Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)

Katedrála v Trnave

Katedrála svätého Jána Krstiteľa je rímskokatolícky barokový kostol v Trnave. Je katedrálnym chrámom Trnavskej arcidiecézy.

Katedrála svätého Jána Krstiteľa
Univerzitný kostol
Trnava john the baptist 02.jpg
Patrocínium: sv. Ján Krstiteľ
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Trnava
Mesto Trnava
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia západná
 - arcidiecéza Trnavská arcidiecéza
 - dekanát Trnava
 - farnosť Trnava - svätého Mikuláša
Súradnice 48°22′50″S 17°35′18″V / 48,380469°S 17,588245°V / 48.380469; 17.588245
Dĺžka 61 m
Šírka 28 m
Ďalšie údaje  
 - počet veží 2
Architekt Antonio a Pietro Spazza
Štýl barok
Výstavba 1629
Dátum  
 - posvätenia 1637
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - súčasť Univerzitné budovy
 - dátum vyhlásenia 1970
ÚZPF[2]
 - číslo 207-1043/1
 - dátum zápisu 17. 9. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Cathedral of St John the Baptist, Trnava
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

DejinyUpraviť

Chrám bol vybudovaný v 17. storočia ako súčasť komplexu budov Trnavskej univerzity. Donátor kostola, palatín Mikuláš Esterházy, zveril jeho výstavbu talianskym majstrom Antoniovi a Pietrovi Spazzovi v roku 1629. Ešte nedokončený kostol bol vysvätený v roku 1637. Kostol neslúžil len duchovnému poslaniu, konali sa tu aj teologické rozpravy a promócie. Zaujímavosťou sú podzemné katakomby s hrobmi. Počiatky chrámu sú spojené s druhým príchodom jezuitov do Trnavy a ich činnosťou v rokoch 1615 – 1773.[3] Už v prvej polovici 18. storočia sa pravdepodobne uskutočnila oprava chrámových striech, pri ktorej bola odstránená sanktusová vežička, na strechu následne vrátená až pri rekonštrukcii v 90. rokoch 20. storočia.[3] V druhej polovici 19. storočia boli čiastočne opravené niektoré fresky. Generálna konzervácia chrámovej výzdoby sa začala uskutočňovať v roku 1942.[3] V rokoch 1958 – 1963 prebehla čiastočná reštaurácia bočných kaplniek a v rokoch 1970 – 1972 aj hlavného oltára. Po roku 1989 sa prvý raz pristúpilo ku komplexnému reštaurovaniu kostola.[3]

V roku 1977 pápež Pavol VI. ustanovil Trnavu za sídlo arcibiskupstva. O rok nato, v decembri 1978, bol chrám sv. Jána Krstiteľa ustanovený za katedrálu pápežom Jánom Pavlom II. Významným medzníkom v jeho existencii bola i návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 2003.[3] Po vzniku Bratislavskej arcidiecézy v roku 2008 trnavská katedrála prestala byť metropolitnou.

Charakteristika kostolaUpraviť

Chrám je prvou štýlovo a slohovo čistou sakrálnou stavbou raného baroka na Slovensku. Jednoloďový dvojvežový chrám s rovným uzáverom svätyne je orientovaný na západ a má dĺžku 61 metrov a šírku 28 metrov. Nad jeho hlavným portálom sa nachádza štít s figúrami sediacich anjelov a kamenný erb rodu Esterházyovcov. Pod esterházyovským erbom sa nachádza kamenný erb Trnavskej arcidiecézy používaný od roku 2011.

Interiér chrámu ohúri návštevníka svojou mohutnosťou a pestrosťou unikátnych malieb. Hlavný priestor zaklenujú valené klenby s lunetami, v kaplnkách po oboch stranách lode sú krížové klenby. Skvostom celého interiéru je kolosálny celodrevený hlavný oltár dokončený v rokoch 1637 až 1640, na realizácii ktorého sa popri viedenských majstroch B. Knillingovi a V. Knothovi podieľali V. Stadler z Trnavy a majster Ferdinand z Cífera. Oltár vysoký 20,3 metra a široký 14,8 metra je jeden z najväčších oltárov svojho druhu v Európe.

Maliarska a štukatérska výzdoba interiéru kostola je dielom talianskych umelcov G. B. Rossa, G. Torniniho a P. Contiho. Stropné fresky sú dielom severotalianskych majstrov F.I.Grafensteina a C.Ricchiho .[4] V minulosti sa nesprávne uvádzal ako autor stropných malieb viedenský maliar J. Gruber. Na ľavom pilieri chrámu sa nachádza ranobaroková kazateľnica z roku 1637, ktorá je dielom B. Knillinga a V. Stadlera.[5]

