Wikipédia

Trnavský kraj

kraj na západe Slovenska

Trnavský kraj je kraj na západe Slovenska. Na západe susedí s Bratislavským krajom, na východe s Trenčianskym a Nitrianskym krajom, na severe s Českom (Juhomoravský kraj), Rakúskom (Dolné Rakúsko) a na juhu s Maďarskom (Rábsko-mošonsko-šopronská župa). Ako jediný kraj na Slovensku susedí s 3 štátmi. Má rozlohu 4 174 km² a žije tam 563 tisíc obyvateľov.

Trnavský kraj
Kraj
Poloha kraja Trnava na Slovensku (klikacia mapa)Bratislavský krajTrnavský krajTrenčiansky krajNitriansky krajŽilinský krajBanskobystrický krajPrešovský krajKošický kraj
Poloha kraja Trnava na Slovensku (klikacia mapa)
Vlajka
Symbol
Štát Slovensko Slovensko
Krajské mesto Trnava
Najvyšší bod Záruby
 - výška 767 m n. m.
Najnižší bod Dunaj pri obci Kľúčovec
 - výška 108 m n. m.
Rozloha 4 174,2 km² (417 420 ha)
Obyvateľstvo 566 008 (01.01.2021)
Hustota 135,33 obyv./km²
Predseda/ Župan Jozef Viskupič
ISO 3166-2 SK-TA
Počet okresov 7
Poloha okresu Trnavský kraj v Trnavskom kraji (klikacia mapa)Okres Dunajská StredaOkres GalantaOkres HlohovecOkres PiešťanyOkres SenicaOkres SkalicaOkres Trnava
Poloha okresu Trnavský kraj v Trnavskom kraji (klikacia mapa)
Okresy v trnavskom kraji
Map
Interaktívna mapa kraja
Wikimedia Commons: Trnava Region
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Na územnej ploche Trnavského kraja sa rozprestiera rozlohou identický samosprávny celok, Trnavský samosprávny kraj. Kraj pozostáva zo siedmich okresov a tvorí 8,5 % z rozlohy Slovenska. Počtom 563 tisíc obyvateľov je síce najmenším zo všetkých krajov Slovenska, ale patrí medzi najproduktívnejšie regióny v oblasti priemyslu a poľnohospodárstva.

Geografická charakteristika

upraviť

Na územie Trnavského kraja zasahujú nížinné aj horské geomorfologické oblasti, spadajúce všetky do provincií Západné Karpaty a Západopanónska panva.[1] Najväčšiu časť plochy zaberá oblasť Podunajskej nížiny zložená z Podunajskej pahorkatiny a Podunajskej roviny. Druhou nižinatou časťou kraja je región Záhoria zložený z Dolnomoravského úvalu, Borskej nížiny a Chvojnickej pahorkatiny. Spomedzi horských oblastí sem zasahuje Fatransko-tatranská oblasť zosobnená pohoriami Malé Karpaty a Považský Inovec, malo časťou sem zasahujú tiež Slovensko-moravské Karpaty zastúpené pohoriami Biele Karpaty a Myjavská pahorkatina.[1] Najvyšším vrchom kraja sú Záruby v Malých Karpatoch v trnavskom okrese (768 m). Najvyšším vrchom Považského Inovca v kraji je Marhát v piešťanskom okrese (748 m).[2]

V rámci vodstiev je celý kraj odvodňovaný do úmoria Dunaju. Dunaj priamo krajom preteká cez okres Dunajská Streda, ležia pri ňom mestá Šamorín či Gabčíkovo. Okrem Dunaja a jeho ramena Malého Dunaja krajom pretekajú dve významné rieky, ktoré odvodňujú spolu so svojimi prítokmi Záhorskú a Podunajskú nížinu. Hranicu s Českom a Rakúskom tvorí v okresoch Skalica a Senica Morava, cez okresy Piešťany, Hlohovec a Galanta preteká rieka Váh, na ktorej ležia okresné mestá Piešťany a Hlohovec. Významné pre energetiku, dopravu aj rekreáciu sú vodné diela na riekach, predovšetkým Vodné dielo Gabčíkovo s druhou najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku a vodné diela Sĺňava a Kráľová ako súčasť Vážskej kaskády.

V Trnavskom kraji sa nachádza 251 obcí združených v siedmich okresoch, z ktorých 17 obcí má štatút mesta: Dunajská Streda, Gabčíkovo, Šamorín, Veľký Meder, Galanta, Sereď, Sládkovičovo, Hlohovec, Leopoldov, Piešťany, Vrbové, Senica, Šaštín-Stráže, Skalica, Holíč, Gbely a Trnava, ktorá je zároveň krajským mestom.

Pri hustote 133 obyvateľov na km2 je najviac osídlený okres Trnava s počtom 126 986 ľudí (31.12.2006). Druhý najvyšší počet obyvateľov žije v okrese Dunajská Streda (114 788), ktorý má zároveň najväčšiu celkovú rozlohu 1 075 km². Najmenej obyvateľov žije v okrese Hlohovec (45 335), ktorý je zároveň rozlohou 267 km² najmenším v rámci kraja.

Kraj hraničí s tromi štátmi (Česko – spoločná hranica približne 45 km, Rakúsko – asi 12 km a Maďarsko – asi 48 km), čo vytvára dobré podmienky pre rozvoj cezhraničnej spolupráce.

Priaznivý demografický potenciál, strategická geografická poloha, dlhoročné tradície kúpeľníctva a priaznivé klimatické podmienky sú predpokladom ďalšieho ekonomického rozvoja.

Kraj je súčasťou rozvojového regiónu Viedeň – Bratislava – Győr – Mošon – Šopron.

Obyvateľstvo a demografia

upraviť

Počet obyvateľov vzrástol z 554 021 v roku 2011[3] na 566 008 v roku 2021.

Po národnostnej stránke v kraji prevláda slovenské obyvateľstvo, s počtom 413 620 (73,08%), podľa Sčítania 2021. Významnou menšinou, ktorá tvorí väčšinu v okrese Dunajská Streda, je maďarská menšina, s počtom 115 831 (20,46%) obyvateľov. Medzi ďalšie prítomné menšiny patria: Česi (3478; 0,61%), Rómovia (1958; 0,35%) a Ukrajinci (648; 0,11%). 30 473 obyvateľov (5,38%) má inú alebo nezistenú národnosť.

Národnostné zloženie k 1.1.2021[4]

upraviť
okres počet

obyvateľov

2021

národnosť

slovenská

podiel

národnosť

slovenská

národnosť

maďarská

podiel

národnosť

maďarská

Dunajská Streda 124 669 30 728 24,65 % 85 586 68,65 %
Galanta 95 124 60 009 63,09 % 29 582 31,10 %
Hlohovec 44 015 41 512 94,31 % 74 0,17 %
Piešťany 63 032 58 501 92,81 % 132 0,21 %
Senica 59 749 56 808 95,08 % 72 0,12 %
Skalica 47 525 43 306 91,12 % 63 0,13 %
Trnava 131 894 122 756 93,07 % 322 0,24 %
Trnavský kraj spolu 566 008 413 620 73,08 % 115 831 20,46 %

Rómovia v Trnavskom kraji

upraviť

Podľa Sčítania 2021 je 1958 obyvateľov rómskej národnosti v Trnavskom kraji. K svojmu rómskemu pôvodu sa hlási menej ako 1/8 Rómov. Väčšia časť sa hlási k slovenskej a maďarskej národnosti.

V Atlase rómskych komunít z roku 2019 je uvedených 38 obcí s celkovým počtom 15 882 rómskych obyvateľov.

Atlas rómskych komunít 2019
okres počet obcí počet

rómskych

obyvateľov

podiel

rómskych

obyvateľov

Dunajská Streda 13 5 755 4,72 %
Galanta 10 3 209 3,41 %
Hlohovec 2 918 2,04 %
Piešťany 3 272 0,43 %
Senica 5 2 435 4,03 %
Skalica 4 2 017 4,28 %
Trnava 1 1 276 0,97 %
spolu 38 15 882 2,82 %

Ekonomika

upraviť
 
Zvarovňa v závode Groupe PSA Slovakia.
 
Komplex atómových elektrární v Jaslovských Bohuniciach.

Pôdohospodárstvo

upraviť

Podunajskú nižinu v údolí Váhu, vo väčšine okresov Galanta a Dunajská Streda, napr. v okolí Serede, Leopoldova či Žitného ostrova, tvoria fluvizeme a čiernice.[5] Tie smerom bližšie k východným svahom Malých Karpát prechádzajú do černozemí v okolí miest Trnava, Galanta a Dunajská Streda. Medzi Modrou a Vrbovým sa rozprestiera pás hnedozemí, ktoré sa nachádzajú tiež v okrese Hlohovec na východ od mesta Hlohovec a v okolí Senice. Hnedozeme a černozeme na Podunajskej nížine patria medzi najúrodnejšie pôdy na Slovensku. Významnú časť Záhorskej nížiny v okrese Senica pokrývajú tiež piesčité regozeme. V pohoriach kraja, v Malých Karpatoch, Považskom Inovci a v Bielych Karpatoch, je pôdne podložie tvorené kambizemami a luvizemami, najvyššie oblasti pokrývajú rendziny. V Považskom Inovci sa výnimočne vyskytujú tiež podzoly.[5]

Priemysel

upraviť

Na území kraja v minulosti prevažoval strojársky a potravinový priemysel. V súčasnosti je jeho štruktúra pestrá. Energiu pre priemysel dodáva Jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach v okresoch Trnava, Hlohovec a Piešťany a vodná elektráreň v Gabčíkove, ktoré majú celoslovenský význam. V priemysle dominuje výroba osobných automobilov a elektrotechnická výroba, zastúpená najväčšmi závodmi Groupe PSA Slovakia (Peugeot-Citroen) a Samsung.

V roku 1997 boli najziskovejšími firmami v Trnavskom kraji Slovakofarma, a. s. v Hlohovci (zisk 4,56 mil. Sk; 2 366 zamestnancov), Nafta, a. s. v Gbeloch (zisk 3,08 mil. Sk; 2 588 zamestnancov) a Skloplast, a. s. v Trnave (zisk 2,37 mil. Sk; 1 316 zamestnancov).[6] Medzi firmy, ktoré zamestnávali viac než tisíc zamestnancov, sa zaraďovali tiež ŽOS, a. s. v Trnave, Slovenský hodváb, a. s. v Senici, Drôtovňa, a. s. v Hlohovci či Trikota, a. s. vo Vrbovom.[6]

Štruktúra priemyslu sa v priebehu úvodných rokov 21. storočia zmenila zánikom mnohých tradičných, najmä textilných firiem, a príchodom nového automobilového priemyslu, ktorý na seba naviazal viacero subdodávateľov. Hlohovecká Slovakofarma sa pretransformovala na Zentivu. V roku 2015 bola najväčším zamestnávateľom v kraji strojárska firma vyrábajúca komponenty pre automobily, INA Skalica, ktorá zamestnávala 4 770 ľudí.[7] Druhým najväčším zamestnávateľom v Trnavskom kraji bola automobilka PCA Slovakia, ktorá zamestnávala 2 718 zamestnancov, na treťom mieste s 2 130 zamestnancami bola ďalšia firma zameriavajúca sa na automobilový priemysel, ZF Slovakia.[7] Spomedzi najväčších podnikov z 90. rokov 20. storočia ostala fungovať hlohovecká Drôtovňa ako BEKAERT Hlohovec (1 506 zamestnancov), elektronický priemysel zastupuje Samsung Electronics Slovakia v Galante, ktorý bol otvorený v roku 2003.[7][8]

 
Letisko Piešťany v Piešťanoch.

