Otvoriť hlavné menu

Rímskokatolícka cirkev na Slovensku

Rímskokatolícka cirkev na Slovensku
Levoca putnicke miesto.jpg
Klasifikácia Latinská cirkev
Zhromaždenie Konferencia biskupov Slovenska
Pápež František
Predseda KBS Stanislav Zvolenský, arcibiskup bratislavský
Apoštolský nuncius Giacomo Guido Ottonello
Oblasť Slovenská republika
Liturgický jazyk slovenčina,
latinčina, maďarčina a iné (spolu 12 jazykov)
Členovia 3 347 277 (SODB 2011)
Adresa KBS Kapitulská 11, P.O.BOX 113,
814 99 Bratislava
Webstránka www.kbs.sk

Rímskokatolícka cirkev na Slovensku, skrátene RKC, je najväčšia kresťanská cirkev na Slovensku, hlásiaca sa ku rímskemu katolicizmu a uznávajúca autoritu rímskeho pápeža. V roku 2011 sa k nej pri Sčítaní obyvateľstva, domov a bytov hlásilo 3 347 277 veriacich (približne 62 %). Počet veriacich má v súčasnosti klesajúci charakter.[1]

DejinyUpraviť

Prvé dôkazy o pôsobení cirkvi na území dnešného Slovenska pochádzajú z 9. storočia n.l. z obdobia Veľkej Moravy, o čom svedčia nálezy kresťanských artefaktov na hradisku Valy v Bojnej.[2] Prvý kostol dal v roku 828 vysvätiť v Nitre (v Nitrave) knieža Pribina (v tom čase pohan) pre svoju kresťanskú manželku. Kostol vysvätil salzburský arcibiskup Adalrám.[3]

Organizácia rímskokatolíckej cirkvi na SlovenskuUpraviť

Najväčšie územné organizačné jednotky rímskokatolíckej cirkvi na území Slovenska sú slovenské rímskokatolícke provincie. Patrí medzi ne Západná cirkevná provincia so sídlom v Bratislave, Východná cirkevná provincia so sídlom v Košiciach a Vojenský ordinariát so sídlom v Bratislave.

Počiatky cirkevnej štruktúry na území SlovenskaUpraviť

Cirkevná organizácia a jej usporiadanie v mnohých krajinách pochádza z čias jej kristianizácie a neraz pomohla zachovať i národné povedomie národa. Dôležitosť vlastnej cirkevnej štruktúry nezávislej od iného štátu pochopil už knieža Rastislav, vládca Veľkomoravskej ríše. Asi v roku 861 sa rozhodol, že definitívne skoncuje s východofranským vplyvom na Veľkej Morave. Obrátil sa preto na pápeža v Ríme s prosbou o zaslanie učiteľov, ktorí by mohli vychovať lokálnych kňazov, aby sa znížil východofranský vplyv v jeho ríši. Pápež nereagoval a tak sa Rastislav obrátil s rovnakou prosbou na byzantského cisára Michala III. Ten mu vyhovel a poslal na Veľkú Moravu vierozvestov Cyrila a Metoda. Metodovi sa podarilo dosiahnuť, že okolo roku 880 bolo v Nitre zriadené samostatné biskupstvo a zároveň pápež vyhlásil Veľkú Moravu za léno Svätej stolice, čo znamenalo, že ríša bola postavená na roveň s Východofranskou ríšou.

 
Banskoštiavnická kalvária - príklad barokovej rímskokatolíckej architektúry na Slovensku a pamiatka UNESCO.

Situácia po vzniku Česko-SlovenskaUpraviť

Cirkevná štruktúra z čias Veľkomoravskej ríše neprežila zánik ríše a vznik ranostredovekého Uhorska. Preto po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 Slovensko netvorilo cirkevnú provinciu, pretože banskobystrická, nitrianska a trnavská administratúra patrili do ostrihomského arcibiskupstva. Spišské, rožňavské a košické biskupstvá patrili do jágerského arcibiskupstva. Obidve sídla boli mimo územia Slovenska. Pri vzniku Česko-Slovenska tak vznikli aj problémy týkajúce sa územnej celistvosti jednotlivých biskupstiev, ktorých teritóriom prechádzala nová štátna hranica.

