Zborov nad Bystricou

obec na Slovensku v okrese Čadca

Zborov nad Bystricou je obec na severozápade Slovenska v okrese Čadca.

Zborov nad Bystricou
obec
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Čadca
Región Kysuce
Vodný tok Bystrica
Nadmorská výška 419 m n. m.
Súradnice 49°22′58″S 18°52′55″V / 49,382778°S 18,881944°V / 49.382778; 18.881944
Rozloha 18,71 km² (1 871 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 142 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 114,48 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1635
Starosta Juraj Hlavatý[3] (nezávislý)
PSČ 023 03
ŠÚJ 509531
EČV (do r. 2022) CA
Tel. predvoľba +421-41
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Zborov nad Bystricou
Webová stránka: zborovnadbystricou.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Obec Zborov vznikla na základe kopaničiarskeho osídlenia. V listine z roku 1583, keď sa vymedzovali hranice medzi Strečnianskym a Budatínskym panstvom, sa spomína miesto Ozborov, patriaci k Strečnu. Ďalší dokument o Zborove je z roku 1635. Hovorí sa tu, že úradníci Trenčianskej stolice prišli na rozkaz podžupana, a na naliehanie Františka Vešeléniho (majiteľa Strečnianskeho panstva) "na miesto nazvané Zborov, kde F. Vešeléni začal budovať dedinu". V roku 1640 sa Zborov uvádza už ako dedina ("pagus, possessio").

Zborov bol teda majetkom strečnianskych zemepánov. Poddaní spoločne platili ročnú daň – 100 zlatých, desiatok z dobytka a brvien, časť z medu a jednu plť. Miesto nich mohli platiť po 5 denárov. Taktiež pracovali na panskom majeri v Tepličke – žali, kosili, zbierali seno a podobne.

Strečnianski zemepáni neskôr zálohovali Zborov Pavlovi Motešickému za 3 200 zlatých a tento ho v 70. rokoch 17. storočia prenajal mestu Žilina, ktorá vlastnila i Krásno, Horelicu a Oščadnicu za 4 985 zlatých. Obyvatelia Zborova sa tak, na istú dobu, stali poddanými mesta Žiliny a tej tiež museli platiť dane (235 zlatých ročne). Za čapovanie piva platili 10 zlatých. Napríklad v roku 1678 zaplatili 10 zlatých a 35 denárov. V dedine bol tiež mlyn, za ktorý mlynár platil 6 zlatých. Na chotár dohliadal hájnik. V roku 1691 na základe zmluvy, uzavretej medzi Žilinou a Pavlom Esterházim, Zborov i ostatné kysucké majetky opäť prešli do rúk strečnianskeho zemepána a stali sa trvalou súčasťou jeho majetkov.

Baroková kaplnka

upraviť

Od roku 1870 slúžila veriacim neskorobaroková Kaplnka Ružencovej Panny Márie situovaná v centre obce, na mieste súčasného multifunkčného domu (Centro). V okolí kaplnky sa nachádzal cintorín. Dnes sa kaplnka a kríže z cintorína nachádzajú v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke. Exteriér kaplnky tvorí malý jednoloďový priestor s rovným stropom a polkruhovým uzáverom. Veža má malý štvorboký drevený nadstavec, pokrytý šindľovým ihlancom a cibuľovitou lucerničkou s dvoma zvonmi vo vnútri. V interiéri kaplnky sa nachádza neskorobarokový oltár, polychrómová drevená oltárna architektúra, doplnená bočnými plastikami anjelov a ďalšie barokové plastiky, ktoré sú ľudovým dielom zo začiatku 18. storočia. Plastika Krista na kríži, ktorá pochádza z konca 18. storočia svedčí o vyzretejšom barokovom rezbárovi. Ďalšia plastika, Madona, bola zhotovená koncom 19. storočia neznámym ľudovým majstrom.

Kostol má tvar sedemcípej hviezdy, čo predstavuje Sedembolestnú Pannu Máriu a kapacitu asi 2 000 ľudí, čo ho radí medzi väčšie kostoly na Slovensku. Unikátny štyri metre vysoký kríž a korpus Ukrižovaného z duralumínia vyhotovil akad. sochár Alexander Trizuljak a 40 kusov nádherných okenných vitráží je od akad. maliara Vincenta Hložníka. Preto sa tomuto kostolu hovorí aj „Kysucká Sixtínska kaplnka“. Zvony vyrobila pani Marie Dittrichová z Brodku pri Přerove. Strešnú oceľovú krytinu vyrobili Vítkovické železiarne.

Projekty na výstavbu kostola boli hotové už v roku 1969. V tých rokoch sa začala plánovať aj stavba Kysuckého múzea vo Vychylovke a ako kostolík bola vybraná kaplnka zo Zborova. To, napriek tomu, že panoval komunistický režim, podnietilo k výstavbe kostola. Na stavbu sa vtedy vyzbieralo od súkromných darcov vyše 2,8 milióna Kčs.

Rímskokatolícky Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa začal stavať v marci 1969 a pri výkope základov vtedy pracovalo až 200 ľudí. No prišiel rok 1970 a stavba mala byť zastavená. Vďaka snahe a diplomacii sa miestnemu duchovnému správcovi Ľ. Balážimu podarilo stavbu udržať a v roku 1971 dostavať. Rímskokatolícky Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie bol vysvätený 8. decembra 1973. Farnosť bola filiálkou Krásna až do roku 1996 kedy sa osamostatnila a prvým správcom sa stal Milan Gábriš. Z obce pochádzajú kňazi: Milan Jedinák, Anton Kubica, Zdeno Pupík a Anton Jedinák.

Organ je reprezentatívnym nástrojom od firmy Rieger-Kloss Krnov, opus 3489. Postavený bol vo februári, roku 1979, 5 rokov a 2 mesiace po vysvätení kostola. Má elektrickú hraciu aj registrovú traktúru, 3 manuály, 26 registrov a 2310 píšťal. V tej dobe patril k najmodernejším organom na Slovensku a dodnes ho obdivuje mnoho odborníkov. Stavba organu bola spojená s mnohými komplikáciami, ale pre krnovský závod to bola veľká výzva, pretože išlo o novostavbu organa do novostavby kostola. Projektov tohto typu bolo vo vtedajšom Československu minimum. Nástroj má netradičné priestorové riešenie, pretože je umiestnený do troch samostatných skríň. Špeciálnym registrom je horizontálny jazykový register Trúbka španielska 8´. Registrov tohto typu je v súčasnosti na Slovensku 8. Čistenie organa vykonal organár F. Harant v rokoch 2014 – 2016.

 

Školstvo

upraviť

V obci sa nachádza základná škola spojená s materskou. Prvá škola v Zborove bola jednotriedna rímskokatolícka ľudová škola u Fojtov, postavená v roku 1850. Nová budova sa začala stavať v roku 1959, dokončená bola v 1960, no výučba prebiehala až do roku 1970 v oboch budovách.

V súčasnosti navštevuje školu cez 300 žiakov a škôlku 80. Škola má 16 tried (10 na prvom a 6 na druhom stupni). Pedagogický zbor tvorí 25 učiteľov na ZŠ a 6 učiteľov v MŠ.

Turistika

upraviť

Obec je vyhľadávaným miestom hlavne kvôli horám plným húb a iných lesných plodov. Cez obec prechádza cyklotrasa začínajúca v Krásne nad Kysucou a končiaca v múzeu vo Vychylovke. Z Krásna tiež vedie po hrebeni červená turistická značka cez Hájnicu, Šlapkov a Matúšov vrch až na Klubinu s peknými výhľadmi do oboch dolín (Krasňanskej i Bystrickej).

Vzdialenosti vzdušnou čiarou

upraviť

1,2 km U Hažov // 2,2 km Vyšné Vane // 2,4 km U Blažkov // 3,9 km Klubina // 3,9 km Šimaškovia // 5,6 km Lodno // 3,6 km Klubinský Dvor // 3,6 km Krásno nad Kysucou // 3,6 km U Sykory // 5,6 km Oščadnica // 5,7 km Na Breh // 4,1 km Kormanci // 6,1 km Dogabari // 5,2 km Dunajov // 5,2 km Faluka // 5,2 km U Gavlasov // 7,5 km Kubuši // 6,6 km Holadeji // 7,8 km Mazuria // 6,1 km Horelica // 6,1 km Mranov // 6,1 km Stará Bystrica // 7,4 km Kysucký Lieskovec // 7,4 km Do Beleša // 7,4 km Radôstka // 7,4 km Závodie // 8,8 km Povina // 8,8 km Drahošanka

Literatúra a film

upraviť

Časť filmu "Pole neorané" sa v roku 1953 natáčal aj v Zborove, konkrétne pri kaplnke. Vo filme si zahrali aj obyvatelia obce. Kaplnka sa v roku 2003 objavila aj vo filme Želary. V roku 2007 vyšla kniha pod názvom "Zborov nad Bystricou a jeho zázraky" od Juraja Ďurného.

 
Prospekt organa vo farskom kostole

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  • Obecná kronika Zborova nad Bystricou
  • Dubovický, O., Podmanický, J. – Stará Bystrica a okolie
  • Kysucké noviny
  • Gerát R. – Kysuce a kysučania, Čadca, Kysucké múzeum 2004

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť