Kuruc (povstalecký vojak)
Kuruc (maď. kuruc, mn. č. kurucok) bol protihabsburský povstalecký vojak, z oblasti Uhorska v rokoch 1514 do 1711. Pojem kuruci sa používal najmä koncom 17. storočia. Avšak napr. František II. Rákoci, tento termín pre označovanie vlastných vojsk nepoužíval.[1] Protivníkmi kurucov boli vojská habsburskej monarchie, nazývaní tiež labanci. Jadro kuruckého vojska tvorili poddaní a z nich bolo mnoho Slovákov.[2]
Pôvod termínu
upraviťPôvod slova kuruc nie je dodnes uspokojivo vysvetlený. Podľa Mateja Bela je slovo kuruc odvodené z maďarského označenia križiakov, resp. latinského crutianus. Prví kuruci boli pôvodne príslušníci armády Juraja Dóžu, ktorí mali zasiahnuť v rámci križiackych vojsk proti Osmanskej ríši. Turci označovali týmto termínom uhorských utečencov spod habsburskej nadvlády. Niektoré názory tiež poukazujú na možný pôvod z nemeckého slova (nemecká kliatba - fluch) Kruzitürken[3] (doslova kresťanskí Turci, poturčení kresťania).[1]
Referencie
upraviť- ↑ a b DANGL, Vojtech; KOPČAN, Vojtech. Vojenské dejiny Slovenska. Zväzok II 1526 – 1711. Bratislava : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 1995. 224 s. ISBN 80-967113-0-X. S. 169.
- ↑ KURUCI. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 262.
- ↑ GSP, Julia; L. Stoasteirisch: Wer sind eigentlich diese Kruzitürken? [online]. 2021-08-11, [cit. 2022-10-16]. Dostupné online. (po nemecky)
Pozri aj
upraviťLiteratúra
upraviť- JAGNEŠÁKOVÁ, Mária - ONDŘEKA, Zbyšek (eds.): Kurucké vojny a ich odkaz v histórii, kultúre a umení. / Kurucké války a jejich odkaz v historii, kultuře a umění. Dolný Kubín - Český Těšín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava - Muzeum Těšínska, cca 2013 [dátum v tiráži neuvedený]. 176 s. ISBN 978-80-89564-00-2, ISBN 978-80-86696-22-5