovník a v roku 1968 riaditeľ štúdia Československého rozhlasu v Banskej Bystrici, od roku 1972 učiteľ, autor rozprávok, bábkových hier, poviedok, povestí, napr.: Stopy v Javorí, Čriepky, 33 povestí Zvolenských, Môťová známa-neznáma, Medveďoviny, Kopovčiarske príbehy; držiteľ Ceny mesta Zvolen za rok 2007.
- Ailsa Domanova (* 1927), britská vojnová veteránka, je považovaná za neoficiálnu veľvyslankyňu Veľkej Británie na Slovensku, v roku 2006 dostala ako jediná dáma so slovenským občianstvom z rúk Alžbety II. štátne vyznamenanie Rad Britského impéria za služby veteránom II. svetovej vojny a za osobný prínos k formovaniu bilaterálnych vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a Slovenskou republikou. Iniciátorka pamätníka účastníkom západného odboja, ktorý v roku 2003 odhalili na Šafárikovom námestí v Bratislave. 1. januára 2007 ju prezident Slovenskej republiky vyznamenal Radom Bieleho dvojkríža III. triedy za celoživotné zásluhy o rozvoj slovensko-britských vzťahov.
- Václav Hanuliak (* 1947 – † 2009), archeológ, od roku 1992 vykonával systematický archeologický výskum na Pustom hrade a predstihové a záchranné archeologické práce v meste. Svoje výsledky publikoval v odborných a populárnovedeckých prácach. V roku 2005 získal Cenu mesta Zvolen a zároveň titul Čestný občan mesta, v roku 2008 Cenu primátora.
- Ľudovít Štúr, spisovateľ, učiteľ, národný buditeľ
- Matej Bel, polyhistor
Partnerské mestáUpraviť
Spoločenstvo DouzelageUpraviť
Mesto je členom Douzelage, spoločenstva niektorých miest Európskej únie.
ReferencieUpraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Historický kalendár [online]. mesto Zvolen, rev. 2009-03-09, [cit. 2011-10-11]. Dostupné online.
- ↑ Dejiny mesta na zvolen.sk
- ↑ a b Sprievodca Zvolenskou samosprávou 2019 [online]. Zvolen: Mesto Zvolen, [cit. 2019-07-13]. [samosprava.zvolen.sk/download_file_f.php?id=1117132 Dostupné online.]
- ↑ História knižnice [online]. [Cit. 2018-08-01]. Dostupné online.
- ↑ Divadlo J.G.Tajovského [online]. Divadlo J.G.Tajovského vo Zvolene, [cit. 2011-10-05]. Dostupné online.
- ↑ Zariadenia BBSK/Divadlá [online]. Banskobystrický samosprávny kraj, [cit. 2014-09-11]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Zvolen- karner a špitál [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Informácie o kostole sv. Alžbety [online]. Farnosť sv. Alžbety Zvolen. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/202
- ↑ www.tkd-zvolen.weebly.com
- ↑ SVOBODNÝ, Petr. Karel Černý – Ludmila Hlaváčková (edd.) a kolektiv autorů, Biografický slovník 1. lékařské fakulty Univerzity Karlovy 1945–2008, I. díl (A–L). AUC HISTORIA UNIVERSITATIS CAROLINAE PRAGENSIS, 2019-08-09, roč. 58, čís. 2, s. 108–109. Dostupné online [cit. 2022-09-09]. ISSN 2336-5730. DOI: 10.14712/23365730.2019.14.
Pozri ajUpraviť
Iné projektyUpraviť
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zvolen
Externé odkazyUpraviť
- Oficiálna stránka mesta
- Informačný systém samosprávy mesta Zvolen
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v meste
- Aktuálne informácie o Zvolene
- Aktuálne informácie o Zvolene
- Aktuálne informácie o podujatiach v meste Zvolen
- Stránka o Pustom hrade
- Apsida.sk - profil románskej baziliky