Wikipédia

Zvolen

mesto na Slovensku
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Zvolen pozri Zvolen (rozlišovacia stránka).

Zvolen (maď. Zólyom, nem. Altsohl) je okresné mesto na Slovensku. Je to jedno z najstarších miest na Slovensku[4], sídlo okresu, administratívne a spoločenské centrum regiónu, centrum vzdelávania a vedy s komplexnou sieťou škôl a širokou sieťou vedecko-výskumných pracovísk. Počtom obyvateľstva je dvanáste najväčšie mesto na Slovensku a druhé v kraji. Urbanistický priestor Zvolen – Banská Bystrica s takmer 130 tisíc obyvateľmi je treťou najväčšou koncentráciou obyvateľstva na Slovensku.

Zvolen
mesto
Celkový pohľad na mesto z výšky
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Zvolen
Región Podpoľanie
Vodné toky Hron, Slatina
Nadmorská výška 293 m n. m.
Súradnice 48°34′42″S 19°07′24″V / 48,578333°S 19,123333°V / 48.578333; 19.123333
Najnižší bod 278,4 m n. m
Rozloha 98,73 km² (9 873 ha) [1]
Obyvateľstvo 39 844 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 403,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1135
Primátor Vladimír Maňka[3] (nezávislý)
PSČ 960 01
ŠÚJ 518158
EČV (do r. 2022) ZV
Tel. predvoľba +421-45
Adresa mestského
úradu 		Mesto Zvolen
Námestie Slobody 22
960 01 Zvolen
E-mailová adresa primatorka@zvolen.sk
Telefón +421-045-5330 006
Fax +421-045-53 31 428
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Zvolen
Webová stránka: zvolen.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis Upraviť

Zvolen leží na juhu Zvolenskej kotliny, na sútoku riek Hron a Slatina. Je obkolesený sopečnými pohoriami Poľana od východu, Kremnické vrchy od západu a Javorie a Štiavnické vrchy od juhu.

Mesto leží 20 km južne od Banskej Bystrice, 55 km severozápadne od Lučenca, 28 km severne od Krupiny a 24 km východne od Žiaru nad Hronom.

Vodné toky Upraviť

Mestom Zvolen preteká rieka Hron s dlhodobým prietokom 30 m³/s a rieka Slatina. Slatina ústi do Hrona vo Zvolenskej kotline na západnom okraji mesta Zvolen v nadmorskej výške približne 278 m n. m.

  •  

    Rieka Slatina

  •  

Názov Upraviť

  • 1773 Veterozolium, Zolyom, Altsoll, Zwolen
  • 1786 Altsohl, Vetusolium, Zwolen
  • 1808 Veterosolium, Vetusolium, Ó-Zólyom, Altsohl, Ztarý Zwolen
  • 1877 Ózólyom
  • 1882 – 1913 Zólyom
  • 1920 Zvolen

Symboly mesta Upraviť

Mestský erb Upraviť

Mestský znak sa skladá z červeného polokrúhlo tvarovaného štítu, kde je umiestnený strieborný dvojitý tlapovitý procesiový kríž. Tento erb má korene v histórii uhorských panovníkov a je tiež spojený s teritoriálnym symbolom Horného Uhorska a Slovenska. Klin v spodnej časti kríža slúžil na uchytenie na tyči, ktorá sa používala pri slávnostných procesiách. Jeho pôvod sa datuje už do 13. storočia.

Zvolenský erb patrí medzi najstaršie erby miest na Slovensku a preto má špeciálnu povolenú výnimku, ktorá umožňuje používať nielen polokrúhly neskorogotický štít, ale aj starší trojuholníkový ranogotický štít. Tento erb je zaznamenaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod referenčným číslom HR: Z – 2/91.

Mestská vlajka Upraviť

Mestská vlajka má pomer strán 2 : 3 a na svojom dolnom okraji je zdobená špecifickým "lastovičím chvostom", ktorý sa rozprestiera do jednej tretiny jej celkovej dĺžky. Vlajku tvorí trojica pozdĺžnych pruhov rovnakej šírky, ktoré sú usporiadané vertikálne pod sebou a sú delené v prvej tretine ich výšky. Farby pruhov sa menia smerom z vrchu nadol: červená - biela, biela - červená, červená - biela.

Táto mestská vlajka má tiež schopnosť fungovať ako mestská zástava pri rôznych ceremoniálnych a spoločenských príležitostiach.

Mestská pečať Upraviť

Pečatidlo Mesta Zvolen je navrhnuté podľa mestského pečatidla z 13. storočia, vo vnútri ktorého je po obvode umiestnený kruhopis: „+ S.CIVITATIS.D/E/.SOLIO.“

Insígnie mesta Upraviť

Insígnie mesta pozostávajú zo striebornej reťaze spojenej upraveným mestským erbom, na ktorej je zavesený prívesok, znázorňujúci na lícnej strane kruhopis: ZVOLEN + MCCXLIV + MESTO + MCMLXIX, v strede obsahujúci mestský erb a na rubovej strane reliéf z odovzdania erbu mesta kráľom Belom IV. s kruhopisom: BELA IV + UDEĽUJE ZVOLENU ERB + MCCXLIV.