Doprava

upraviť

Plocha Trnavského kraja je značne členitá, čo je umocnené vyňatím vojenského územia Záhorie z okresu Senica. Cez Trnavský kraj prechádza hlavné diaľničné aj železničné prepojenie západného a východného Slovenska, diaľnica D1 a Železničná trať 120. Okresom Senica tiež prechádza diaľnica D2 do Česka. Záhorskú časť kraja s Bratislavou spája cesta I. triedy 2 z Holíča do Rusoviec, Záhorie so sídlom kraja v Trnave spája cesta I. triedy 51 z Holíča do Hronskej Breznice. Trnavu s Bratislavou a Piešťanmi spája cesta I. triedy 61.

Rieka Dunaj je významnou dopravnou tepnou, v kraji sa však významné riečne prístavy nenachádzajú. Lokálna turistická vodná doprava funguje na Baťovom kanáli v Skalici, ako aj na vodných nádržach Sĺňava a Kráľová. V Piešťanoch funguje medzinárodné letisko, v roku 2019 prepravilo približne 10 tisíc pasažierov.[9]

Politika

upraviť
 
Zloženie zastupiteľstva Trnavského samosprávneho kraja vo volebnom období 2017 – 2022

Pozri tiež Trnavský samosprávny kraj

Pre súčasné Zastupiteľstvo TTSK pozri Zoznam poslancov Trnavského samosprávneho kraja (2017 – 2022)

Trnavský vyšší územný celok ako samosprávny kraj bol vytvorený na základe Zákona č. 302/2001 Z. z. zo 4. júla 2001 o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), ktorý nadobudol účinnosť dňom vykonania prvých volieb do orgánov samosprávnych krajov (1. decembra 2001).[10] Pôsobnosti kraja boli významne rozšírené zákonom č. 416/2001 z 20. septembra 2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky.[10] Medzi orgány samosprávneho kraja patrí predseda samosprávneho kraja a zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Oba orgány sú volené priamo, v rokoch 2001-2017 bolo ich volebné obdobie štyri roky, v roku 2017 bolo predĺžené jednorazovo na päť rokov, aby sa od roku 2022 časovo zosúladilo s komunálnymi voľbami.[11]

Zastupiteľstvo TTSK má 40 poslancov. Každý okres v Trnavskom kraji má vymedzený na základe počtu obyvateľov počet poslancov, ktorý do zastupiteľstva volí (Dunajská Streda 8 poslancov, Galanta 7, Hlohovec 3, Piešťany 5, Senica 5, Skalica 3 a Trnava 9), pričom mandát získa daný počet kandidátov s najvyšším počtom preferenčných hlasov.

Predsedovia Trnavského samosprávneho kraja

upraviť

Zloženie Zastupiteľstva Trnavského samosprávneho kraja

upraviť
2001-2005
upraviť

Pre zoznam poslancov vo volebnom období 2001-2005 pozri Zoznam poslancov Trnavského samosprávneho kraja (2001 – 2005)

24 14 2
Koalícia ĽS-HZDS, SMER, SOP SMK-MKP KDH
2005-2009
upraviť

Pre zoznam poslancov vo volebnom období 2005-2009 pozri Zoznam poslancov Trnavského samosprávneho kraja (2005 – 2009)

3 2 5 15 15
Koalícia ĽB, ĽS-HZDS, PSNS, ZSNS Koalícia ANO, HZD, SF, SMER nezávislí SMK-MKP Koalícia DS, KDH, SDKÚ-DS
2009-2013
upraviť

Pre zoznam poslancov vo volebnom období 2009-2013 pozri Zoznam poslancov Trnavského samosprávneho kraja (2009 – 2013)

10 6 1 12 11
Koalícia SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS, HZD nezávislí ND SMK-MKP Koalícia KDH, SDKÚ-DS
2013-2017
upraviť

Pre zoznam poslancov vo volebnom období 2013-2017 pozri Zoznam poslancov Trnavského samosprávneho kraja (2013 – 2017)

12 6 4 11 7
SMER-SD nezávislí MOST-HÍD SMK-MKP Koalícia KDH, SDKÚ-DS
2017-2022
upraviť
1 14 1 13 11
SMER-SD nezávislí MOST-HÍD SMK-MKP Koalícia KDH, OKS, OĽANO, SaS, ZZ-DÚS

Okresy

upraviť

Mestá

upraviť
Mesto Okres Obyvateľstvo

(2021) [12]

Rozloha
1.   Trnava Trnava 63 803 71,54 km²
2.   Piešťany Piešťany 27 681 44,2 km²
3.   Dunajská Streda Dunajská Streda 23 004 31,45 km²
4.   Hlohovec Hlohovec 20 556 64,12 km²
5.   Senica Senica 19 875 50,32 km²
6.   Sereď Galanta 15 737 30,45 km²
7.   Skalica Skalica 15 573 60,01 km²
8.   Galanta Galanta 15 052 31,85 km²
9.   Šamorín Dunajská Streda 13 628 44,35 km²
10.   Holíč Skalica 11 214 34,79 km²
11.   Veľký Meder Dunajská Streda 8 446 55,55 km
12.   Vrbové Piešťany 5 739 13,97 km²
13.   Sládkovičovo Galanta 5 415 29,1 km²
14.   Gabčíkovo Dunajská Streda 5 232 52,4 km²
15.   Šaštín-Stráže Senica 4 979 41,95 km²
16.   Gbely Skalica 4 921 59,94 km²
17.   Leopoldov Hlohovec 3 973 56,52 km²


Referencie

upraviť
  1. ↑ a b Geomorfologické členenie Slovenska [online]. sprievodcaposlovensku.com, [cit. 2019-12-11]. Dostupné online. Archivované 2019-12-11 z originálu.
  2. ↑ ŠUFLIARSKY, Peter. Najvyššie vrchy SR - najvyššie body okresov [online]. hiking.sk, 2018-11-25, [cit. 2019-12-11]. Dostupné online.
  3. ↑ DATAcube. [online]. datacube.statistics.sk, [cit. 2024-10-20]. Dostupné online.
  4. ↑ SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
  5. ↑ a b ŠÁLY, Rudolf a Bohumil ŠURINA. Atlas krajiny Slovenskej republiky [online]. geo.enviroportal.sk, 2002, [cit. 2020-01-21]. Dostupné online.
  6. ↑ a b Najväčšie podniky v Trnavskom kraji. Trend (Bratislava: TREND Holding), 1998-11-04. Dostupné online [cit. 2020-01-21]. ISSN 1336-2674.
  7. ↑ a b c martin.gulka. Najväčší zamestnávatelia na Slovensku a priemerné mzdové náklady [online]. ako-investovat.sk, [cit. 2020-01-21]. Dostupné online. Archivované 2020-10-20 z originálu.
  8. ↑ Spoločnosť Samsung otvorila v Galante závod na výrobu monitorov [online]. openiazoch.zoznam.sk, 2003-07-07, [cit. 2020-01-21]. Dostupné online.
  9. ↑ Jozef Viskupič je županom dva roky. Hodnotil 730 dní v pozícii šéfa trnavského kraja [online]. trnava-live.sk, 2019-12-05, [cit. 2019-12-10]. Dostupné online.
  10. ↑ a b VOLKO, Viliam; KIŠ, Miloslav, ed. Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska. Bratislava : Ministerstvo vnútra SR, 2007. Dostupné online.
  11. ↑ TASR. Kraj odvolá všetkých riaditeľov, dostanú päťročné funkčné obdobie. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-02-02. Dostupné online [cit. 2019-12-13]. ISSN 1335-4418.
  12. ↑ https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/pocet-obyvatelov/KR/SK021/OB

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trnavský_kraj&oldid=8011723“