Štiavnické Bane
Štiavnické Bane sú obec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica. Pôvodne sa obec nazývala Piarg, premenovaná na Štiavnické Bane bola v roku 1948.
Štiavnické Bane | |
obec | |
Obec v roku 1906
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Banská Štiavnica |
Región | Hont |
Nadmorská výška | 682 m n. m. |
Súradnice | 48°26′21″S 18°52′12″V / 48,439167°S 18,870000°V |
Rozloha | 10,16 km² (1 016 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 832 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 81,89 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1352 |
Starosta | Stanislav Neuschl[3] (SNS, SMER-SD, HLAS-SD) |
PSČ | 969 81 |
ŠÚJ | 517283 |
EČV (do r. 2022) | BS |
Tel. predvoľba | +421-45 |
Adresa obecného úradu |
Štiavnické Bane č.1 |
E-mailová adresa | obec@stiavnickebane.com |
Telefón | 045/6929117 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Štiavnické Bane | |
Webová stránka: obecstiavnickebane.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťObec leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, približne 3 km juhozápadne od centra Banskej Štiavnice. Centrom obce prechádza cesta II/524 zo Štiavnice k Richnavskému jazeru.
Dejiny
upraviťLokalita Štiavnické Bane vznikla z dvoch sídelných celkov: osady Sigelsberg a osady Vindšachta. Prvá zmienka o Sigelsbergu je z roku 1352. Osada sa neskôr stala súčasťou hradného, od 17. storočia komorského, panstva Šášov. Lokalita Vindšachta je známa najmä baníctvom. V roku 1648 zriadili v obci banskú erárnu nemocnicu pri kostole, ktorú koncom 19. storočia presťahovali do Banskej Štiavnice.
II. svetová vojna
upraviťSNP
upraviťOd potlačenia SNP do oslobodenia
upraviťV okolí Štiavnických Baní operovali dve partizánske skupiny a to Sitno a Sokol. Skupina Sokol sa významne zaslúžila o skrátenie bojov počas oslobodzovacích operácií Červenej armády tým, že pomohla Sovietom prejsť cez vodné štôlne do tylu nepriateľa.
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviťV obci sa nachádza mestská pamiatková rezervácia od roku 1995, zahrňuje viaceré objekty:
- Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa, baroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1736-1754.[4] Veža s prvkami neorománskeho štýlu bola pristavaná v 19. storočí. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie, oltár sv. Jozefa a organ z roku 1754. Fasáda kostola je členená lizénovými pásmi, okná kostola sú v tvare termálnych okien. Pri kostole sa nachádza bývalý objekt kláštora hieronymitov z rokov 1736 až 1737. Jedná sa o štvorkrídlovú trojtraktovú stavbu.
-
Kostol sv. Jozefa
-
Bývalý kláštor hieronymitov
- Bývalé opevnenie Windschachty, renesančná bašta na kruhovom pôdoryse zo 17. storočia[5] a štvorcová veža zo 16. storočia.
- Banské objekty, objekt číslo 1 je bývalý komorský úrad, dnes obecný úrad, dvojpodlažná stavba z druhej štvrtiny 18. storočia, objekt číslo 80 je bývalé banské meračstvo, obdĺžniková trojtraktová stavba, objekt číslo 14 je bývalý banský úrad Siglisbergu, dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena L zo 17. storočia.[6]
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, klasicistická stavba z roku 1855.[7]
- Barokový mariánsky stĺp z 18. storočia so sochou Immaculaty.[8]
-
Bašta opevnenia Vindšachty
-
Banský úrad, dnes obecný úrad
-
Bývalé banské meračstvo
-
Socha Immaculaty
Osobnosti obce
upraviťRodáci
upraviť- Maximilián Hell (* 1720 – † 1792), astronóm, matematik a fyzik
- Emil Vajcík (* 1867 – † 1936), lesný inžinier a entomológ
- Vojtech Tuka (*1880 – † 1946), rektor UK Bratislava
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štiavnické Bane
Externé odkazy
upraviť- Oficiálny web
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
Zdroje
upraviť- IVANIČ, Jozef: História Piargu. Banská Bystrica : Belianum : Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela, 2016. 245 s. ISBN 978-80-557-1096-9