Dejiny[5] Upraviť

Okolie mesta Zvolen pútalo ľudí už od paleolitu, čo dokazujú najstaršie nálezy po ľudskej prítomnosti z lokalít Bakova jama a Medzi hliniskami. Tak ako najstaršie, tak aj o niečo mladšie nálezy sa viažu k terasám a návršiam, na ktorých sa pravekí ľudia zdržiavali a kde postupne vznikali osady. Trvalá prítomnosť človeka na území dnešného mesta sa datuje do obdobia okolo roku 5000 pred Kr. (paleolit), z ktorého sa v lokalite Pod Dráhami našli nálezy keramiky tzv. želiezovskej a Bukovohorskej kultúry. Z obdobia okolo roku 3500 pred Kr. (neolit) sa v lokalitách Borová hora, Hrádok pri Lieskovci a Veľká Stráž našli bohaté nálezy kanelovej keramiky.

V období neskorej bronzovej doby (1250 – 700 pred Kr.) sa objavuje osídlenie lokality Pustý hrad, kde sa zachovali nálezy bronzových predmetov. Z rovnakého obdobia pochádza aj pohrebisko v lokalite Krivá púť, kde bolo odkrytých celkom 143 hrobov ľudí lužickej kultúry. Na tejto lokalite a v lokalite Haputka sa našla keramika ľudí z obdobia púchovskej kultúry (2. – 1. storočie pred Kr.), pričom kontinuitu osídlenia tu dokladajú nálezy z 3. storočia.

Slovanské osídlenie Upraviť

 
Zvolen v roku 1596
 
Zvolen v 17. storočí
 
Dobová pohľadnica z roku 1889

Príchod Slovanov na územie Zvolena je doložené nálezmi z 8.–9. storočia v lokalite Priekopa v Môťovej, na ktoré nadväzujú mladšie nálezy z Pustého hradu. Výšinné opevnené hradisko sa v 11. storočí stalo centrom rozsiahleho Zvolenského komitátu, čo podnietilo i rozvoj mesta, prvýkrát písomne doloženého už v listinách z obdobia vlády Bela II. (1135). Dôležitosť stredovekého Zvolena ako obchodno-remeselníckeho centra dokazuje už v roku 1238 (obnovené v 1243) udelenie mestských privilégií kráľom Belom IV., čím ho povyšuje na slobodné kráľovské mesto.

Neskorý stredovek a novovek Upraviť

 
Historická budova na ulici Sládkovičova 10
 
Historická budova na ulici Masarykova 20
 
Historická budova na ulici Kozáčekova 2
 
Finkova kúria na námestí SNP
 
Meštianska škola a synagóga na dobovej pohľadnici

Po mongolskom vpáde bolo vybudované rozsiahle opevnenie hradu, no jeho význam postupne upadal. Centrom sa stal nový hrad, vybudovaný priamo v meste. Osud Pustého hradu spečatil požiar v roku 1451 ( možno 1452?), ktorý vznikol počas bojov vojakov Jána Jiskru z Brandýsa (ktorí na hrade pobývali) a vojskom Jána Huňadyho. Nový zámok prechádza začiatkom 16. storočia do vlastníctva Vladislava Jagelovského, od ktorého ho získal Ján Turzo, ktorý dal zámok upraviť v neskorogotickom duchu.

Stagnáciu mesta prinieslo osmanské ohrozenie po bitke pri Moháči, kedy sa prakticky rozpadla organizovaná obrana krajiny a hranica okupovaného územia sa nachádzala iba cca 50 km južne od Zvolena. Prosperitu ešte viac podkopávali protihabsburské stavovské povstania a pohyb vojsk, presúvajúcich sa po krajine. Práve podpora kurucov priniesla v roku 1621 mestu pohromu v podobe vyrabovania a vypálenia cisárskym vojskom. Oživenie prinieslo získanie práva na výročné trhy (jarmoky) a právo skladu, ktoré podnietil rozvoj cechov a teda remesiel a obchodu. Výstavbou mestských hradieb sa zvýšila obranyschopnosť pred Turkami a Zvolen sa stal centrom obrany banských miest so stálou početnou vojenskou posádkou. V nepokojnom 17. storočí zredukovala obyvateľstvo aj morová epidémia v roku 1679, pri ktorej v meste zomrelo 900 ľudí. Ďalší požiar v meste vypukol v roku 1708.

Aj keď Zvolen svoje výnimočné postavenie župného centra stratil v roku 1785, kedy Jozef II. župy zrušil, mesto zostalo významným centrom oblasti. Mestské práva s právom trhu podporovalo rozvoj remesiel a zlom v rozvoji nastal 18. júna 1871, kedy bola sprevádzkovaná železničná trať Salgótarján – Zvolen. Význam mesta ako dopravnej križovatky ešte viac stúpol po dokončení trate do Diviakov, čím sa vybudovalo prepojenie na Košicko-bohumínsku železnicu, ako aj trate do Vrútok, Nových Zámkov a Čaty. Nové dopravné možnosti spustili rozvoj obchodu a v meste vzniklo niekoľko nových podnikov, vrátane železničných dielní, tlačiarní a finančného domu.

Po vzniku ČSR bolo v roku 1919 obnovené územnosprávne členenie na župy a Zvolen sa stal sídlom Zvolenskej župy. Už o tri roky neskôr došlo k opätovnej zmene členenia, čím bol 1. januára 1923 vytvorený Zvolenský okres, ktorý bol súčasťou Zvolenskej župy so sídlom vo Zvolene.

Odpor obyvateľstva v širokom okolí voči nemeckej okupácii boli dôvodom, že Zvolen sa stal jedným z hlavných centier SNP. K oslobodeniu mesta napokon došlo 14. marca 1945 a postupne nastal jeho ďalší rozvoj. Z priemyselných odvetví má zastúpenie drevársky, strojársky, potravinársky a stavebnícky a je významným uzlom cestnej a železničnej dopravy, s medzinárodným letiskom Sliač vo svojej blízkosti. Rovnako tak je centrom vzdelania a vedy s komplexnou sieťou škôl a sieťou vedecko-výskumných pracovísk. V súčasnosti je Zvolen sídlom okresu, administratívnym a spoločenským centrom regiónu.

Časti mesta Upraviť

  • Základné sídelné jednotky: Zvolen – stred, Za múrami, Pod Harajchom, Balkán, Veľká Stráž, Zvolen – západ, Zvolen – Tepličky, Pod Borovou horou, Zlatý potok, Zvolen – východ, Bučina, Zvolenská priehrada, Sídlisko Sekier, Sekier, Môťová, Lipovec, Pod Dráhy, Pustý hrad, Železničný uzol, Lukové, Zolná, Kráľová, Častobrezie
  • Mestské časti: Mestská časť 1: Kráľová, Lipovec, Môťová, Sekier, Sekierska Dolina a Záhonok; Mestská časť 2: Bakova Jama, Luková, Zlatý Potok a Zolná; Mestská časť 3: Stráž, Sídlisko Západ-Tepličky; Mestská časť 4: Borová Hora, Podborová; Mestská časť 5: Centrálna mestská zóna východ; Mestská časť 6: Centrálna mestská zóna západ.[6]
  • Sídliská: Sekier, Lipovec, Záhonok, Západ-Tepličky, Zlatý Potok, Podborová
  • Ostatné časti: Borová Hora, Pustý hrad
  • Osady: Bakova Jama, Podnásad

Ulice a námestia Upraviť

Obyvateľstvo Upraviť

2011 Upraviť

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 43 318
slovenská
  
 83,57 %
rómska (*7%)
  
 0,79 %
česká
  
 0,76 %
maďarská
  
 0,36 %
ukrajinská
  
 0,11 %
moravská
  
 0,10 %
poľská
  
 0,09 %
ruská
  
 0,06 %
rusínska
  
 0,04 %
nemecká
  
 0,04 %
bulharská
  
 0,03 %
chorvátska
  
 0,01 %
srbská
  
 0,01 %
židovská
  
 0,01 %
iná
  
 0,18 %
nezistená
  
 13,83 %

Sčítanie 2011 (jazyk v %):

Počet obyvateľov: 43 318
slovenský
  
 83,59 %
český
  
 0,92 %
maďarský
  
 0,54 %
rómsky
  
 0,29 %
ukrajinský
  
 0,10 %
rusínsky
  
 0,08 %
poľský
  
 0,08 %
nemecký
  
 0,05 %
chorvátsky
  
 0,02 %
jidiš
  
 0,01 %
iný
  
 0,28 %
nezistený
  
 14,04 %

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 43 318
Rímskokatolícka cirkev
  
 43,22 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
  
 11,63 %
Gréckokatolícka cirkev
  
 0,72 %
Evanjelická cirkev metodistická
  
 0,38 %
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia
  
 0,31 %
Pravoslávna cirkev
  
 0,28 %
Kresťanské zbory
  
 0,26 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
 0,11 %
Cirkev adventistov siedmeho dňa
  
 0,11 %
Apoštolská cirkev
  
 0,10 %
Bratská jednota baptistov
  
 0,07 %
Cirkev československá husitská
  
 0,05 %
Ústredný zväz židovských náboženských obcí
  
 0,04 %
Starokatolícka cirkev
  
 0,03 %
Bahájske spoločenstvo
  
 0,03 %
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní
  
 0,03 %
iné
  
 0,55 %
bez vyznania
  
 24,59 %
nezistené
  
 17,47 %

1880 Upraviť

Sčítanie 1880 (jazyk v %):

Počet obyvateľov: 5 876
slovenský
  
 76,99 %
maďarský
  
 10,87 %
nemecký
  
 7,39 %
chorvátsky
  
 0,03 %
rumunský
  
 0,02 %
iný
  
 1,09 %
nezistený
  
 3,61 %

Sčítanie 1880 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 5 876
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
  
 50,49 %
Rímskokatolícka cirkev
  
 42,26 %
Ústredný zväz židovských náboženských obcí
  
 5,96 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
 1,28 %
Gréckokatolícka cirkev
  
 0,02 %
iné
  
 0 %

Kultúra a zaujímavosti Upraviť

Knižnica Upraviť

V meste sa nachádza Krajská knižnica Ľudovíta Štúra, ktorá pre kraj funguje ako regionálna krajská knižnica. Vznikla v roku 1837, kedy v meste fungovala pod záštitou štúrovcov. V roku 1977 sa presunula do Remeselníckeho domu na ulici Ľudovíta Štúra, v ktorom po rekonštrukcii sídli dodnes.[7]

    Divadlo Upraviť

    V meste sa nachádza profesionálne činoherné Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, Vzniklo 28. augusta 1949 pod názvom Stredoslovenské divadlo.[8] V súčasnosti je jeho zriaďovateľom Banskobystrický samosprávny kraj. Pod divadlo patrí aj Štátna opera. [9]

    •  

      Budova divadla

    •  
    •  

      Pohľad z námestia

    •  

      Erb mesta vyobrazený nad vstupom divadla

    •  

      Reliéf Martina Rázusa

    •  

    Pamiatky Upraviť

    Sakrálne pamiatky Upraviť

    • Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety, jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1381-1390. Stavba bola neskorogoticky upravená v období okolo roku 1500, neskôr v 16. storočí a barokovo v 18. storočí.[10] Fasády kostola sú hladké, členené opornými piliermi. Veža pochádza zo 17. storočia, má profilovné šambrány, nachádza sa tu krytá ochodza nesená krakorcami, v hornej úrovni je lemovaná pilastrami a ukončená barokovou helmicou. Južne od kostola sa nachádza náznakovo rekonštruovaná kaplnka Božieho tela, šesťboká centrála z prvej tretiny 14. storočia. Stavba zanikla v 17. storočí, archeologicky bola preskúmaná v rokoch 2006-2007.[11] V interiéri kostola sa nachádza neskorogotická krstiteľnica. Na južnej strane kostola sa nachádza kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1650 s rokokovým oltárom z druhej polovice 18. storočia.[12]
    • Evanjelický kostol Svätej trojice, jednoloďová pôvodne neskorobaroková tolerančná stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1784. V rokoch 1856-1857 došlo ku stavbe veže podľa projektu Františka Mikša.[13] Kostol prešiel neogotickou prestavbou v rokoch 1922-1923. Fasáda kostola nesie znaky romantickej neogotiky, hlavná fasáda je päťosová, členená polostĺpmi. Dominuje jej predstavaná veža s otvoreným podjazdom, nad ktorým je umiestnená štvorlístková rozeta. Okná majú profilované šambrány ukončené lomeným oblúkom. Veža je v nižších podlažiach štvorcová, na najvyššej úrovni osemboká, ukončená je štíhlou barokovou helmicou. V interiéri sa nachádza trojramenná murovaná empora.
    •  

      Zvolen - kostol sv. Alžbety

    •  

      Zvolen - kostol sv. Alžbety

    •  

      Zvolen - evanjelický kostol

    •  

      Zvolen - evanjelický kostol

    •  

      Zvolen - evanjelický kostol

    Historické pamiatky Upraviť

    • Zvolenský zámok, je národná kultúrna pamiatka, ktorá sa nachádza na vyvýšenej terase na južnom konci Námestia SNP. Popri západných a severných hradbách vedú cestné komunikácie, na juhu železničná trať. V súčasnosti využíva priestory zámku Slovenská národná galéria pre svoju trvalú expozíciu.
    •  

      Vzdušný pohľad z južnej strany

    •  

      Kaplnka na zvolenskom zámku

    •  

      Nádvorie na zvolenskom zámku

    •  

      Studňa na zvolenskom zámku

    •  

      Opevnená vstupná brána na zvolenskom zámku

    •  

      Hradný múr na zvolenskom zámku

    • Pustý hrad, (Starý) Zvolenský hrad či hrad (Starý) Zvolen - je hradný komplex v katastrálnom území mesta Zvolen nad sútokom Hrona a Slatiny v nadmorskej výške 475 – 571 m n. m. Skladá sa z dvoch hradných komplexov: Dolného a Horného hradu. Medzi nimi sa nachádza tzv. spojovacia časť dlhá takmer 400 metrov, ktorú v časti pri Dolnom hrade tvorí 206 metrov dlhý múr. Na hrad sa dá dostať z hlavnej železničnej stanice vo Zvolene po modrej turistickej značke a náučnom chodníku. V dnešných časoch môžeme vidieť:
      • vežu a vstupnú bránu na Dolnom hrade
      • vežu komitátneho hradu a vežu 2. na Hornom hrade, baštu na Hornom hrade
      • areál tzv. Dončovho hradu na Hornom hrade
      • hlavnú vstupnú bránu na Hornom hrade
    •  

