Otvoriť hlavné menu

Juraj Palkovič alebo Jur Palkovič alebo Jur Palkovics (* 24. apríl 1763, Veľké Chlievany, okr. Bánovce nad Bebravou – † 21. január 1835, Ostrihom (Esztergom) bol slovenský rímskokatolícky duchovný, cirkevný hodnostár a prekladateľ.

Juraj Palkovič
slovenský rímskokatolícky duchovný, cirkevný hodnostár a prekladateľ
Narodenie24. apríl 1763
Veľké Chlievany, okr. Bánovce nad Bebravou
Úmrtie21. január 1835 (71 rokov)
Ostrihom
Úvodná strana Palkovičovho prekladu Biblie do bernolákovčiny.

Obsah

 RodinaUpraviť

  • otec Ján Palkovič
  • matka Katarína 

ŽivotUpraviť

Od roku 1773 žil s rodičmi v Doľanoch. Študoval v Seminári sv. Štefana v Trnave a v Seminári „Pazmaneum“ vo Viedni, po zrušení tohto ústavu pokračoval v štúdiách v rokoch 1784 – 1788 na generálnom seminári v Bratislave. V roku 1788 bol vysvätený za kňaza. V nasledujúcich rokoch Palkovič slúžil ako kaplán v Štiavnických Baniach a v Pezinku. Od roku 1799 bol profesorom etiky na seminári v Bratislave, v rokoch 1800 – 1820 pôsobil ako profesor cirkevného práva a etiky na seminári a knihovník kapitulskej knižnice v Trnave. V roku 1816 sa stal kanonikom ostrihomskej arcidiecézy, po presídlení kapituly do Ostrihomu pôsobil tam.

Počas štúdií v Bratislave bol členom krúžku vlasteneckých filológov, zakladajúci člen bernolákovského Slovenského učeného tovarišstva. Po smrti Antona Bernoláka a Juraja Fándlyho sa stal najvýznamnejším predstaviteľom bernolákovského hnutia. Šíreniu a rozvoju bernolákovského spisovného jazyka napomáhal predovšetkým vydavateľskou a prekladateľskou prácou. Bol najväčším mecénom literatúry vydávanej v bernolákovčine, na čo obetoval väčšinu svojich príjmov. Jeho zásluhou vyšli do roku 1835 najmä všetky diela najvýznamnejšieho bernolákovského básnika Jána Hollého, s ktorým viedol rozsiahlu korešpondenciu a ktorému bol aj poradcom a usmerňovateľom.

Prekladal z nemčiny, latinčiny a gréčtiny, najmä biblické drámy a filozofické texty. Dlhodobo sa usiloval o preklad Biblie do bernolákovskej slovenčiny, ktorý sa mu napokon podarilo realizovať a na vlastné náklady vydať v dvoch zväzkoch v rokoch 1829 a 1832. Sám ho slovenským farnostiam zadarmo posielal. Počas prác na preklade Biblie stihol v rokoch 1825 – 1827 vydať ešte šesť-zväzkový slovník „Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí“ Antona Bernoláka, ktorý zredigoval, upravil a doplnil.

ZaujímavosťUpraviť

3. apríla 1833 písal Ján Hollý Jurajovi Palkovičovi: „Nikdá sem s tak weľkú Chutú a radosťú Bibliu nečítal gako túto slowenskú od Pána Welkomožného preloženú...“

DieloUpraviť

  • Swaté Písmo starého i nowého Zákona: podla obecného latinského od sw. Rímsko-katolíckég Církwi potwrďeného, preložené s Prirownaním ğruntowného Tekstu na Swetlo widané. Ďel prwní, Ďel druhí. W Ostrihome: Josef Beimel, 1829, 1832.

ZdrojeUpraviť