Samuel Timon

slovenský geograf a historik

Samuel Timon - "Timon de Schmerhoff et Szedlitsna" (* 20. júl 1675, Trenčianska Turná – † 7. apríl 1736, Košice) bol rímskokatolícky duchovný, jezuita, slovenský polyhistor, pedagóg, historik, zakladateľ kritickej historiografie.

Samuel Timon, SJ
Samuel Timon
Biografické údaje
Narodenie20. júl 1675
Trenčianska Turná, Slovensko
Úmrtie7. apríl 1736 (60 rokov)
Košice, Slovensko
Svätenia
CirkevRímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaSpoločnosť Ježišova

Život upraviť

Jeho otec Ján Timon bol úradníkom Uhorskej kráľovskej komory, matka Barbora Hrabovská mala zemiansky pôvod. V rodine bol vychovávaný so slovenským povedomím. V rokoch 1683 – 1691 študoval na jezuitskom gymnáziu v Trenčíne. 18. októbra 1693 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej (jezuiti)[1], ako novic pôsobil vo Viedni, neskôr vyučoval 1 rok v Skalici. Svoje vzdelanie si doplnil štúdiom v Judenburgu a Budíne. Ešte počas svojich štúdií pôsobil ako pedagóg jezuitského gymnázia. V rokoch 1712 – 1720 prednášal na Trnavskej a od roku 1721 na Košickej univerzite.

Nikdy sa nehanbil za svoj pôvod, hrdo sa hlásil za Slováka, za čo sa mu mnohokrát dostalo posmeškov od jeho maďarských spolubratov. 

Zomrel v Košiciach, 7. apríla 1736 vo veku 61 rokov.[2]

Dielo upraviť

Publikáciami a dielom „Imago antiquæ Hungariæ“ (Obraz starého Uhorska) položil základy kritickej historiografie v Uhorsku, základy prvej koncepcie slovenských národných dejín, ktoré sa vo svojom období stali učebnicou dejepisu a zemepisu v Uhorsku. Ako prvý nazval Cyrila a Metoda slovanskými apoštolmi. V časti o príchode Maďarov do Panónie vytvoril teóriu, že Maďari porazili Moravanov, nie Slovákov, ktorí prijali starých Maďarov ako hostí a spoločne založili a vybudovali Uhorské kráľovstvo.[3] Zaoberal sa etnogenézou Slovákov, poukazoval na ich starobylosť a národnú samostatnosť. Vo svojich spisoch dokazoval, že Slováci obývali územie Uhorska dávno pred príchodom Maďarov. Pripisuje sa mu aj autorstvo najstaršej zachovanej kroniky Košíc, pomenovanej Cassovia vetus ac nova (Košice staré a nové).[2]

Publikácie upraviť

  • Celebriorum Hungariae urbium et oppidorum topographia… (Topografia najvýznamnejších miest a mestečiek Uhorska, 1702)
  • Synopsis novae chronologiæ regnorum Hungariæ (Nový chronologický prehľad uhorských kráľov) (1714-1715)
  • Purpura Pannonica (Panónske purpury) (1715)
  • Imago antiquae Hungariæ (Obraz starého Uhorska, 1733) - vtedy učebnica dejepisu
  • Imago novæ Hungariæ (Obraz nového Uhorska, 1733) - vtedy učebnica zemepisu
  • Tibisci Ungariæ fluvii notitio Vagique ex parte (Opis uhorskej rieky Tisy a sčasti aj Váhu, 1735)

Referencie upraviť

  1. VICZIÁN, János. Timon Sámuel. In: Magyar Katolikus Lexikon. Ed. Diós, István. Budapest : Szent István Társulat. [Cit. 2015-09-07]. Dostupné online. (maď.)
  2. a b Cassovia.sk : Samuel Timon - Osudy jezuitského vedca slovenského pôvodu [online]. Box Network s.r.o. www.cassovia.sk, [cit. 2015-09-07]. Dostupné online.
  3. KOVÁČ, Dušan, et.al. Kronika Slovenska : od najstarších čiasdo konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 315.

Literatúra upraviť

  • Slovenský historik Samuel Timon 1675-1736 : Zborník k 320. výročiu narodenia. Ed. Marsina, Richard. Trenčianska Turná : Obecný úrad Trenčianska Turná, 1995. ISBN 978-80-967362-0-1. S. 102.

Zdroj upraviť

  • HORŇÁK, Rudolf. Samuel Timon [online]. Základná škola s materskou školou Samuela Timona, [cit. 2015-09-07]. Dostupné online.