Absolutizmus
O učení nespornej platnosti filozofických pojmov (napr. pravdy, krásy) pozri absolutizmus (filozofia).Absolutizmus (v podstate synonymá sú výrazy samovláda a autokracia) je forma vlády, pri ktorej jedna osoba alebo malá skupina osôb uskutočňuje výkon celej štátnej moci, vrátane zákonodarnej bez kontroly zastupiteľských inštitúcií a obmedzení ústavou, vládne teda neobmedzene. Pôvod má v stredovekej predstave Božieho pôvodu kráľovskej moci. V Európe obdobie absolutistických monarchií vrcholilo v 17. až 18. storočí, keď postupne nahradzovalo stavovskú monarchiu.[1]
Absolutizmus môže mať zjavný charakter, kedy všetku štátnu moc drží v rukách vládca (ako napr. Ľudovít XIV. (Francúzsko)), alebo môžu byť v štáte vytvorené formálne inštitúcie (legislatíva, exekutíva, súdy, ekonomické, náboženské a ďalšie organizácie), ktoré však v konečnom dôsledku bezozvyšku podliehajú jedinému centru moci. V 20. storočí vznikli dve nové formy absolutizmu: fašizmus a komunizmus (socializmus). Absolutizmus v 20. storočí sa označuje aj pojmom totalitarizmus.[1]
Zvláštna forma je osvietenský absolutizmus.
Významní absolutistickí panovníciUpraviť
ReferencieUpraviť
- ↑ a b absolutizmus. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 30.