Česká strana národno-sociálna
Česká strana národno-sociálna (skratka ČSNS) je česká mimoparlamentná stredoľavicová politická strana. Bola vplyvná politická strana v období medzivojnového Česko-Slovenska a krátko aj po roku 1945. Od druhej polovice 90. rokov 20. storočia je jej vplyv celkom okrajový.
| Česká strana národno-sociálna | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | ČSNS |
| Založenie | 4. apríla 1897 |
| Predseda | Michal Klusáček |
| Podpredseda | Karel Janko Jaroslav Král |
| Najviac poslancov | 55 / 300 |
| Poslancov | 0 / 200 |
| Volebný výsledok | 0,03 % (PSP ČR 2017) |
| Ideológie | národný socializmus ľavicový nacionalizmus liberálny nacionalizmus euroskepticizmus |
| Politické spektrum | stredoľavica |
| Medzinárodné organizácie | |
| Medzinárodné organizácie | Medzinárodné spojenectvo radikálnych a podobných demokratických strán |
| Ďalšie informácie | |
| Sídlo | Legerova 1854/22 120 00 Praha |
| Noviny | Český denník Česká demokracia České slovo Slobodné slovo |
| Farby | |
| Web | http://www.csns.cz/ |
Historie upraviť
Medzivojnové Česko-Slovensko upraviť
Bola založená v roku 1897. Po vzniku Česko-Slovenska sa stala významným pilierom tzv. "politiky Hradu". Popri sociálnodemokratickej strane bola druhou socialistickou stranou v spoločnom štáte. Ideologicky sa jej program zhodoval s politikou prezidenta T. G. Masaryka. Do roku 1918 sa prezentovala svojimi protivojnovými, ako aj protináboženskými postojmi. Jej hlavným politickým cieľom bol vznik Česko-Slovenska. Po jeho vzniku sa jej program dá označiť ako sociálne-reformistický. Názov strany v tomto období bol Česká, resp. Československá strana socialistická. Strana kládla dôraz na nacionalizmus, odmietala marxizmus a internacionalizmus s dôrazom na revolúciu. Ústredným tlačovým orgánom boli noviny České slovo. K najvýznamnejším predstaviteľom strany patrili Václav Klofáč, Emil Franke, Fráňa Zemínová, Jiří Stříbrný (v roku 1926 zo strany vylúčený) a Edvard Beneš. V roku 1926 sa strana premenovala na Československú stranu národno-socialistickú, čím chcela vyjadriť svoj prístup k chápaniu národnej otázky a jej prepojenia so sociálnymi témami. Strana mala zastúpenie takmer vo všetkých vládach medzivojnového Česko-Slovenska.[1]
Pôsobenie strany na Slovensku upraviť
Spomedzi českých politických strán bola práve socialistická, resp. národno-socialistická prvou, ktorá začala na území Slovenska vytvárať svoje štruktúry. Prvá pobočka na Slovensku bola vytvorená vo februári 1919 v Trenčíne. Členskú, ako aj voličskú základňu na Slovensku tvorili do veľkej miery českí zamestnanci, ktorí prišli na slovenské územie po odchode maďarských štátnych zamestnancov. Najvýznamnejším slovenským predstaviteľom strany bol Igor Hrušovský, ktorý pôsobil vo funkcii predsedu výkonného výboru strany na Slovensku. Členom strany bol aj známy spisovateľ Jozef Gregor Tajovský, ktorý ju zastupoval v bratislavskom mestskom zastupiteľstve. Strana bola orientovaná centralisticky, uznávala ideu jednotného československého národa a odsudzovala slovenské autonomistické hnutie.[2]
Podpora strany na Slovensku bola okrajová a pohybovala sa okolo 3 %. Mandáty v oboch komorách parlamentu získavali zástupcovia zo Slovenska len vďaka presunom zvyškových hlasov z českých krajín v rámci II. a III. skrutínia.
