Richard Marsina

slovenský historik, prof. PhDr., DrSc. (1923 – 2021)

Dr. h. c. univ. prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc. (* 4. máj 1923, Šahy – † 25. marec 2021, Bratislava) bol slovenský historik, archivár, špičkový znalec slovenského a uhorského stredoveku, najmä listinného materiálu[2], zostavovateľ Slovenského diplomatára.

Richard Marsina
slovenský historik
Richard Marsina
Narodenie4. máj 1923[1]
Šahy[1], Česko-Slovensko
Úmrtie25. marec 2021 (97 rokov)[1]
Bratislava, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Richard Marsina

Životopis upraviť

Richard Marsina sa narodil v rodine notára Gašpara Marsinu v Šahách. Od dvoch rokov vyrastal v Žiline, v rodisku jeho rodičov. Základnú školu navštevoval v Žiline. Absolvoval gymnaziálne štúdia v Žiline a Trenčíne. Roku 1942 nastúpil na podnet rodičov na Lekársku fakultu vtedajšej Slovenskej univerzity v Bratislave. Na fakulte absolvoval štyri semestre. Po skončení druhej svetovej vojny sa prihlásil na štúdium dejepisu a filozofie na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Vysokoškolské štúdium ukončil druhou štátnou skúškou v roku 1949.[3][4][5] Roku 1952 získal titul PhDr. v odbore slovenské dejiny; pomocné vedy historické.[6] Titul CSc. získal v roku 1962 a DrSc. v roku 1973.[5] Titul docenta mu bol udelený roku 1994. Profesorom sa stal roku 1996.[6] Po škole začal pracovať ako archivár najprv v Archíve hlavného mesta Bratislavy (1949 - 1950), potom v Pôdohospodárskom archíve (1950 - 1955) a napokon v Štátnom slovenskom ústrednom archíve (1956 - 1960). Od roku 1960 pracoval v HÚ SAV. Venoval sa kritickému vydávaniu stredovekých prameňov, ktoré boli v dvoch zväzkoch vydané pod názvom Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae, v ktorých editoval dokumenty vydané do roku 1260 v plnom znení s kritickým (vedeckým) aparátom. K tomu publikoval dva zväzky príslušných komentárov (štúdií).[4]

V rokoch 1961 – 1969 bol vedúcim výskumného pracoviska SAV v Budapešti. Od roku 1995 pôsobil na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity. V roku 2017 mu táto univerzita udelila za celoživotné dielo čestný doktorát. [4] Zároveň od roku 1961 externe prednášal stredovekú diplomatiku Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.[5] Z ideologických dôvodov musel bola roku 1985 odísť do dôchodku pričom mu bola priznaná len konzultantská činnosť na čiastočný úväzok.[5] Po novembri 1989 sa mu dostalo satisfakcie. Bolo to pohnuté obdobie, keď ľudia hľadali pravdu o „svojich“ dejinách. Vtedy stál Richard Marsina dlhší čas na čele Slovenskej historickej spoločnosti, viedol aj sekciu dejín miest.[4] Od študentských rokov bol členom Historického odboru Matice slovenskej, zároveň sa angažoval pri znovu založení roku 1990 (v roku 1997 vznikol Slovenský historický ústav MS).[7] Po vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 sa podieľal na posilňovaní historického povedomia Slovákov ako štátotvorného národa.[7]  Roku 1999 mu Prešovská univerzita udelila čestný doktorát.[5] V rokoch 1960 – 1965 a potom 1971 – 1982 bol tajomníkom Československo-maďarskej zmiešanej historickej komisie.[5]

Profesor Marsina patril medzi zakladateľov modernej slovenskej historiografie, archívnictva a pomocných vied historických. Bol autorom najzákladnejších syntetických dejín Slovenska v stredoveku, ako aj edícií prameňov k nim. Prezident Slovenskej republiky udelil prof. R. Marsinovi štátne vyznamenanie Slovenskej republiky Pribinov kríž III. triedy za celoživotné dielo v oblasti modernej slovenskej historiografie, archívnictva a pomocných vied historických. Matica slovenská ocenila R. Marsinu pamätnou medailou MS sv. Cyrila a Metoda, Historický odbor MS mu udelil Cenu Daniela Rapanta.[7]

Richard Marsina je pochovaný na cintoríne Slávičie údolie v Bratislave.[7]

Hodnotenie iných historikov upraviť

"Osobnosť profesora Richarda Marsinu patrí do silnej generácie slovenských historikov, ktorá významnou mierou pôsobila na formovanie slovenskej historiografie, definovala ju po stránke tematického zamerania, pramenných východísk i metodologického prístupu."[8]

- prof. PhDr. Vladimír Rábik, PhD.

"Patrí do silnej generácie pracovníkov Historického ústavu SAV, ktorá úspešne spoluučinkovala pri formovaní ústavu a v nemalej miere aj iných príbuzných vedných disciplín. Jeho dráha nebola jednoduchá. O to viac sa vyznačovala cieľavedomou systematickou prácou a nezlomnou vôľou rozvinúť svoje schopnosti a vytvoriť dielo, o ktorom sa bude hovoriť v dejinách slovenskej historiografie s veľkým uznaním."[9]

- prof. PhDr. Vincent Sedlák, CSc.

Dielo upraviť

Knižné publikácie:

  • Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku v 16. a 17 storočí, zväzok I. a II., Bratislava 1959 (spoluautor M. Kušík),
  • Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae, zväzok I. a II., Bratislava, 1971 a 1987,
  • Štúdie k slovenskému diplomatáru zväzok I/1 – 2, Bratislava : VEDA, vyd. SAV, 1971 a 1973,
  • Štúdie k slovenskému diplomatáru, zväzok II., Bratislava : VEDA, vyd. SAV, 1989,
  • Metodov boj, Bratislava : Obzor, 1985,
  • Spoluautor: Slovensko - Dejiny, Bratislava 1971,
  • Spoluautor: Dejiny Slovenska I., Bratislava: VEDA, vyd. SAV, 1986,
  • Slovenské dejiny, Martin : Matica slovenská, 1992 (spoluautor),
  • Vojenské dejiny Slovenska I, Bratislava 1993 (spoluautor),
  • Dějiny Maďarska, Brno : Masarykova univerzista, 1993 (spoluautor).
  • Legendy stredovekého Slovenska. Ideály stredovekého človeka očami cirkevných spisovateľov. Budmerice : Rak, 1997,
  • Tatársky vpád, Budmerice : Rak, 2008 (spolautor Miloš Marek)
  • Etnogenéza Slovákov. Kto sme a aké je naše meno / [Zost.]: Marsina, Richard – Mulík, Peter. [Aut.]: Marsina, Richard – Kolník, Titus – Ďurica, Milan S. – Mulík, Peter – Sedlák, Vincent – Hrnko, Anton – Marek, Miloš – Blanár, Vincent – Majtán, Milan – Škultéty, Jozef – Stanislav, Ján – Bartek, Henrich – Filip, Michal – Kučera, Matúš. Martin, Matica slovenská 2009. 179 s. ISBN 978-80-7090-940-9
  • Machala, Drahoslav – Marsina, Richard: Zlatá kniha Slovenska. Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2013. 168 s.
  • Pramene o živote svätých Cyrila a Metoda a ich učeníkov / [Zost.]: Škoviera, Andrej. [Predslov]: Marsina, Richard. Bratislava, Post Scriptum 2014. 200 s. ISBN 978-80-89567-23-2
  • Thurocz, Johannes de Ján z Turca. Kronika Jána z Turca. 1488. Johannes de Thurocz. Chronica Hungarorum. 1488 / [Z Latinského originálu prel.]: Sopko, Július. [Štúdie]: Jankovič, Ľubomír Marsina, Richard. [Editori]: Drobný, Eduard – Gocníková, Magdaléna. Bratislava : Perfekt, 2014. 590 s. ISBN 978-80-8046-692-3
  • DVOŘÁKOVÁ, Daniela, a kol. Stredoveké hrady na Slovensku : život, kultúra, spoločnosť. 1. vyd. Bratislava : Veda; Historický ústav SAV, 2017. 511 s. ISBN 978-80-224-1608-5. S. 268-269, 311, 331-332, 384-386.

Referencie upraviť

  1. a b c Vo veku 97 rokov zomrel člen Matice slovenskej Richard Marsina [online]. Bratislava: TASR a TERAZ MEDIA, a. s., 2021-03-26, [cit. 2021-03-27]. Dostupné online.
  2. Dvořák, Pavel: Stopy dávnej minulosti 3, 2004 - str. 288
  3. HRIVŇÁK, Štefan. Život profesora Richarda Marsinu je inšpiráciou pre slovenských historikov. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-04-16. Dostupné online [cit. 2023-10-19]. ISSN 1339-844X.
  4. a b c d TASR. Znalec dejín Slovenska Richard Marsina sa narodil pred 100 rokmi. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-05-04. Dostupné online [cit. 2023-10-19].
  5. a b c d e f KOTRUSOVÁ, Júlia. Dr. h. c. univ. prof. PhDr. RICHARD MARSINA, DrSc. (4. máj 1923 Šahy – 25. marec 2021 Bratislava) [online]. dejiny.unipo.sk, [cit. 2023-10-19]. Dostupné online.
  6. a b Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-10-13]. Dostupné online.
  7. a b c d MULÍK, Peter. Navždy nás opustil výnimočný matičiar a čestný člen MS profesor Richard Marsina [online]. Martin: Matica slovenská, 2021-03-25, [cit. 2023-10-19]. Dostupné online.
  8. RÁBIK, Vladimír. Slovenské historiografia a profesor Richard Marsina. Bratislava : Post Scriptum, 2013. (MARSINA, Richard: Ku koncepcii a vývoju slovenskej historiografie.) ISBN 9788089567249. S. 17.
  9. SEDLÁK, Vincent. Úvodom. Bratislava : Slovenský historický ústav Matice slovenskej, 1998. (SEDLÁK, Vincent (ed.) Zborník príspevkov k slovenským dejinám.) ISBN 8070905042. S. 9.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť