Galanta

mesto na Slovensku
Disambig.svg O rovnomennom okrese pozri Galanta (okres).

Galanta (nem. Gallandau, maď. Galánta) je okresné mesto ležiace na západe Slovenska v Trnavskom kraji. Miestnymi časťami Galanty sú pripojené obce Nebojsa, Hody a Javorinka. Bývalou miestnou časťou je dnes samostatná obec Matúškovo.

Galanta
mesto
Galanta by night.jpg
Hlavná ulica
Coat of arms of Galanta.png
Znak
Pôvod názvu: slovenský
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Galanta
Región Dolné Považie
Časti Nebojsa, Javorinka, Hody
Vodné toky Váh, Šárd
Nadmorská výška 118 m n. m.
Súradnice 48°11′20″S 17°43′35″V / 48,188889°S 17,726389°V / 48.188889; 17.726389
Rozloha 33,91 km² (3 391 ha) [1]
Obyvateľstvo 15 098 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 445,24 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1237
Primátor Peter Kolek[3] (nezávislý)
PSČ 924 01
ŠÚJ 503665
EČV GA
Tel. predvoľba +421-31
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad Galanta
Mierové námestie 940/1
924 18 Galanta
E-mailová adresa info@galanta.sk
Telefón +421 (0) 31 788 43 01
Fax +421 (0) 31 780 35 92
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Galanta
Webová stránka: Galanta.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Galanťan[4]

PolohopisUpraviť

Galanta leží v strednej časti juhozápadného Slovenska v strede Podunajskej nížiny. Východne od mesta preteká rieka Váh a Derňa, západne Dudváh. V danej oblasti sú veľmi dobré klimatické podmienky, charakteristické vysokou priemernou teplotou vzduchu.

Mesto je dôležitou križovatkou železničných tratí Galanta – Leopoldov a Bratislava – Štúrovo. Južným okrajom vedie cesta I/75, od Serede vedie cesta I/35 a II/507 a cesta II/561 pokračuje do Veľkého Medera. Galanta leží 12 km južne od Serede, 6 km východne od Sládkovičova, 29 km severne od Dunajskej Stredy a 13 km západne od Šale.

Vodné plochyUpraviť

Po okrajoch mesta pretekajú potoky Šárd a Derňa. Rieka Váh je vzdialená 7 km od Galanty.

Najbližšou vodnou plochou je Vincovo jazero vzdialené asi 7 km od mesta Galanta a asi 1 km od mesta Sládkovičovo. Jeho zvláštnosťou je, že takmer nezamŕza, nakoľko je vyhrievané geotermálnym vrtom, z ktorého je zásobované aj blízko stojace kúpalisko. Ďalšia vodná plocha, Vodné dielo Kráľová, ktoré je známe aj pod menom Kaskády, sa nachádza na rieke Váh. Je lákadlom pre milovníkov vodných športov a rybolovu.

DejinyUpraviť

Osídlenie lokality súčasného mesta je doložená archeologickými nálezmi už od neolitu. Najstaršia zachovaná písomná zmienka pochádza z listiny kráľa Belu IV. z roku 1237 a obsahuje súpis majetku opátstva na Panónskom vrchu. V roku 1421 prešlo mesto do majetku šľachtického rodu Esterháziovcov, ktorí časť Galanty vlastnili nasledujúce stáročia a postavili tu viaceré významné stavby. Rozvoj šľachtického mestečka, ktoré ležalo priamo na trase z Budína do Bratislavy, zastavili turecké nájazdy. Od roku 1635 malo mesto výsady od kráľa Ferdinanda II., ktoré povoľovali konanie štyroch výročných jarmokov a týždenných trhov. V 18. storočí nastal rozvoj remesiel a cechov, čo ešte viac urýchlilo zrušenie poddanstva a voľný pohyb obyvateľstva. Rozvoj obchodu do Galanty priniesol v roku 1864 zmenáreň a v roku 1873 aj sporiteľňu. Význam mesta stúpol po vybudovaní železnice Bratislava – Budapešť a napojení na Považskú železnicu cez Leopoldov.

V 19. storočí bolo mesto sídlom slúžnovského úradu, okresného súdu a daňového úradu. Galanta bola sídlom okresu a výraznejšia zmena nastala až výstavbou nových domov v centre mesta v medzivojnovom období. Historické budovy sa v meste zachovali len v menšom rozsahu a súčasná podoba pochádza z 2. polovice 20. storočia.

Mestská časť Hody sa spomína v roku 1291 a nachádza sa tu klasicistický kaštieľ s kaplnkou z roku 1780. Časť Nebojsa sa spomína v roku 1405, no nálezy potvrdili sídlisko z doby laténskej. V minulosti bola výlučne šlachtickou obcou a aj tu sa zachoval kaštieľ, ktorý je však dnes ruinou. Najmladšia Javorinka vznikla až v roku 1921 ako kolónia osadníkov na základe zákona, ktorý prideľoval pôdu roľníkom. Pôvodný „Štefánikov“ bol v roku 1960 pričlenený pod názvom Javorinka ku Galante.

ObyvateľstvoUpraviť

Národnostné zloženie obyvateľstva (2011):

  • Slováci: 58,3%
  • Maďari: 30,5%
  • Rómovia: 0,2%
  • Česi: 0,5%

Konfesionálne zloženie obyvateľstva (2001):

  • rímskokatolíci: 67,1%
  • ateisti: 20,1%
  • evanjelici: 6,3%
  • nezistené vierovyznanie: 3,5%
 
Bratislavská ulica
 
Hlavná stanica
 
Pamätník Karola Duchoňa

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

PamiatkyUpraviť

  • Kaštieľ v časti Nebojsa, torzo monumentálnej fortifikovanej renesančnej stavby z obdobia okolo roku 1600. Stál na mieste staršej stredovekej stavby. Pôvodne išlo o štvorkrídlovú dvojpodlažnú stavbu s nárožnými vežami. Od 80. rokov chátral, z veľkej časti do súčasnosti zanikol, bol rozobratý na stavebný materiál.[5]
  • Renesančný esterháziovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika, zo 17. storočia. Pôvodne bol fortifikovaný. V druhej polovici 18. storočia prešiel barokovými úpravami, keď vzniklo súčasné riešenie fasády. Úpravami prešiel v polovici 20. storočia, obnovený bol v roku 1992. V súčasnosti sa tu nachádza Mestské kultúrne stredisko. V interiéri sa nachádzajú klenby so štukatúrami.[6] Parter je členený pásovou rustikou, poschodie je členené pilastrami a oknami s osteniami a segmentovými nadokennými rímsami. Pod oknami sú negatívne štukové zrkadlá. Vstup je situovaný v podveží centrálne umiestnenej veže s manzardovou strechou. Stavba má taktiež manzardovú strechu.
  • Kaštieľ v časti Hody, dvojpodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena L, z rokov 1780-1790. Súčasťou kaštieľa je kaplnka s klasicistickým hlavným oltárom a barokovým bočným oltárom s obrazom Piety. Nachádzajú sa tu valené, lunetové a korýtkové klenby. Fasády kaštieľa sú členené oknami s profilovanými šambránami. Priečeliu dominuje trojosový portikus.[7]
  • Rímskokatolícky Kostol sv. Štefana kráľa, jednoloďová neskorobarokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a dvoma vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z rokov 1797-1805. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami s lunetami. Nachádza sa tu hodnotný barokový hlavný oltár, pochádzajúci zo staršieho kostola z roku 1741. Bočný oltár nesie klasicistický obraz Kľaňanie troch kráľov z konca 18. storočia. Druhý bočný oltár sv. Františka nesie obraz svätca od Viedenského maliara J. Ch. Mayra z roku 1870. Kazateľnica je klasicistická z konca 18. storočia.[8] Ďalej sa tu nachádza renesančná tumba Ladislava Kubíniho z konca 16. storočia.[9] Fasády sú členené lizénami a oknami so zaoblenými okrajmi s profilovanými šambránami s klenákmi. Barokovo prehnuté priečelie je členené pilastrami a ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veže sú členené kordónovými rímsami a pilastrami, ukončené sú korunnými rímsami s terčíkmi s hodinami a zvonovitými helmicami.
  • Rímskokatolícka fara, dvojpodlažná pôvodne renesančná trojtraktová stavba na pôdoryse písmena L, z druhej polovice 17. storočia. Úpravami prešla v 90. rokoch 18. storočia a v roku 1986. Stojí vedľa farského kostola.[10] Fasády fary sú členené kordónovou rímsou, nárožnou bosážou a oknami so šambránami.
  • Neogotický esterháziovský kaštieľ, dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena U, z roku 1860. Stojí na mieste staršej renesančnej stavby, z ktorej bola časť hmoty inkorporovaná do súčasného kaštieľa. Po druhej svetovej vojne tu sídlilo vlastivedné úzeum. Kaštieľ postupne prechádza pamiatkovou obnovou. Po bokoch sa k poschodovej hmote pripájajú dve prízemné hospodárske krídla vytvárajúce nádvorie. Na nárožiach sú situované monumentálne veže. V interiéri je umiestnené reprezentatívne schodisko, niektoré priestory majú štukové neogotické a neorenesančné klenby. Na fasáde je umiestnená nápisová tabuľa Pavla Esterháziho z roku 1633.[11] Fasády s rizalitmi sú riešené v štýle anglickej tudorovskej gotiky. Sú členené pilastrami, pásovou rustikou a kordónovou rímsou. Korunná rímsa má dekoratívny neogotický vlys a bohato zdobené atiky s kružbami a nárožnými vežicami. Do kaštieľa sa vstupuje dvorným portikom ukončeným atikou. Nárožné veže sú lemované výraznými vežicami s cimburím. Pri kaštieli sa nachádza rozľahlý krajinársky park.
  • Pohrebná kaplnka Esterháziovcov, neogotická centrálne orientovaná stavba z roku 1871. Je tu pochovaná rodina Jozefa Esterháziho. Obnovou prešla v roku 1998. V interiéri sa nachádza obraz Ukrižovania z doby vzniku stavby a dve barokové sochy sv. Petra a Pavla z roku 1741. Fasády kaplnky sú členené lizénovými rámami a opornými piliermi. Priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom, nad portálom je aliančný erb a rozetové okno.[12]
  • Vlastivedné múzeum, budova bývalej banky, dvojpodlažná eklektická budova na pôdoryse písmena U, zo začiatku 20. storočia. Od roku 1990 tu sídli múzeum.[13] Fasáde dominuje stredný rizalit ukončený segmentovým štítom s tympanónom. Horizontálne je členená pásovou rustikou a kordónovou rímsou. Okná majú profilované šambrány s klenákmi s maskarónmi.
  • Morové stĺpy, súbor pôvodne štyroch ochranných stĺpov vstýčených v štyroch smeroch okolo mesta po veľkej epidémii cholery v roku 1873. Dodnes sa dochovali tri zo štyroch, obnovou prešli postupne v rokoch 2003-2008. Ide o murované stavby na pôdoryse štvorca so skosenými rohmi, členené nárožnými pilastrami a nikami, ukončené sú nízou strieškou.[14]

