Otvoriť hlavné menu

Trnavská univerzita bola univerzita v Trnave v rokoch 1635 – 1777. Bola jednou z prvých univerzít na území dnešného Slovenska.

Trnavská univerzita
Trnava old university.jpg
Budova Teologickej a Filozofickej fakulty
Základné informácie
Rok založenia1635
Rok zatvorenia1777
Kontaktné údaje
MiestoTrnava, Habsburská monarchia

Obsah

DejinyUpraviť

Trnavskú univerzitu založil 12. mája roku 1635 kardinál Peter Pázmaň ostrihomský arcibiskup, ktorého kapitula sídlila od dobytia Ostrihomu Osmanmi v Trnave. Panovník Ferdinand II. Habsburský založenie univerzity schválil bulou z 18. októbra 1635.

Založenie univerzity, tzv. studium generale, bolo vyvrcholením snáh Petra Pázmaňa o podporu katolíckeho školstva v jeho sídle. Založeniu univerzity predchádzalo založenie šľachtického konviktu na Kapitulskej ulici a seminára pre duchovných na Halenárskej ulici. Cieľom nemalo byť len šírenie vzdelania, ale najmä posilnenie katolíckej viery v Uhorsku. V čase rozvoja zaberala komplex budov vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku ako Univerzitné budovy historickej Trnavskej univerzity v roku 1990. Na univerzite učili príslušníci jezuitského rádu. Vzorom Trnavskej univerzity bola jezuitská univerzita v rakúskom meste Graz. Prvým rektorom sa stal Juraj Dobronoki.

Finančné náklady boli hradené najmä zo štedrého príspevku kardinála Pázmaňa, ktorý venoval univerzite hotovosť 60 000 zlatých. Tie však boli deponované v meste Augsburg, ktorý z nich vyplácal vedeniu univerzity ročne 6 %, teda 3 600 zlatých.[1]

Slávnostne otvorená bola Trnavská univerzita 13. novembra, s vyučovaním sa začalo o deň neskôr, 14. novembra 1635. Vyučovanie prebiehalo spočiatku na dvoch fakultách: filozofickej (dobovo nazývanej artistická) a teologickej. Dekanom filozofickej fakulty sa stal Tigáz Jászberényi. Spočiatku mala univerzita iba 10 – 12 profesorov. Štúdium na filozofickej fakulte trvalo tri roky, na teologickej štyri. Na filozofickej fakulte sa vyučovala najmä logika, fyzika, metafyzika, matematika a etika.

V roku 1667 pribudla právnická fakulta, na ktorú v testamente prispel ostrihomský arcibiskup Juraj Lipai (Lippay) sumou 15 000 zlatých. V roku 1769 bolo rozhodnuté otvoriť aj lekársku fakultu, na ktorej sa začalo učiť v roku 1770.

Univerzita sa stala známou aj vďaka observatóriu (hvezdárni), ktoré bolo zriadené v roku 1753 vtedajším rektorom Františkom Borgiom Kérim (* 1702 – † 1768).[2] Pri univerzite fungovala bohatá univerzitná knižnica, botanická záhrada a divadlo, v ktorom hrali hry študenti univerzity.

Trnavská univerzita fungovala do roku 1777, kedy bola v súvislosti so školskými reformami premiestnená do Budína. 10. februára 1777 panovníčka Mária Terézia poskytla pre univerzitu kráľovský palác v Budíne. Dekrét o preložení univerzity panovníčka vydala 6. marca 1777. Prednášky sa na univerzite skončili dňom 24. augusta 1777.[3]

Právnym nástupcom historickej Trnavskej univerzity je súčasná Univerzita Eötvösa Loránda v Budapešti, nie novodobá slovenská Trnavská univerzita v Trnave.

Významní profesoriUpraviť

LiteratúraUpraviť

  • HOLOŠOVÁ, Alžbeta a kol.: Trnavská univerzita vo svetle dejín. Trnava - Krakov : Trnavská univerzita - Spolok Slovákov v Poľsku, 2012. 443 s. ISBN 978-83-7490-480-3
  • HOLOŠOVÁ, Alžbeta - ŽAŽOVÁ, Henrieta: Dejiny observatória na Trnavskej univerzite, 1756 - 1785. Trnava : Trnavská univerzita, 2012. 118 s. ISBN 9788080825669
  • JANKOVIČ, Vendelín: Trnavská univerzita : Kapitoly o dejinách univerzity v rokoch 1635 - 1777. Bratislava : Pamiatkový úrad, 1995. 72 s. ISBN 8096716336

ReferencieUpraviť

  1. JANKOVIČ, V.: Trnavská univerzita : kapitoly o dejinách univerzity v rokoch 1635 – 1777. Bratislava 1995, s. 15.
  2. HOLOŠOVÁ, A. - ŽAŽOVÁ, H.: Dejiny observatória na Trnavskej univerzite, 1756 – 1785. Trnava 2012, s. 25.
  3. JANKOVIČ, V.: Trnavská univerzita : kapitoly o dejinách univerzity v rokoch 1635 – 1777. Bratislava 1995, s. 68.

Externé odkazyUpraviť

  • Acta et scripta sanctorum – dielo ilustrované profesorom, doktorom teológie a emeritným kancelárom Trnavskej univerzity Jánom Baptistom Prileszkým z roku 1766 v Digitálnej knižnici UKB
  • BOLLANDUS, J., PRILESZKY, J. / Acta Sanctorum Ungariae ... z r. 1743 - dielo, kde Prileszky (profesor, doktor teológie a emeritný kancelár Trnavskej univerzity) je spoluautorom - dostupné v Digitálnej knižnici UKB

Súradnice: 48°22′42″S 17°35′15″V / 48,378215°S 17,587395°V / 48.378215; 17.587395