Okenná ružica
Okenná ružica (iné názvy: ružicové okno, rozetové okno, rozeta, ružica; slovo pochádza z fr. „rosette“ - ružička, ale po fr. sa povie rosace) je v architektúre kruhové okno, často veľkých rozmerov, umiestnené väčšinou nad vstupným portálom stavby, alebo v štítoch priečnych chrámových lodí. V Európe je typické pre gotické kostoly i pre synagógy, kde býva vyplnená vitrážami. Objavuje sa i v období renesancie, či klasicizmu a tiež v 19. storočí na historizujúcich stavbách.
Mimo európsku kultúru sa ružica objavuje aj v iných oblastiach. Rastlinné ornamenty vo forme štylizovaných kvetov do kruhu sa vyskytovali už v mezopotámskom umení (5000 rokov pred Kr.), v egyptskom umení Starej i Novej ríše a tiež v asýrskom a babylonskom umení, ako dokladá výzdoba Ištarinej brány v berlínskom Pergamonmuseum.
Architektonické stvárnenie ružice využíva často symboliku čísiel a kruhu k vizuálnemu vyjadreniu všadeprítomnosti Boha, životného cyklu, alebo večného návratu.
Ukážky okien Upraviť
-
Kostol Santo Domingo (Soria, Španielsko)
-
-
Kostol Duomo di Lodi (Lodi, Taliansko)
-
Kláštor Ebrach (Bavorsko, Nemecko)
-
Katedrála La Seu (Palma de Mallorca)
-
-
-
-
Iné projekty Upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Okenná ružica
Zdroj Upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rozeta (architektura) na českej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |