Bernolákovci (hnutie)

Bernolákovci boli jedným z hlavných prúdov slovenského národného obrodeneckého hnutia. Išlo o katolícky prúd pomenovaný po Antonovi Bernolákovi.

Prvá generácia bernolákovcov pôsobila od 80. rokov 18. storočia do 20. rokov 19. storočia v týchto centrách: Bratislava, Trnava (sídlo Slovenského učeného tovarišstva). Jej naj závažnejším činom je uzákonenie slovenčiny ako národného spisovného jazyka (bernolákovčina) a jej uvedenie do krásnej, náučnej a náboženskej literatúry.

Predstaviteľmi prvej generácie bernolákovcov sú okrem A. Bernoláka: J. Fándly, O. Mesároš, M. Hamuljak, A. Rudnai, A. Radlinský a ďalší. Jeho stúpencov spájala najmä bernolákovská spisovná slovenčina, koncepcie slovenskej národnej svojbytnosti a idea rovnosti národov.

Organizačným jadrom bernolákovcov v 90. rokoch 18. storočia bolo Slovenské učené tovarišstvo, ktoré vzniklo v roku 1792. Spolok propagoval bernolákovčinu a rozširoval v nej literatúru (najmä osvetovú a náboženskú).

Druhá generácia bernolákovcov pôsobila v 20. a 30. rokoch 19. stor. v centrách: Ostrihom, Budín, Pešť. Snažili sa rozvíjať slovenský jazyk a prekonať jazykovú a konfesionálnu rozdvojenosť slovenských národných novorodeneckých síl. Tomuto cieľu slúžil aj Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej založený Martinom Hamuljakom. Mladobernolákovská generácia sa názorovo zblížila so štúrovcami, prijala ich koncepciu i nový, štúrovský spisovný jazyk.

Najvýznamnejšími predstaviteľmi druhej generácie bernolákovcov sú: Juraj Palkovič, J. Hollý, M. Hamuljak, Ján Herkeľ, Ján Koiš.

Literatúra

• K počiatkom slovenského národného hnutia : Sborník štúdií Historického ústavu SAV pri príležitosti 200 ročného jubilea narodenia Antona Bernoláka. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964. 480 s. [Zborník obsahuje 22 vedeckých štúdií orientovaných na rôzne aspekty bernolákovského hnutia.]

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.