1945–1989 upraviť
Dňa 11. mája 1945 sa v Prahe konala schôdza domácich a zahraničných predstaviteľov Československej strany národno-socialistickej a 17. mája 1945 sa v pražskej Lucerne konala ustanovujúca manifestačná schôdza, na ktorej bola vyhlásená obnova strany a jej bývalí členovia a sympatizanti boli vyzvaní k jej budovaniu. Za nového predsedu bol zvolený Petr Zenkl.[3]
Niektorí funkcionári národno-socialistickej strany sa rozhodli spolupracovať s komunistami už pred februárom 1948 a v dňoch komunistického prevratu sa postavili na ich stranu.Takzvanou obrodou (vylúčením demokratických predstaviteľov a kopírovaním politiky Komunistickej strany Československa) vznikla Československá strana socialistická (ČSS), ktorá úzko spolupracovala s komunistickým režimom až do novembra 1989 ako súčasť Národného frontu Čechov a Slovákov. Do vedenia strany boli z vôle komunistickej strany dosadení Emanuel Šlechta, ktorý ako ekonomický expert strany spolupracoval s komunistami už pred februárom 1948 a bol exponentom komunistického vplyvu v národno-socialistickej strane, Alois Neuman, Ferdinand Richter a ďalší.[4][3]
Pre tisíce členov a funkcionárov národno-socialistickej strany znamenal februárový prevrat násilné represie; vo vykonštruovanom politickom procese bola poslankyňa strany Milada Horáková odsúdená na trest smrti, ďalší členovia strany boli po odsúdení fyzicky a psychicky likvidovaní vo väzniciach a táboroch nútených prác a stovky ďalších odišli do nútenej emigrácie.[3] Petr Zenkl bol až do svojej smrti exilovým predsedom Československej strany národno-socialistickej. Exilová ČSNS sa výrazne podieľala aj na založení a fungovaní Rady slobodného Československa, ktorej prvým predsedom bol zvolený práve Zenkl. Medzi ďalších významných politikov ČSNS, ktorí pôsobili v exile, patrili Vladimír Krajina a bývalí ministri Hubert Ripka a Jaroslav Stránský.[3]
Po 1989 upraviť
V roku 1990 sa vtedajšia Československá strana socialistická zlúčila s Československou stranou národno-socialistickou v exile, ale k očakávanému premenovaniu strany nedošlo.[5] Predstavitelia obrodného prúdu, zoskupení v platforme Národný sociálny kongres (NSS), si po vylúčení zo strany založili vlastnú Národno-socialistickú stranu.
Vo voľbách v roku 1992 bola ČSS jednou z troch strán ľavicového zoskupenia Liberálno-sociálna únia (LSU) a bola zastúpená v Poslaneckej snemovni, ale po zložitom vývoji v rámci zoskupenia a strany sa v roku 1996 do Poslaneckej snemovne už nedostala. V roku 1993 sa pod vedením predsedu Pavla Hirša vrátili predstavitelia NSS, politická orientácia sa posunula viac doprava a strana sa premenovala na Liberálnu stranu národno-sociálnu (LSNS). V roku 1996 sa LSNS zlúčila so stranou Slobodní demokrati (nástupnícka strana Občianskeho hnutia) a zmenila svoj názov na Slobodní demokrati - Liberálné strany národno-sociálné (SD-LSNS). Toto spojenie však nebolo veľmi úspešné vzhľadom na výrazne odlišné priority oboch zakladajúcich subjektov. V roku 1997 strana oslávila 100. výročie vzniku ako najstaršia pôvodná česká politická strana pod vedením svojho predsedu JUDr. Tomáša Sokola. Krátko nato stranu opustili prevažne bývalí slobodní demokrati a strana sa vrátila k svojmu historickému názvu Česká strana národno-sociálna. Do veľkej politiky sa však už nikdy nevrátila.