      Pustý hrad nad Zvolenom

    •  

      Pustý hrad nad Zvolenom

    •  

      Pustý hrad nad Zvolenom

    • Mestské hradby, sú pozostatky hradieb, ktoré slúžili na ochranu mesta.
    •  

      mestské hradby

    •  

      mestské hradby s baštou

    •  

      mestské hradby

    Ostatné pamiatky Upraviť

    • Námestie SNP (Zvolen), centrálne námestie vo Zvolene. Patrí medzi najrozľahlejšie námestia na Slovensku a je orientované severo-južným smerom ku Zvolenskému zámku. Pri rekonštrukcii boli objavené archeologické nálezy.
    • Jurkovičove domy vo Zvolene, nájomné obytné domy postavené pre štátnych zamestnancov a úradníkov Župy XVIII. (Pohronskej). Autorom je podľa zachovaného výkresu Dušan Jurkovič. Podľa popisu na archívnych fotografiách projekt vytvorili architekti D. Jurkovič a Jan Pacl. Stavba bola dokončená v roku 1926. Domy sa nachádzajú medzi ulicami J. Matušku a Moyzesova. Sú súčasťou vtedajšej novej zástavby, juhozápadne od centra mesta, vo vtedajšej tzv. úradníckej štvrti. V roku 2018 boli domy vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku.
    • Pancierový vlak Hurban, jeden z improvizovaných pancierových vlakov, ktorý sa aktívne zapojil do bojov v Slovenskom národnom povstaní, momentálne sa jeho replika nachádza pod Zvolenským hradom. Bola vytvorená ako filmová rekvizita pre film Deň, ktorý neumrie z roku 1974. Oproti originálnemu tanku sa líši vežami – namiesto veží tanku LT-35 má replika väčšie veže s dlhším kanónom, ktoré pochádzajú z tanku T-34/85.
    • Park ušľachtilých duší, pamätník židovským obetiam holokaustu a súčasť komplexu starého židovského cintorína vo Zvolene. Nachádza sa vedľa Technickej univerzity. Je venovaný Slovákom, ktorí sa cez druhú svetovú vojnu, počas holocaustu podieľali na záchrane Židov pred deportáciou do koncentračných táborov, ako i pamätník židovským obetiam holokaustu. Modernou súčasťou areálu pamätníka Parku ušľachtilých duší je digitálny informačný kiosk s informačným materiálom o pamätníku.
    • Pamätník SNP, sa nachádza v centre námestia SNP.
    • Kaplnka Božieho tela, sa nachádza v blízkosti kostola Svätej Alžbety.
    • Vojenský cintorín, pamiatka pre padlých počas bojov v druhej svetovej vojne.
    •  

      Historická budova na námestí SNP

    •  

      Replika pancierového vlaku Hurban vo Zvolene

    •  

      Jurkovičove domy vo Zvolene

    •  

      Pamätník SNP na námestí SNP vo Zvolene

    •  

      Parku ušľachtilých duší vo Zvolene

    •  

      Pomník vojakom Sovietskej armády na vojenskom cintoríne

    •  

      Cintorín vojakov Rumunskej armády vojenskom cintoríne

    Príroda Upraviť

    • Borová hora, kopec v mestskej časti Zvolena Podborová. Ide o travertínovú masu na ľavom brehu rieky Hron. Na vrchu kopca sa nachádza minerálne, termálne a mierne rádioaktívne jazierko, ktoré v zime nezamŕza. Jeho činnosťou podľa výskumov vznikol aj samotný kopec. Pod kopcom sa nachádza neveľká jaskyňa, preskúmaná v 90. rokoch, dnes je prístup do jaskyne od železnice takmer nemožný.
    • Arborétum Borová hora, účelovým zariadením Technickej univerzity vo Zvolene. Územie arboréta bolo vyhlásené za chránený areál v obciach Sliač a Zvolen, Banskobystrický kraj, okres Zvolen, vo Zvolenskej kotline, rozloha 47,8 ha, vyhlásený 1981[14], dendrologické arborétum prevažne s druhmi domácimi na Slovensku, s podchytením ich vnútrodruhovej a zemepisnej premenlivosti, slúži na výučbu, súčasťou je rozárium a zbierka kaktusov a sukulentov.
    • Môťová (vodná nádrž) je vodná priehrada vystavaná v rokoch 1953 - 1957 na rieke Slatina, sa nachádza juhovýchodne od mesta Zvolen. Je multifunkčným objektom, plniacim úlohy v priemysle, regulácii prietokov, energetike a rekreácii.
    •  

      Minerálne jazierko na Borovej hore vo Zvolene

    •  

      Arborétum Borová Hora

    •  
    •  

      Priehrada Môtová

    •  

    Parky Upraviť

    • Park inžiniera Štefana Višňovského
    • Park zabudnutých susedov
    • Park Ľudovíta Štúra
    • Mestský park Lanice
    • Park Alexandra Domana
    • Park prof. Adolfa Priesola
    •  

      Park Štefana Višňovského

    •  
    •  

      Park zabudnutých susedov

    •  
    •  

      Park Ľudovíta Štúra

    •  
    •  

      Mestský park Lanice

    •  

    Kultúrne združenia Upraviť

    • Marína (folklórny súbor), slovenský folklórny súbor z mesta Zvolen a okolia. Zakladatelia súboru, inšpirovaní básnickým dielom A. Sládkoviča „Marína“, v ktorom básnik ospevuje mladosť, krásu, lásku a čistotu ducha, chceli uvedené atribúty pestovať v novovznikajúcom folklórnom súbore a teda pokrstili ho menom Marína. Choreografie, hudobné úpravy a interpretácia piesňového materiálu pôsobia v duchu odkazu tejto lyricko-epickej básne. Marína pracuje nepretržite od svojho vzniku roku 1966. Okrem vystúpení doma na Slovensku pravidelne účinkuje aj na zahraničných folklórnych festivaloch.
    • Zvolenská sedmička, dobrovoľné združenie výtvarných umelcov Zvolena. Združenie právne vystupuje ako občianske združenie výtvarníkov, bolo zaregistrované na Ministerstve vnútra SR 20. januára 1994. Poslaním združenia je združovať neprofesionálnych a profesionálnych výtvarníkov, umelcov, fotografov a dávať im možnosť širšej realizácie a konfrontácie svojej tvorby vo vnútri združenia, ale aj možnosť rozvinutia vzájomnej výtvarnej komunikácie s inými výtvarníkmi a aj s inými združeniami podobného zamerania. Taktiež sa snaží podchytiť mladých začínajúcich výtvarníkov a pomôcť im nielen konfrontáciami, skúsenosťami, či konzultáciami, ale aj možnosťou zúčastňovať sa spoločných výstav.
    • Vojenský folklórny súbor Jánošík (zrušený)

    Podujatia Upraviť

    • Víkend atraktívneho divadla – medzinárodný divadelný festival spojený s ďalšími formami alternatívneho umenia.