MortuáriáUpraviť

V presbytériu sa nachádza osem mortuárií. Pri pohľade do presbytéria smerom k hlavnému oltáru sú to pohrebné štíty zľava donátora kostola Mikuláša Esterházyho, Daniela Esterházyho, Alexandra Esterházyho a Františka Esterházyho, sprava Ladislava Esterházyho, Štefana Esterházyho, esterházyovský bez nápisu (pravdepodobne Tomáša alebo Gašpara, ktorí padli spolu s Františkom a Ladislavom v roku 1652 v bitke pri Veľkých Vozokanoch) a napokon Imricha Očkaja. Texty doslovne znejú:

  • Mikuláš Esterházy (1665): ILLVSTRISSIMVS ac EXCELENTISSIMVS D. D. COMES NICOLAVS EZTERHASZI de GALANTHA PERPETVVS de FRAKNO REGNI VNGARIAE PALATINVS AVRI VELLERIS EQVES IVDEX CVMANO // R9 COMMITATVVM SOPRON: SOLIEN & de BEREGK SVPREMV9 COMES SACRAE CAESAR REGQ9 MATTIS INTIMV9 CONSILIARIV9 CAMERARIS PER HVNGARI LOCV TENS AETATIS SVAE 63 OBYT SEP 1665
  • Daniel Esterházy (1654): SPECTABILIS AC MAGNIFICVS DOMINVS DANIEL ESTERHASI DE GALANTA 2e EQVES AVRATVS, SACRAE CAESAREAE REGIAEQ; MATTIS. CONSILIARIVS. // OBYT IN DOMINO DIE DECIMA QVARTA MENSIS IVNY, ANNO MILLESIMO SEXCENTISIMO QVINQVAGESIMO QVARTO
  • Alexander Esterházy (1681): SPECTABILIS AC MAGNIFICVS DOMINVS DOMINVS ALEXANDER ESZTERHAZY DE GALANTHA EQVES AVRATVS ARC // IVM ZOLYOM ET DOBRONIVA HAEREDITARIVS DOMINVS AETATIS SVAE 48. OBYT DIE 2 APRILIS, ANNO 1681
  • František Esterházy (1653): SPECTABILIS ac MAGNIFIC9 DOMIN9 FRANCISC9 EZTERAZI de GALANTA LIBER BARO SACRAE CAESARAE REGIAEC MAYESTATIS PRAESIDY GIARMAT // SVPREM9 CAPITANE9 SVCCVBIVT in CAMPO NAGY VEZERENY in CONFLICTV SVMEMORABILI TVRCORVM ANNO. 1653 die 26 AVGVST AETAT: sue 36[6]
  • Ladislav Esterházy (1652): ILLVSTRISSIMVS DOMINVS COMES LADISLAVS EZTERHAZI de GALANTHA, PERPETVVS de FRAKNÓ ... TVS, COMITATVS SOPRONIENSIS SVPREMVS COMES, SACRAE CAESAREAE REGIAEq3 MAIESTATIS CON // SILIARIVS, CAMERARIVS, & PRAESIDY PAPENSIS SVPREMVS CAPITANEVS, qui PATRIAE suae AMORE, ac LIBERANDOR ... RVITVTE CHRISTIANORVM CAPITVORVM FERVENTISSIMO ZELO in ACERRIMO ad PAGVM NAGY VEZEKENY // cum TVRCIS CONFLICTV VNA cum FRANCISCO, THOMA, CASPARO, FRATRVELIB9 suis EZTERHAZY, non MIN9 FORTIT ... GLORIOSE DIMICANDO DIE 26 AVGVSTI ANNO 1652 AETATIS VERO sua ANNO 26 occubud
  • Štefan Esterházy (1603): ILLVSTRISSIMVS DOMINVS COMES STEPHANVS ESTERHAZI DE GALANTHA PERPETVVS DE FRAKNÓ, SACRI ROMANII IMPERII EQVES, SACRAE, CAES, REGIAEQ3 MA3 // CONSILIARIVS, ET PRAESIDII PARENSIS SVPREMVS CAPITANEVS, OBIIT VIENNAE DIE IV. IVLII: ANNO SALVTIS MDCIII AETATIS SVAE XL
  • Imrich Ocskay (1655): GENEROSVS DOMINVS EMERICVS OCZKAY DE OCZKO OBYT DIE VIGESIMA TERTIA FEBRUARY ANNO // DOMINI MILLESIMO SEXCENTISIMO QVINQVAGESIMO QVINTO AETATIS SVAE VIGESIMO QVARTO

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-09]. Dostupné online.
  2. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-09]. Dostupné online.
  3. a b c d e KARABA, Rastislav. Katedrála svätého Jána Krstiteľa [online]. abu.sk, [cit. 2021-01-14]. Dostupné online.
  4. (Zdroj: Dr. Medvecký výskum 2008)
  5. Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský 2011. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 49. ISBN 978-80-7162-824-8
  6. Texty na mortuáriach [online]. Kostoly a synagógy v Trnave, [cit. 2021-01-14]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

LiteratúraUpraviť

  • Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2011. Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 33-63. ročník 139 ISBN 978-80-7162-824-8 (s. 35, 48-49: "Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Trnave")