Tretia česko-slovenská republika
Tretia česko-slovenská republika (dobový oficiálny názov: Československá republika alebo republika Československá, skrátene Československo, zaužívaná skratka ČSR) je názov pre štátne usporiadanie Česko-Slovenska medzi obnovením zvrchovanosti po nacistickej okupácii a nástupom komunistov k moci (pozri februárový prevrat).
Československá republika
| |||||||
Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska | |||||||
Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí | |||||||
Geografia
| |||||||
Rozloha
|
127 900 km²
| ||||||
Najvyšší bod
|
Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
| ||||||
Najdlhšia rieka
|
Vltava (430 km)
| ||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Štátny útvar | |||||||
parlamentná republika s obmedzenou demokraciou
| |||||||
Vznik
|
|||||||
Zánik
|
|||||||
|
Názov odkazuje na kontinuitu s predchádzajúcou prvou republikou a druhou republikou, teda dvoma medzivojnovými česko-slovenskými štátnymi usporiadaniami. Tretia republika predstavuje prechod od demokratického štátu, budovaného podľa vzoru Francúzska a Spojeného kráľovstva k socialistickému štátu, ľudovodemokratickej republike, orientovanej na Sovietsky zväz.
Územie a obyvateľstvo
upraviťPo skončení vojny v máji 1945 bolo Česko-Slovensko obnovené v plnom územnom rozsahu. V priebehu rokov 1940-1944 postupne Spojené kráľovstvo, Francúzsko, ZSSR aj Taliansko garantovali obnovu ČSR vykonanú v tzv. predmníchovských hraniciach, t.j. v podobe k 1. januáru 1938.[1] Kvôli rozvratným aktivitám, ktoré po oslobodení Podkarpatskej Rusi na jej území vykonávala Červená armáda a sovietske tajné služby, nebolo umožnené na tomto území efektívne obnoviť československú správu.[2] Pre tlak zo strany ZSSR a domácich komunistov prezident Beneš súhlasil s podpisom Československo-sovietskej zmluvy o odstúpení Zakarpatskej Ukrajiny k Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike napriek tomu, že predseda ČSL Jan Šrámek trval na tom, že o taktomto kroku môže rozhodnúť až riadne zvolený parlament po referende.[2] K podpisu zmluvy došlo 29. júna 1945 v Moskve premiérom Fierlingerom a ministrom zahraničných vecí Molotovom.[3] Okrem Podkarpatskej Rusi ZSSR anektovalo tiež 13 slovenských obcí ležiacich na juhovýchode Slovenska pri Lekárovciach.[4] ČSR získalo na základe Mierovej zmluvy medzi mocnosťami spojencov a Maďarskom z Paríža z dňa 10. februára 1947 od Maďarska pôvodne etnicky chorvátske obce na pravom brehu Dunaja Jarovce, Rusovce a Čunovo s rozlohou 65,52 km².[5] Tým sa rozloha ČSR ustálila na hodnote 127 900 km².
Tri milióny obyvateľov nemeckej národnosti bolo odsunutých z krajiny do Nemecka a Rakúska na základe Benešových dekrétov so súhlasom Spojencov. Zvyšné nemecké a maďarské obyvateľstvo nemalo v jediných voľbách v roku 1946 volebné právo.[6]
Politika
upraviťSamostatnosť povojnovej ČSR bola oslabená. Už vtedy sa v česko-slovenskej politike začalo presadzovať spojenectvo so Sovietskym zväzom, pripravované Komunistickou stranou Česko-Slovenska (KSČ) za vojny v Moskve. Vtedajšia spoločenská nálada bola vďaka oslobodeniu a ukončeniu nacistických útrap silne prosovietska. Pôvodný systém mnohých politických strán bol zredukovaný, takže nakoniec existovali v Česku štyri, z ktorých najsilnejšia bola KSČ (tá získala v Českých krajinách vo voľbách v roku 1946 40,17 % hlasov, ďalej ČSNS 23,36 %, Československá strana ľudová 20,24 % a ČSSD 15,58 %). Na Slovensku postupne vznikli tiež štyri strany, DS, KSS, SSl a SP. Vo voľbách dominovala DS so ziskom 62 % hlasov. V ČSR získali komunisti celkovo 38 % hlasov, Klement Gottwald sa stal predsedom vlády. Komunisti tak zasadli k moci a začali vykonávať (a pripravovať) také reformy, ktoré by krajinu priblížili k odstráneniu súkromného vlastníctva a zavedeniu štátneho a kolektívneho vlastníctva. Už v októbri 1945 bolo vykonané znárodnenie naprostej väčšiny priemyselných podnikov, bánk a poisťovní. K 1. marcu 1947 bolo znárodnených viac ako 3 000 podnikov, v ktorých pracovalo 61% zamestnancov priemyslu. Aj v poľnohospodárstve došlo v tomto období k veľkým vlastníckym zmenám, keď boli vykonané dve pozemkové reformy. Tretia, ktorá bola v tej dobe už plánovaná, bola uskutočnená až po februári 1948. O dva roky neskôr komunisti ovládli dianie v štáte už úplne a prechod Česko-Slovenska do bloku krajín so socialistickým režimom bol zavŕšený.
Ako Beneš, tak aj niektorí ďalší členovia jeho exilovej vlády v Londýne tieto prípravy nakoniec prinajmenšom pasívne tolerovali. Jan Masaryk, exilový a povojnový minister zahraničia, svoj nesúhlas s politickou situáciou v marci 1948, nakoniec zaplatil životom za doteraz nie úplne vyjasnených okolností (samovražda alebo vražda).
Referencie
upraviť- ↑ SMETANA, Vít. In the shadow of Munich : British policy towards Czechoslovakia from the endorsement to the renunciation of the Munich agreement (1938-1942). 1st ed. vyd. Praha : Karolinum, 2008. 358 s. ISBN 978-80-246-1373-4.
- ↑ a b Zakarpatská Ukrajina - Omyly Československé diplomacie [online]. zakarpattia.net, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online. Archivované 2007-10-20 z originálu.
- ↑ KAPLAN, Karel; ŠPIRITOVÁ, Alexandra. ČSR a SSSR 1945-1948 : dokumenty mezivládních jednání. Brno : Doplněk, 1997. 540 s. ISBN 80-85270-65-X.
- ↑ Zakarpatská Ukrajina vývoj po 2. světové válce [online]. zakarpattia.net, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online. Archivované 2021-09-18 z originálu.
- ↑ ŠLAHOR, Peter. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online.
- ↑ HAJKO, Jozef. Voľby v roku 1946 boli pre Slovákov planou nádejou [online]. Bratislava: Postoj Media, 2016-05-20, [cit. 2020-05-13]. Dostupné online.
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Třetí Československá republika na českej Wikipédii.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tretia česko-slovenská republika