    Založil ho 17. novembra 1989 Boris Kršňák, koná sa vždy počas novembrového víkendu blízko historického dátumu 17. novembra. Aktuálnym riaditeľom festivalu je Tomáš Kršňák. Jedná sa o najstarší neštátny divadelný festival na Slovensku. V roku 2008 ho osobne navštívil bývali prezident Václav Havel. V roku 2014 sa festival konal pod záštitou prezidenta SR Andreja Kisku.

    Festival v minulosti navštívili: Divadlo v Celetné, SKUTR, BuranTeatr, Divadlo KONTRA, Divadlo STOKA, Divadlo GUnaGU, Divadlo SkRAT, HaDivadlo, Divadlo Na Zábradlí, Divadlo Husa Na Provázku, Divadlo Astorka, Divadlo Andreja Bagaru, Ypsilonka, Semafor, Teatro Tatro, Dejvické Divadlo, Collegium Musicum, Bez ladu a skladu, Fermáta, Vladimír Mišík, Blue Effect, Laco Deczi, Už jsme doma, Zuby Nehty, Richard Muller, Psí Vojáci, Divadlo Bolka Polívku, Disk Trnava, Iveta Radičová, DG 307, Tata Bojs, Dekadent Fabrik, Mikoláš Chadima & MCHBand, Garáž, Jitro modré slonice, ExDivadlo 9, DEREVO, DS DK, Dunaj, Bohnická divadelní společnost, Sklep, Bratři Formani, Gesto, Štúdio S, Lasica a Satinský, Václav Havel, Divadlo S. I. Witkievicza Zakopane, Fatal Shore a Vašek Koubek, Karel Plíhal, Nahoru schodama dolú band, Divadlo Minor, Richard Rybníček, Michal Hvorecký, Michal Havran, Ensemble WE ARE WE, Jaroslav Dušek a divadlo Vizita, Ondřej Mrázek a Taliband a mnohí ďalší…

    Doprava Upraviť

    Najväčšie mesto stredného Pohronia Zvolen má veľmi výhodnú dopravnú polohu, pretože leží na priesečníku dôležitých cestných (R1, R2) a železničných ťahov celoslovenského významu, s medzinárodným letiskom Sliač vo svojej blízkosti.

    Verejná cestná doprava Upraviť

    Bližšie informácie v hlavnom článku: Mestská hromadná doprava vo Zvolene

    Mestská hromadná doprava vo Zvolene je zložená z 15 autobusových liniek, ktoré sú riadené a prevádzkované spoločnosťou SAD Zvolen.

    •  

      Garáže SAD Bariny

    •  

      Staré autyobusy MHD Zvolen

    •  

      Citelis Zvolen

    SAD Zvolen Upraviť

    V roku 1938 vznikla prvá organizácia pre cestnú automobilovú dopravu v Zvolene ako súčasť ČSD (Československé štátne dráhy). Po skončení druhej svetovej vojny, v roku 1946, sa sformovala organizácia "Štátna automobilová doprava na Slovensku", ktorá zahŕňala 6 autospráv ČSD vrátane Zvolena. V roku 1949 bola vytvorená ďalšia entita, a to ČSAD (Československá automobilová doprava) so sídlom v Prahe. V Bratislave sa zároveň vytvorilo oblastné riaditeľstvo s pobočkou v Zvolene. Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť, má významnú úlohu v poskytovaní dopravných služieb v niekoľkých mestách a oblastiach:

    • Mestská hromadná doprava je zabezpečovaná v mestách Banská Bystrica, Zvolen, Brezno a Žiar nad Hronom.
    • Pravidelná prímestská doprava sa poskytuje v okresoch Banská Bystrica, Zvolen, Brezno, Detva, Veľký Krtíš, Krupina, Banská Štiavnica, Žiar nad Hronom a Žarnovica.

    Spoločnosť prevádzkuje približne 500 autobusov, čo jej umožňuje pokrývať takmer 70% územia Banskobystrického samosprávneho kraja.

    •  

      Autobus SAD Zvolen

    •  

      Arway SAD Zvolen

    •  

      Autobusová stanica, Karosa

    Cestná doprava Upraviť

    Vo Zvolene po vybudovaní R3 vznikne dopravný uzol, ktorý slúži na spojenie troch rýchlostných ciest a pridružených miestnych komunikácií. Rovnako mesto zohráva úlohu pri vedúcom cestnom ťahu E77 (z Krakova do Budapešti) v smere severo-južne a tiež pri ťahu E58 (z Bratislavy do Košíc) v smere západ-východ.

    •  

      E 77 Zvolen

    Železničná doprava Upraviť

    Železničný uzol Zvolen je jeden zo štyroch hlavných – zriaďovacích staníc (Bratislava, Košice, Žilina, Zvolen) v sieti ŽSR. Pozostáva z viacerých staníc a zastávok (Zvolen osobná stanica, Zvolen mesto, Zvolen nákladná stanica). Momentálne je zrušená železničná zastávka Zvolen Bučina.

    V uzle Zvolen sa križujú trate:

    •  

      Hlavná železničná stanica vo Zvolene

    •  

      Zvolen nákladná stanica

    •  

      Zvolen mesto

    •  

      Pohľad z Pustého hradu

    •  

      Pohľad na hlavnú budovy z 2. nástupišťa

    •  

      2.,3. a 4. nástupište

    Letecká doprava Upraviť

    V blízkosti mesta Zvolen sa nachádzajú nasledovné letiská:

    • Letisko Sliač (v minulosti Letisko Tri Duby; IATA: SLD, ICAO: LZSL) je medzinárodné letisko s vojenskou prevádzkou. Samotné letisko v Sliači je poverené Ozbrojenými silami Slovenskej republiky s dôležitou úlohou zabezpečovať a riadiť väčšinu aspektov jeho prevádzky. Tieto zahrňujú navigáciu a údržbu povrchu dráhy a plochy letiska. Na zabezpečenie riadenia letovej prevádzky je zodpovedná Letka riadenia. Na druhej strane, spoločnosť s názvom "Letisko Sliač, a. s." má obmedzenú zodpovednosť, pričom sa sústredí predovšetkým na služby spojené s cestujúcimi. Momentálne je osobná preprava zastavená.
    • Letisko Očová je neverejným vnútroštátnym letiskom s nepravidelnou leteckou dopravou situovaným v blízkosti obce Očová, severovýchodne od mesta Zvolen. Bolo otvorené v roku 1950.
    • Letisko Dobrá Niva je vnútroštátnym neverejným letiskom, ktoré sa využíva na športové lietanie, poľnohospodárske účely, modelárstvo a aj na uskutočňovanie kultúrnych a spoločenských podujatí. Jeho poloha sa nachádza 10 kilometrov južne od mesta Zvolen, v tesnom susedstve obce Dobrá Niva. Majiteľom a prevádzkovateľom je Letecký športový klub Zvolen.
    •  

      Letisko Sliač

    •  

      Terminál letiska Sliač, 2015

    •  

      A C-130H Hercules v Sliači

    Školstvo Upraviť

    Materské školy Upraviť

    • Materská škola, Tehelná 2549/5, Zvolen
    • Materská škola, J.Bánika 1733/41, Zvolen
    • Materská škola, Centrum 2496/27, Zvolen
    • Materská škola, 1. mája 161/1, Zvolen
    • Materská škola, marš. Malinovského 1985/41, Zvolen
    • Materská škola, marš. Malinovského 1985/4, Zvolen
    • Materská škola, Hrnčiarska 2063/2, Zvolen
    • Materská škola, E. P. Voljanského 491/3, Zvolen
    • Materská škola, Imatra 2548/8, Zvolen
    • Materská škola, Prachatická 2421/45, Zvolen
    • Súkromná materská škola Montessori

    Základné školy Upraviť

    Štátne Upraviť

    • Základná škola, Petra Jilemnického 1813/1, Zvolen
    • Základná škola, Petra Jilemnického 1813/2, Zvolen
    • Základná škola, Námestie mládeže 587/17, Zvolen
    • Základná škola, J.Alexyho 1941/1, Zvolen
    • Základná škola, M. Rázusa 1672/3, Zvolen
    • Základná škola, Hrnčiarska 2119/1, Zvolen
    • Základná umelecká škola, Nádvorná 3366, Zvolen

    Súkromné Upraviť

    • Súkromná základná umelecká škola Quo Vadis

    Iné Upraviť

    • Cirkevná základná škola sv. Dominika Savia, Hodžova 9, Zvolen

    Stredné školy Upraviť

    Súkromné Upraviť

    • Súkromné konzervatórium
    • Súkromná stredná odborná škola podnikania
    • Súkromná škola umeleckého priemyslu
    • Súkromná stredná umelecká škola, Môťovská cesta 8164, Zvolen
    • Súkromná stredná športová škola

    Štátne Upraviť

    • Stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu (Zvolen, Jabloňová 1351)
    • Stredná odborná škola drevárska, Lučenecká cesta 2193/17, Zvolen
    • Gymnázium Ľudovíta Štúra, Hronská 1467/3, Zvolen
    • Stredná zdravotnícka škola
    • Stredná priemyselná škola dopravná, Sokolská 911/94, Zvolen
    • Technická akadémia, J.Švermu 1, Zvolen
    • Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku ako organizačná zložka spojenej školy, Lieskovská cesta 1, Zvolen
    • Obchodná akadémia ako organizačná zložka spojenej školy, Lieskovská cesta 1, Zvolen

    Vysoké školy Upraviť

     
    Logo technickej univerzity vo Zvolene

    Technická univerzita vo Zvolene Upraviť

    V meste sa nachádza Technická univerzita, ktorej hlavná budova je prístupná z ulice T. G. Masaryka, v blízkosti autobusovej stanice.

