Ľudovít Jaroslav Šulek

Ľudovít Jaroslav Šulek (* 12. september 1822, Sobotište – † 16. jún 1849, Komárno) bol účastník slovenského povstania 1848. Jeho mladší brat bol Viliam Šulek. Pochovaný je na reformovanom cintoríne v Komárne. Na jeho počesť bolo v roku 1995 premenované komárňanské gymnázium na Gymnázium Ľudovíta Jaroslava Šuleka.

Ľudovít Jaroslav Šulek
Narodenie19. september 1822
Sobotište, Rakúske cisárstvo, dnes Slovensko
Úmrtie16. jún 1849 (26 rokov)
Komárno, Rakúske cisárstvo, dnes Slovensko
  • Otec: Ján Šulek - farár
  • Matka: Mária Neumannová
  • Brat: Viliam Šulek
  • Partnerka: Anna Koléniová

Otec Ján Šulek (niekedy zapisovaný aj Schulek) získal vzdelanie na vyšších školách (kolégium v Debrecíne a lýceum v Kežmarku), aby mohol zastávať kňazský úrad, no pre nedostatok miesta pôsobil najprv ako učiteľ.  Od roku 1797 pôsobil ako rektor evanjelickej školy v Hybiach, v rokoch 1801-1805 učiteľ v Mošovciach (tu bol jeho žiakom aj Ján Kollár). Až následne bol evanjelickým farárom v Pržne na Morave, potom v Sobotišti. Ján Šulek bol dva razy ženatý, prvou ženou mu bola Rozália Margaréta, rodená Weberová. Hoci zomrela ako 33-ročná (1782 – 1815), mal s ňou 9 detí. Z nich sa stal známym najmä Ján Michal Šulek, lekár (1806 – 1860), ktorý bol autorom prvého ortopedicko-traumatologického diela pre ránhojičov u nás. Druhou manželkou Jána Šuleka bola Mária, rodená Neumannová (1786 – 1837), s ktorou mal až 9 detí. Z nich vynikol Bohuslav Karol Šulek (1816 – 1895), redaktor viacerých novín a od roku 1874 tajomník Juhoslovanskej akadémie vied v Záhrebe. Do rodiny sú tiež predkovia Milana Rastislava Štefánika.

Ľudovít mal vzťah s dcérou Annou Koléniovou, dcérou vdovy Anny Koléniovej, slovenskej vlastenky, pomáhajúcej štúrovcom v ich obrodeneckej činnosti, práci na prvej Slovenskej národnej rady a dobrovoľníkom vo všetkých výpravách Slovenského povstania. V ich dome je od roku 1968 Múzeum Slovenských národných rád. [1]

Ľudovít Jaroslav Šulek sa narodil 9. septembra 1822 v Sobotišti a jeho mladé roky boli poznamenané úmrtím oboch rodičov (bratia mali iba 15 a 12 rokov). V roku 1841 absolvuje štúdium na Evanjelickom lýceu, kde sa stretáva s Ľudovítom Štúrom. Prostredníctvom Štúra sa zoznamuje s Heglovou filozofiou. Zaujímal sa tiež o demograficko-štatistické údaje o slovenských mestách a obciach, o dobrodružnom živote Mórica Beňovského (tento záujem sa premieta aj do roviny ochotníckej hry, na ktorú sa Šulek pripravoval ako herec). Zaujal ho i život legendárneho zbojníka Vdovčíka a tiež významní muži z maďarského tábora, ktorí prekonali typickú nepriazeň svojho prostredia a mali netradičný vzťah k Slovákom.

Dňa 13. marca 1845 Šulek prichádza pokračovať v štúdiu evanjelickej teológie do Halle. Ľudovít Šulek spolupracoval pred revolúciou so Štúrom (diskutoval s ním tiež otázky o spôsobe národného obrodenia) a Hurbanom na vydávaní novín, zakladal knižnice, spolky miernosti, nedeľné školy a často zastupoval Hurbana v povinnostiach kňazských. Prvého augusta sa zjavuje prvé číslo Štúrových novín, kde Šulek prispieva svojou prvou informáciou o národných oslavách na Javorine, kde účastníci zapálili vatru, prednášali básne a zaspievali večernú nábožnú pieseň.

Po príchode hurbanovských dobrovoľníkov bol na Myjave menovaný do vojenskej služby v rámci slovenského povstania.

Viliam sprostredkoval rozkazy SNR a získaval dobrovoľníkov pre povstanie z Krajného a okolia (pridalo sa 400 dobrovoľníkov aj v prvej víťaznej bitke 22. 9. v Brezovej).

Ľudovít Šulek organizoval v Brezovej pod Bradlom spolu s Hurbanom veľké zhromaždenie (3000 ľudí), ktorí  predniesli Žiadosti slovenského národa. Na 7. mája bolo zvolané celonárodné zhromaždenie do Liptovského Mikuláša – Ľ. Šulek a D. J. Bôrik boli delegovaní ako zástupcovia Slovákov odovzdať Žiadosti stoličnému predstaviteľovi sídla župy (Nitra) ako Nitrianske žiadosti slovenského národa – tu Šulek informuje o žiadostiach slovami:

Slovákom vyšla hviezda a prišla doba, v ktorej si budú môcť vydobyť svoje práva“.

Nasledovalo zatknutie a deportácia spolu s Bôrikom (tomu sa podarilo ujsť) do pevnosti v Komárne, kde v júni 1849 zomiera vo veku 26 rokov na choleru.[1]

 
Matica slovenská a o.z. J. Hrebendovej-Bórikovej počas 200. výročia narodenia Ľudovíta Jaroslava Šuleka v Sobotišti

Po Ľudovítovi Šulekovi je pomenované komárňanské Gymnázium Ľudovíta Jaroslava Šuleka, kde má tiež pamätnú tabuľu.

Pamätnú tabuľu má tiež na fare v Sobotišti.

200. výročie Ľudovíta Jaroslava Šuleka si pripomenula Matica slovenská a o. z. Johanky Hrebendovej-Bórikovej (Pavol Vandelia, Dana Šefčíková) v Sobotišti za prítomnosti tajomníka Matice slovenskej Petra Schvantnera a vedeckého pracovníka Lukáša Perného.[2]

Z tvorby

upraviť

Po Ľudovítovi Šulekovi sa zachovala nasledujúca báseň venovaná Štúrovi:

Vysokoučenému mužovi Ľudevítovi Štúrovi

Hučte, hory, hučte a vy, vody, šumte,

len nám v tichosti zaspievať dovoľte,

žeňte slniečko nočné tiché mraky,

žeňte za vrchy, kde nestačia zraky,

len nám ponajprv poprajte chvíličku

našu ostatnú dospievať pesničku.

Hory zahučia a vody zašumia

a v nich sa spevy naše rozliehajú,

z hory na horu hlasy sa búchajú,

z vlny do vlny slová sa lievajú:

sláva mu, sláva mu, vodci našemu,

sláva, sláva Ľudevítu drahému.

Papršky teplé tratia sa po dolách,

rozbehajú sa po tatranských horách

a predsa v slnku všetky sa spájajú,

jak bratia k bratom k sebe sa mávajú –

hľaďte ta, hľaďte všetky sveta tvory:

tam vďačnosť naša k tebe, vodca, horí.

Anne Koléniovej venoval báseň:

Pokým obraz tvoj nosím v srdci mojom, dotiaľ budem žiť s najväčším pokojom

v hocakej koľaji lósov

ty v púšti žitia Eden mi priprávaš,

ty ma pred Syrén mámidlom chránievaš

a svet mi tvoríš úžasov…

…Tys´ všetkým vzala pôvabnosť.

Tys´ bola slnko – ani lampy bledé,

ty jasná žiara – ani tône šedé,

ty samá vnada a milosť

Galéria

upraviť

 Externé odkazy

upraviť
  1. a b c PERNÝ, KOVARČÍKOVÁ, SCHWARZ. K dvestoročniciam menej známych štúrovcov [online]. 2022-06-27, [cit. 2022-10-09]. Dostupné online.
  2. Matica slovenská a oz. J. Hrebendovej-Bórikovej si pripomenuli Ľudovita Jaroslava Šuleka [online]. [Cit. 2022-10-09]. Dostupné online.