Štúrovci

skupina osôb predstavujúca hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia

Štúrovci boli hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia nazvaný podľa najvýznamnejšej osobnosti Ľudovíta Štúra.

Štúrovský pamätník v Trenčíne
Námestie Ľudovíta Štúra a štúrovský pamätník v Bratislave

CharakteristikaUpraviť

Formovali sa v 90. rokoch zo študentov evanjelického lýcea v Bratislave, ktorí sa združovali v Spoločnosti česko-slovanskej.

Národný jazykUpraviť

Od roku 1835 stál v rámci spoločnosti verne po boku Štúra Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža, s ktorými v Hlbokom uzákonil v roku 1843 štúrovskú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia[1] (v roku 1844 vydal Hurban druhý ročník almanachu do literárneho života[2], prvé literárne prejavy štúrovskej slovenčiny nachádzame napríklad (v tvorbe Janka Kráľa či Ján Francisciho[3][4]).

Na legitimizovanie nového jazyka štúrovci navštívili predstaviteľa generácie bernolákovcov, Ján Hollého, na Dobrej Vode 17. júla 1843. Táto udalosť sa do kolektívnej pamäti Slovákov zapísala ako púť k Jánovi Hollému so žiadosťou o požehnanie pre novú spisovnú slovenčinu, ktoré aj dostali (udalosť namaľoval Andrej Kováčik).[5]

LiteratúraUpraviť

Štúrovci a post-štúrovci výrazne zasiahli do slovenskej literatúry prostredníctvom tvorby poézie (Janko Kráľ, Ján Francisci, Andrej Sládkovič, Ján Botto, Samo Chalupka, Mikuláš Dohnány), prózy (Jozef Miloslav Hurban, Ján Kalinčiak),[2] cestopisov, drámy (Jonáš Záborský, Ján Palárik). Podieľali sa aj na zbieraní ľudovej slovesnosti (Ján Francisci[6], Samuel Reuss, Pavol Dobšinský, Ján Rotarides).

FilozofiaUpraviť

Filozoficky boli ovplyvnení nemeckou klasickou filozofiou, predovšetkým filozofiou dejín Herdera a Hegla (Štúr, Hurban, Sládkovič), mesianizmom Schellinga a ruských a poľských mystikov (Hodža, Hroboň, Kellner-Hostinský), čiastočne francúzskou osvietenskou filozofiou (predovšetkým Ján Francisci, Štefan Marko Daxner). To viedlo neskôr k rozdeleniu na hegeliánov a anti-hegeliánov (mesianistov).[7][8] Filozoficko-právne idey transformovali do štátoprávnych dokumentov ako Nitrianske žiadosti, Liptovské žiadosti, Žiadostí slovenského národa a v rámci post-štúrovských aktivít do Memoranda národa slovenského.

PolitikaUpraviť

V duchu moderných európskych politických ideí štúrovci odmietali systém Svätej aliancie, feudalizmus, absolutizmus, privilégiá šľachty, maďarizáciu, požadovali suverenitu národa, zásadu ústavnosti a zastupiteľstva. V revolučnom roku 1848 spoločne vyhlásili Žiadosti slovenského národa (prvý kultúrno-politický akt Slovákov na celonárodnej úrovni[2], ktorý má národné, demokratické a pokrokovo-liberálne, ako aj národno-hospodárske a tiež sociálne motívy[9]; pri jeho iniciování, tvorbe a vyhlásení stáli Štúr, Hurban, Hodža, ale aj Francisci a Daxner[2]).

 
Kapitán slovenských dobrovoľníkov Ján Francisci

Národno-oslobodzovací bojUpraviť

Štúrovci tiež stáli pri založení prvej Slovenskej národnej rady a organizovali Slovenské povstanie, na ktorom sa podľa Š. S. Osuského zúčastnilo približne 30 tisíc mužov (15 tisíc vyzbrojených).[2]

 
Busta Štefana Marka Daxnera v Aleji národných dejateľov v Martine

PredstaviteliaUpraviť

Rok odkazu ŠtúrovcovUpraviť

Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za ROK ODKAZU ŠTÚROVCOV a pri tejto príležitosti pripravila a spolupodieľala sa na sérii slávnostných, kultúrnych, osvetových, vzdelávacích aj turistických podujatí, vernisáží a výstav, vedeckých konferencií, odhalenia pamätných izieb, pamätných tabúľ, búst, publikovaní vedeckých a populárno-náučných článkov, populárno-náučných brožúr a taktiež prípravy dokumentárnych filmov.[10][11][12]

Pozri ajUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Uzákonenie spisovnej slovenčiny [online]. rtvs.sk, [cit. 2022-06-20]. Dostupné online.
  2. a b c d e MADURA, Pavol; PARENIČKA, Pavol: Odkaz štúrovskej generácie. Martin : Matica slovenská, 2022
  3. Pišút 1984, s. 147
  4. Ján Francisci Rimavský (1822-1905) [online]. rtvs.sk, [cit. 2022-06-20]. Dostupné online.
  5. Návšteva Štúra, Hurbana a Hodžu u Jána Hollého na Dobrej Vode [online]. Slovenské národné múzeum, [cit. 2022-06-20]. Dostupné online.
  6. Janko Francisci [online]. 2022-05-24, [cit. 2022-06-20]. Dostupné online.
  7. DUPKALA, Rudolf; PERNÝ, Lukáš. Štúrovci a Hegel: K problematike slovenského hegelianizmu a anti-hegelianizmu. [s.l.] : Prešovská univerzita v Prešove, 2021-08-31. Google-Books-ID: pSRAEAAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-80-555-2717-8.
  8. PERNÝ, Lukáš. The Roots of Slovak Utopianism and Utopian Concepts of 1848. Filosofija. Sociologija, 2021-01-24, roč. 32, čís. 1. Dostupné online [cit. 2022-06-19]. ISSN 2424-4546. DOI10.6001/fil-soc.v32i1.4377. (po anglicky)
  9. PERNÝ, Lukáš. Štefan Marko Daxner [online]. 2022-04-11, [cit. 2022-06-20]. Dostupné online.
  10. MATUŠKOVÁ, Veronika. Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za Rok odkazu štúrovcov [online]. 2021-11-29, [cit. 2022-06-19]. Dostupné online.
  11. TERAZ.SK. Matica slovenská si uctí dvojsté výročie narodenia štúrovcov [online]. TERAZ.sk, 2022-05-23, [cit. 2022-06-19]. Dostupné online.
  12. Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za Rok odkazu štúrovcov [online]. Pravda.sk, 2021-12-01, [cit. 2022-06-19]. Dostupné online.