    •  

      Hlavná budova Technickej univerzity vo Zvolene

    •  
    •  

    Šport Upraviť

    Osobnosti mesta Upraviť

    Rodáci Upraviť

    Pôsobili tu Upraviť

    • Izák Arahamides Hrochotský (*1557 – † 1621), vzdelanec a superintendent evanjelickej cirkvi. Vo Zvolene získal gramotnosť, neskôr pôsobil vo Zvolene na protestantskej mestskej škole ako učiteľ a rektor. Bol šľachtického pôvodu a zároveň synom kapitána Zvolenského zámku.
    • Pavol Rubigallus (*1510 - 1578†) , protestantský vzdelanec a humanista, pôsobil vo Zvolene v roku 1574 ako colný úradník a od roku 1577 ako banský komisár v Banskej Štiavnici, autor mnohých diel poézie a cestopisu Opis cesty do Konštantinopolu v roku 1544[16]. V.
    • Karol Kuzmány (*1806 – † 1866) básnik a národný buditeľ, pôsobil ako evanjelický kňaz na fare v rokoch 1830 až 1832 vo Zvolene.
    • Alexander Doman (* 1914 – † 1996), významný predstaviteľ zahraničného odboja proti fašizmu počas II. svetovej vojny, príslušník 1.čs. divízie vo Francúzsku a čs. samostatnej brigády vo Veľkej Británii, kapitán pechoty v zálohe (plukovník v.v.) a spravodajský dôstojník 2. čs. paradesantnej brigády, účastník SNP, po vojne člen skupiny generálneho štábu československej armády, ktorá pátrala po vojnových zločincoch, zástupca vojenského atašé na československom veľvyslanectve v Londýne. Po Februári 1948 odmietol vstúpiť do KSČ a rozviesť sa s britskou manželkou, za čo bol politickým režimom perzekvovaný. Od roku 1953 spolu s manželkou Ailsou Domanovou dostali povolenie učiť angličtinu a britskú kultúru. V roku 2000 mu bola udelená Cena mesta Zvolen in memoriam.
    • Milan Grygar (* 1926), významný československý výtvarník.
    • Ondrej Bartoš (* 1926), redaktor Smeru, pracovník a v roku 1968 riaditeľ štúdia Československého rozhlasu v Banskej Bystrici, od roku 1972 učiteľ, autor rozprávok, bábkových hier, poviedok, povestí, napr.: Stopy v Javorí, Čriepky, 33 povestí Zvolenských, Môťová známa-neznáma, Medveďoviny, Kopovčiarske príbehy; držiteľ Ceny mesta Zvolen za rok 2007.
    • Ailsa Domanova (* 1927), britská vojnová veteránka, je považovaná za neoficiálnu veľvyslankyňu Veľkej Británie na Slovensku, v roku 2006 dostala ako jediná dáma so slovenským občianstvom z rúk Alžbety II. štátne vyznamenanie Rad Britského impéria za služby veteránom II. svetovej vojny a za osobný prínos k formovaniu bilaterálnych vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a Slovenskou republikou. Iniciátorka pamätníka účastníkom západného odboja, ktorý v roku 2003 odhalili na Šafárikovom námestí v Bratislave. 1. januára 2007 ju prezident Slovenskej republiky vyznamenal Radom Bieleho dvojkríža III. triedy za celoživotné zásluhy o rozvoj slovensko-britských vzťahov.
    • Václav Hanuliak (* 1947 – † 2009), archeológ, od roku 1992 vykonával systematický archeologický výskum na Pustom hrade a predstihové a záchranné archeologické práce v meste. Svoje výsledky publikoval v odborných a populárnovedeckých prácach. V roku 2005 získal Cenu mesta Zvolen a zároveň titul Čestný občan mesta, v roku 2008 Cenu primátora.
    • Ľudovít Štúr, spisovateľ, učiteľ, národný buditeľ
    • Matej Bel, polyhistor

    Partnerské mestá Upraviť

    Spoločenstvo Douzelage Upraviť

    Mesto je členom Douzelage, spoločenstva niektorých miest Európskej únie.

    Referencie Upraviť

    1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
    2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
    3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
    4. ↑ Historický kalendár [online]. mesto Zvolen, rev. 2009-03-09, [cit. 2011-10-11]. Dostupné online.
    5. ↑ Dejiny mesta na zvolen.sk
    6. ↑ a b Sprievodca Zvolenskou samosprávou 2019 [online]. Zvolen: Mesto Zvolen, [cit. 2019-07-13]. [samosprava.zvolen.sk/download_file_f.php?id=1117132 Dostupné online.]
    7. ↑ História knižnice [online]. [Cit. 2018-08-01]. Dostupné online.
    8. ↑ Divadlo J.G.Tajovského [online]. Divadlo J.G.Tajovského vo Zvolene, [cit. 2011-10-05]. Dostupné online.
    9. ↑ Zariadenia BBSK/Divadlá [online]. Banskobystrický samosprávny kraj, [cit. 2014-09-11]. Dostupné online.
    10. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
    11. ↑ Zvolen- karner a špitál [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
    12. ↑ Informácie o kostole sv. Alžbety [online]. Farnosť sv. Alžbety Zvolen. Dostupné online.
    13. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
    14. ↑ Arborétum Borová hora. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
    15. ↑ www.tkd-zvolen.weebly.com
    16. ↑ SVOBODNÝ, Petr. Karel Černý – Ludmila Hlaváčková (edd.) a kolektiv autorů, Biografický slovník 1. lékařské fakulty Univerzity Karlovy 1945–2008, I. díl (A–L). AUC HISTORIA UNIVERSITATIS CAROLINAE PRAGENSIS, 2019-08-09, roč. 58, čís. 2, s. 108–109. Dostupné online [cit. 2022-09-09]. ISSN 2336-5730. DOI: 10.14712/23365730.2019.14.

    Pozri aj Upraviť

    Iné projekty Upraviť

    •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zvolen

    Externé odkazy Upraviť

    Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zvolen&oldid=7639413“