V roku 2003 bol na ČSNS podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorého dôvodom bola nemožnosť dohľadania majetku v správe strany, ktorý mala strana za predsedníctva Jána Šuly. V dôsledku toho bola v decembri 2005 založená Česká strana národno-socialistická. Až do roku 2022 bola v konkurznom konaní.[6][7]
Dňa 28. októbra 2011 pri príležitosti výročia vzniku Československa a výročia študentských nepokojov z roku 1939 a vraždy Václava Sedláčka zorganizoval 1. podpredseda ČSNS Michal Klusáček bez súhlasu vedenia strany stretnutie na lúke Budínka pri Dobroníne, kde stojí kríž na pamiatku tam zavraždených Nemcov. Na protest proti údajnému prekrúcaniu histórie a na zdôraznenie sledu historických udalostí členovia ČSNS pred železný kríž umiestnili 64 drevených krížov pripomínajúcich obete nacistického masakru vo Veľkom Meziříčí a názvy obcí, ktoré boli v Československu počas vojny vypálené. Kvôli medializácii tiež železný kríž natreli na ružovo.[8]
Dňa 26. novembra 2011 pri vchode do Obecného domu v Prahe, kde sa konal ustanovujúci zjazd strany LEV21 - národní socialisti, členovia ČSNS zorganizovali protest proti zneužívaniu histórie ČSNS novovzniknutým politickým subjektom.[9] Na ulici členovia ČSNS rozdávali narcisy odkazujúce na predsedu strany LEV21 a na chodník umiestňovali hanlivé a zosmiešňujúce nálepky.[9]
V rokoch 2013 až 2021 viedla strana spor o predsedníctvo strany medzi proeurópskym Vladislavom Svobodom a Michalom Klusáčkom, ktorý vyvrcholil rozhodnutím Krajského súdu v Prahe, že 37. predsedníctvo strany je neplatné. Dňa 15. júna 2019 sa konal mimoriadny zjazd Českej strany národno-sociálnej, ktorý potvrdil členstvo a predsedníctvo Michala Klusáčka.[10]
Strana je v súčasnosti protieurópska, nacionalistická a populistická. Dlhodobo tiež obhajuje vyhnanie sudetských Nemcov.[11]
V roku 2022 sa ČSNS spojila s stranami NÁR.SOC. a ČSNS 2005.[7]
Volebné výsledky upraviť
Voľby do Národného zhromaždenia (1920 - 1939) upraviť
| voľby | celoštátne výsledky | z toho na Slovensku | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Poslanecká snemovňa | Senát | Poslanecká snemovňa | mandáty v Senáte | ||||||||
| hlasy | % | mandáty | hlasy | % | mandáty | hlasy | % | mandáty | |||
| 1920 | 500 821 | 8,1 | 24 | 395 844 | 7,6 | 10 | 29 564 | 2,2 | Igor Hrušovský | - | |
| 1925 | 609 915 | 8,6 | 28 | 516 250 | 8,5 | 14 | 37 163 | 2,6 | Igor Hrušovský | - | |
| 1929 | 767 328 | 10,4 | 32 | 666 607 | 10,3 | 16 | 43 968 | 3,1 | Igor Hrušovský, Vladimír Polívka | Albert Milota | |
| 1935 | 755 872 | 9,2 | 28 | 672 126 | 9,2 | 14 | 51 935 | 3,2 | Igor Hrušovský, Vladimír Polívka | Albert Milota | |
Predstavitelia strany na Slovensku upraviť
Referencie upraviť
- ↑ MOSNÝ, Peter. Dejiny štátu a práva na Slovensku. prvé. vyd. košice : Aprilla, s. r. o., 2008. ISBN 978-80-89346-02-8. S. 192.
- ↑ PEKNÍK, Miroslav. Dr. Ivan Dérer: Politik, právnik a publicista. prvé. vyd. Bratislava : VEDA, 2011. ISBN 978-80-224-1168-4. S. 324-325.
- ↑ a b c d Václav Klaus, Naděžda Kavalírová, Josef Lesák, Vladimír Nálevka, Pavel Žáček, a kol.: Únor 1948: šedesát let poté, Institut Václava Klause, 2015: Národní socialisté a únor 1948. (česky)
- ↑ Československá strana národně socialistická (ČSNS): TOTALITA [online]. www.totalita.cz, [cit. 2023-10-14]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Československá strana národně socialistická — Dnes před 70 lety. | Česká televize [online]. www.ceskatelevize.cz, [cit. 2023-10-14]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Výroční finanční zpráva politické strany/hnutí za rok (po česky)
- ↑ a b KLUSÁČEK, Michal. 40. Celostátní sjezd ČSNS a sloučení ČSNS [online]. csns.cz, [cit. 2023-10-14]. Dostupné online.
- ↑ MAREŠ, ČTK, iDNES cz, Miroslav. Členové ČSNS natřeli kříž na památku zabitých Němců na růžovo [online]. iDNES.cz, 2011-10-29, [cit. 2023-10-14]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b Paroubek je zkrachovalý levičák a narcis, protestovalo pár lidí - Novinky [online]. www.novinky.cz, [cit. 2023-10-14]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ ČESKÁ REPUBLIKA | ROZSUDEK JMÉNEM REPUBLIKY. Praha : Krajský soud v Praze, 2021. (po česky)
- ↑ KLUSÁČEK, Michal. Programové body [online]. csns.cz, [cit. 2023-10-14]. Dostupné online.