Veľkým problémom na začiatku existencie ČSR bola aj pomaďarčenosť cirkvi na Slovensku. Vysoké cirkevné úrady na biskupských stolcoch, kanonici, dekani, pápežskí kapláni či seminárni predstavení boli poväčšine Maďari alebo pomaďarčení Slováci. Československá vláda v Prahe dôrazne likvidovala na Slovensku všetko uhorské, či šovinisticky maďarské a obeťou tejto politiky sa stali aj biskupi a niektorí vysokí cirkevní predstavitelia. Ďalší cirkevní predstavitelia odišli aj z vlastného rozhodnutia, lebo nesúhlasili s novým spoločenským poriadkom a poniektorí aj čoskoro zomreli, pretože mali vysoký vek. Tak postupne osireli všetky biskupstvá s výnimkou Košíc. Nitriansky biskup Viliam Batthyány bol vypovedaný, abdikoval a emigroval do Maďarska, kde zomrel 24. novembra 1923. Banskobystrický biskup Wolfgang Radnai bol po krátkom internovaní vypovedaný a zomrel 14. októbra 1935 v Maďarsku. Spišský biskup Alexander Párvy sa zdržiaval v Maďarsku, kde zomrel 24. marca 1919. Rožňavský biskup Ľudovít Balás zomrel v Rožňave 18. septembra 1920. Vláda uvažovala aj o vypovedaní košického biskupa Augustína Fischera-Colbrieho. Napokon však mohol zostať, pretože sa nenašiel žiadny vážny dôvod na jeho vyhostenie. Na dôvažok, kňazi i veriaci si tohto biskupa veľmi vážili. Colbrie sa totiž naučil po slovensky, aby rozumel všetkým svojim veriacim a mohol sa im prihovoriť v ich materinskej reči. On sám sa rozhodol zostať v novej republike.

Svätá stolica chápala túto situáciu a tak pápež Benedikt XV. v tajnom konzistóriu 13. novembra 1920 vymenoval prvých troch slovenských biskupov – Karola Kmeťka pre Nitrianske biskupstvo, Mariána Blahu pre Banskobystrické biskupstvo a Jána Vojtaššáka pre Spišské biskupstvo. Všetkých troch vysvätil 13. februára 1921 v Nitre pápežský nuncius v Prahe Clemente Micara.

Zároveň sa Svätá stolica snažila riešiť aj územné členenie cirkvi na Slovensku. Slovenská časť Ostrihomskej arcidiecézy sa 29. mája 1922 stala apoštolskou administratúrou. Za administrátora so sídlom v Trnave bol vymenovaný Pavol Jantausch, vysvätený za biskupa v roku 1925. Apoštolským administrátorom v Rožňave sa v roku 1925 na krátko stal biskup Jozef Čársky, ktorý bol ešte v tom roku preložený za apoštolského administrátora do Košíc. V roku 1928 bol do Rožňavy vymenovaný za apoštolského administrátora biskup Michal Bubnič. Apoštolskí administrátori v Trnave, Rožňave a Košiciach dostali práva sídelných biskupov a diecézni biskupi v Nitre, Banskej Bystrici a Spišskej Kapitule boli podriadení priamo Svätej Stolici. Tak de facto vznikla kvázi slovenská cirkevná provincia, ktorej biskupi vystupovali ako Biskupský zbor Slovenska, napriek tomu, že nebola oficiálne ustanovená.

