Klasicistická architektúra

Klasicistická architektúra je obdobie architektúry v 17. – 19. storočí.

Kostol La Madeleine v Paríži

Teatr Wielki vo Varšave

Kladie dôraz na symetriu, geometriu a pravidelnosť. Rovnako ako renesancia nadväzuje na antiku, najmä na architektúru antického Ríma. Stavby majú rovné línie, trojuholníkové štíty a antické stĺpy.

Typické sú francúzske parky – symetrický, dômyselný systém cestičiek, altány, aleje, vodotrysky, kry a stromy zostrihané do geometrických tvarov. Všetko sa vyznačovalo prísnym rádom a pevnými pravidlami. Vo Francúzsku vznikol počas vlády Napoleona I. iný variant klasicizmu, štýl empírový. Klasicizmus druhej polovice 19. storočia sa u nás obvykle nazýva neoklasicizmus.

Príklady klasicistickej architektúry

• jadro Petrohradu
• kostol La Madeleine v Paríži, ktorý chcel Napoleon premeniť na Pamätník Veľkej armády
• Arc de Triomphe du Carrousel v Paríži
• Stavovské divadlo v Prahe
• Primaciálny palác v Bratislave

Príklady neoklasicistickej architektúry

• Teatr Wielki vo Varšave
• Rudolfinum v Prahe

Literatúra

• R. Huyghe (red.), Umění nové doby – Encyklopedie umění a lidstvo (Larousse). Praha: Odeon 1974

Pozri aj

• Klasicizmus
• Empír
• Neoklasicizmus

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Klasicistní architektura na českej Wikipédii.