Bernolákovci (hnutie)

prúd slovenského národného obrodeneckého hnutia

Bernolákovci boli jedným z hlavných prúdov slovenského národného obrodeneckého hnutia. Išlo o katolícky prúd pomenovaný po Antonovi Bernolákovi.

Bernolákovci (sprava Juraj Fándly, Ondrej Mesároš, Anton Bernolák, Alexander Rudnay a Ján Hollý) s pozadím dvoch centier hnutia (Bratislava a Trnava) na obálke knihy BERNOLÁKOVCI: PREMOŽITELIA ČASU (vydala Matica slovenská) od Martina Kovaniča

Prvá generácia bernolákovcov pôsobila od 80. rokov 18. storočia do 20. rokov 19. storočia v týchto centrách: Bratislava, Trnava (sídlo Slovenského učeného tovarišstva). Jej naj závažnejším činom je uzákonenie slovenčiny ako národného spisovného jazyka (bernolákovčina) a jej uvedenie do krásnej, náučnej a náboženskej literatúry.

Predstaviteľmi prvej generácie bernolákovcov sú okrem A. Bernoláka: J. Fándly, O. Mesároš, M. Hamuljak, A. Rudnai, A. Radlinský a ďalší. Jeho stúpencov spájala najmä bernolákovská spisovná slovenčina, koncepcie slovenskej národnej svojbytnosti a idea rovnosti národov.

Organizačným jadrom bernolákovcov v 90. rokoch 18. storočia bolo Slovenské učené tovarišstvo, ktoré vzniklo v roku 1792. Spolok propagoval bernolákovčinu a rozširoval v nej literatúru (najmä osvetovú a náboženskú).[1]

Druhá generácia bernolákovcov pôsobila v 20. a 30. rokoch 19. stor. v centrách: Ostrihom, Budín, Pešť. Snažili sa rozvíjať slovenský jazyk a prekonať jazykovú a konfesionálnu rozdvojenosť slovenských národných novorodeneckých síl. Tomuto cieľu slúžil aj Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej založený Martinom Hamuljakom. Mladobernolákovská generácia sa názorovo zblížila so štúrovcami, prijala ich koncepciu i nový, štúrovský spisovný jazyk.

Najvýznamnejšími predstaviteľmi druhej generácie bernolákovcov sú: Juraj Palkovič, J. Hollý, M. Hamuljak, Ján Herkeľ, Ján Koiš.

Prínos

upraviť
 
Kniha Bernolákovci spolu s knihami o štúrovcoch počas uvedenia v PKO Prešov

Podľa autorov najnovšej knihy o bernolákovcoch[2] sú (na základe kulturologického výskumu Lukáša Perného na podklade dát Martiny Matečkovej) ich prvenstvá nasledovné:

Referencie

upraviť
  1. SLOVENSKÉ UČENÉ TOVARIŠSTVO. In: ŠKVARNA, Dušan et al. Lexikón slovenských dejín. 2. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1999. 381 s. ISBN 80-08-02977-3. S. 324.
  2. a b PERNÝ, Lukáš; MATEČKOVÁ, Martina; SEDLÁKOVÁ, Marianna. BERNOLÁKOVCI: PREMOŽITELIA ČASU. [s.l.] : Matica slovenská, 2024-08-09. Google-Books-ID: seoYEQAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-80-8128-330-7.

Literatúra

upraviť
  • K počiatkom slovenského národného hnutia : Sborník štúdií Historického ústavu SAV pri príležitosti 200 ročného jubilea narodenia Antona Bernoláka. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964. 480 s. [Zborník obsahuje 22 vedeckých štúdií orientovaných na rôzne aspekty bernolákovského hnutia.]

Externé odkazy

upraviť
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.