Na zriadení oficiálnej samostatnej slovenskej cirkevnej provincie sa mohlo začať pracovať až po podpise dohody medzi Svätou stolicou a ČSR Modus vivendi 2. februára 1928. Podľa tejto dohody sa na Slovensku mala zo slovenských diecéz utvoriť slovenská provincia na čele s arcibiskupom. Na základe dohody vznikli štátna a cirkevná komisia, ktoré pracovali na úprave hraníc slovenských diecéz. Svoju prácu ukončili v roku 1933 a Svätej Stolici bol odoslaný delimitačný plán. Apoštolská konštitúcia pápeža Pia XI. Ad ecclesiastici regiminis incrementum z 2. septembra 1937 upravila ohraničenie diecéz v súlade s rakúskou a maďarskou hranicou a bola vykonaním úmyslov vyslovených v Modus vivendi. Z území rozdelených diecéz na slovenskej pôde sa stali územia priamo podriadené Svätej Stolici. Tak vznikli samostatné diecézy Košická a Rožňavská a apoštolská administratúra Trnavská. Diecézy na Slovensku boli vyňaté z cirkevných provincií v Maďarsku (Ostrihomskej a Jágerskej). Územie Košickej a Rožňavskej diecézy na maďarskom zvrchovanom území bolo od materských diecéz odpojené a oficiálne zmenené na dočasné apoštolské administratúry. Pápežská konštitúcia predpokladala ustanovenie samostatnej Slovenskej cirkevnej provincie. Konštitúciu uviedol do života apoštolský nuncius Xaver Ritter 12. októbra 1937.

 
Prehľad slovenských diecéz a ich znakov pred 14. 2. 2008

Zmeny v období od 2. svetovej vojny po súčasnosťUpraviť

Zriadenie samostatnej slovenskej provincie prekazila druhá svetová vojna. Onedlho po jej skončení prevzal moc v ČSR komunistický režim, ktorý tvrdo potláčal každú náboženskú aktivitu na svojom území. Dohodu s režimom o zriadení samostatnej slovenskej provincie sa podarilo dosiahnuť až v roku 1977, a tak mohol pápež Pavol VI. dňa 30. decembra 1977 splniť dávnu túžbu slovenských katolíckych veriacich a zriadil Slovenskú cirkevnú provinciu. Tým boli definitívne vyriešené vzťahy k územiam diecéz za hranicami ČSSR i diecéz spoza hraníc k farnostiam na slovenskom území. Apoštolská konštitúcia Praescriptionum sacrosancti oddelila územie Trnavskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy a povýšila ju na Trnavskú arcidiecézu. Košická a Rožňavská diecéza boli odčlenené z Jágerskej cirkevnej provincie a podriadené novej, práve vzniknutej Trnavskej cirkevnej provincii. Boli tiež určené hranice slovenských biskupstiev. Apoštolská konštitúcia Qui divino ustanovila samotnú provinciu; na jej čele bola za metropolu ustanovená Trnavská arcidiecéza a do provincie patrili sufragánne tieto biskupstvá: Nitrianske, Banskobystrické, Spišské, ktoré boli dosiaľ priamo podriadené Svätej Stolici, a rovnako Rožňavské a Košické biskupstvo. Obe konštitúcie vyhlásil pražský arcibiskup František kardinál Tomášek 6. júla 1978 v trnavskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa.

Ďalšia zmena týkajúca sa organizácie rímskokatolíckej cirkvi na území Slovenska sa udiala v roku 1995. Dňa 31. marca 1995 bola apoštolskou konštitúciou Pastorali quidem permoti založená Košická cirkevná provincia. Sufragánnymi biskupstvami sa stali Spišské a Rožňavské biskupstvo. Súčasne došlo k cirkevnoprávnym zmenám i na západnom Slovensku. Trnavská arcidiecéza bola premenovaná na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a jej sufragánom zostalo Nitrianske a Banskobystrické biskupstvo.

Zatiaľ posledná zmena sa udiala v roku 2003. 20. januára bol zriadený Vojenský rímskokatolícky ordinariát na základe Zmluvy medzi SR a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky. Ordinariát je postavený na úroveň diecézy a má pôsobnosť pre celé Slovensko.

 
Rímskokatolícka cirkev na Slovensku, podľa sčítania v roku 2011.

Územné rozšírenie cirkviUpraviť

RKC je rozšírená na celom území Slovenska. Historicky až do reformácie bolo prakticky všetko obyvateľstvo územia Slovenska s výnimkou židov rímskokatolícke. Po protireformácii sa rímskokatolícka cirkev znovu stala dominantnou cirkvou Slovenska a od polovice 19. storočia až do začiatku 21. storočia si stabilne udržuje podiel 60-70 % veriacich z celého obyvateľstva.[4] Silné katolícke regióny predstavuje Orava, Kysuce, Šariš a Dolný Spiš či Pohronie okolo Žiaru nad Hronom.[4] Katolicizmus je však prítomný až na výnimky niekoľkých desiatok obcí vo všetkých obciach Slovenska. Najmenší podiel veriacich katolíkov je v okresoch Medzilaborce (7,3 %), Myjava (13,5 %), Svidník (28,7) a Rožňava (30,4 %).[4]

 
Prehľad slovenských diecéz a ich znakov

Súčasná cirkevná organizáciaUpraviť

Od roku 2008 je funkčný systém 2 cirkevných provincií, deliacich sa na 8 diecéz a ďalej na 107 dekanátov.

Západná provincia:

Východná provincia:

 
Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup a predseda KBS.

Predstavitelia cirkviUpraviť

Najvyššími predstaviteľmi rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku sú biskupi, ktorí sú združení v Konferencii biskupov Slovenska (KBS). Slovensko má tiež jedného žijúceho kardinála, Mons. Jozefa Tomka.

Predsedovia KBSUpraviť

Predseda KBS Funkčné obdobie
začiatok koniec
Mons. František Tondra 4. máj 1993 13. apríl 1994
Mons. Rudolf Baláž 13. apríl 1994 29. apríl 1997
29. apríl 1997 31. august 2000
Mons. František Tondra 31. august 2000 16. september 2003
16. september 2003 3. október 2006[5]
3. október 2006 28. október 2009[6]
Mons. Stanislav Zvolenský 28. október 2009 8. november 2012[7]
8. november 2012[8] 21. september 2015
21. september 2015 22. november 2018
22. november 2018 v súčasnosti

Fotogaléria rímskokatolíckych katedrálUpraviť

Rímskokatolícka cirkev má na Slovensku 8 katedrál (sídelných chrámov biskupa) a dve konkatedrály v Poprade a v Prešove.

Rímskokatolícke sakrálne stavby a tradícieUpraviť

Špecifickým typom chrámov v rímskokatolíckej cirkvi sú baziliky minor. Na Slovensku ich ku roku 2019 bolo 15.

Pre rímskokatolícke náboženstvo majú význam tiež pútnické miesta. Najdlhšiu tradíciu majú a najväčšej obľube sa tešia mariánske púte, najmä do Levoče - ku Bazilike Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore a do šaštínskej Baziliky Sedembolestnej Panny Márie. Na levočskej púti na Mariánsku horu v roku 1995 sa pri návšteve vtedajšieho pápeža Jána Pavla II. zúčastnilo 650 000 veriacich, čo je predpokladané najväčšie zhromaždenie v dejinách Slovenska.[9]

ReferencieUpraviť

  1. Obyvateľstvo SR podľa náboženského vyznania – sčítanie 2011, 2001, 1991
  2. ŠOMODI, Ondrej. Ako žili Slovania pri Bojnej? Zdroj ich bohatstva dnes považujeme za neľudský [online]. MY Topoľčany, 23.11.2016, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.
  3. JURZOVÁ, Kristína. Opustil Pribina Nitrianske kniežatstvo ako hrdina či ako zbabelec? [online]. Teraz.sk, 7.5.2017, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.
  4. a b c MAJO, Juraj; ŠPROCHA, Branislav. Storočie populačného vývoja Slovenska II.: populačné štruktúry []. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, INFOSTAT – Výskumné demografické centrum, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, október 2016, [cit. 2019-07-09]. S. 66-68. Dostupné online. ISBN 978-80-89398-31-7.
  5. TK KBS. Staronovým predsedom KBS Mons. František Tondra [online]. 16. 09. 2003 17:10, [cit. 2012-12-01]. Dostupné online.
  6. TK KBS. Biskup Tondra naďalej na čele Konferencie biskupov Slovenska [online]. 03. 10. 2006 10:58, [cit. 2012-12-01]. Dostupné online.
  7. TK KBS. Novým predsedom KBS Mons. Stanislav Zvolenský [online]. 28. 10. 2009 14:04, [cit. 2012-12-01]. Dostupné online.
  8. KBS. 73. plenárne zasadanie KBS [online]. [Cit. 2012-12-02]. Dostupné online.
  9. Slovensko žije cez víkend púťami. V Levoči a Nitre čakajú tisícky pútnikov [online]. Konzervatívny denník Postoj, 4.7.2015, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.