SochyUpraviť

  • Kalvária
  • Trojica morových stĺpov
  • Socha Panny Márie
  • Kamenný kríž s Kristom
  • Súsošie Panny Márie a svätcov v časti Hody
  • Socha svätého Jána Nepomuckého v časti Hody

PamätníkyUpraviť

  • Pamätník založenia obce
  • Pamätník padlých občanov v SNP
  • Pamätník obetí rasového prenasledovania
  • Pamätník návratu krajanov do vlasti
  • Pamätník novej synagógy
  • Pamätník Milana Rastislava Štefánika
  • Pamätník Zoltána Kodálya
  • Pamätník Karola Duchoňa
  • Pamätník Vladimira Iľjiča Lenina – dnes v areáli reštaurácie Taverna
  • Pamätná tabuľa Zoltána Kodálya
  • Pamätná tabuľa Gejzu Dusíka
  • Pamätná tabuľa Michela Bourela de la Ronciera

TurizmusUpraviť

V meste sa nachádza uzatvorené termálne kúpalisko Galandia s vodnými atrakciami a občerstvením. Nachádza sa na okraji mesta smerom na Kaskády.

Osobnosti mestaUpraviť

RodáciUpraviť

Pôsobili tuUpraviť

Partnerské mestáUpraviť

Neformálne partnerské mestá:

Bývalé partnerské mestá:

ZdrojeUpraviť

  • Galanta. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1981. 30 s., 1 pr.
  • Galanta. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1987. 176 s.
  • Galanta a Eszterházyovci. 1. vyd. Galanta: Mestský úrad Galanta 1995. 67 s.
  • Galanta. 1. vyd. Galanta: Mestský úrad Galanta 1997. 26 s.
  • Galanta 1899 – 1999. 1. vyd. Dunajská Streda: Lilium Aurum 1999. 180 s.
  • Galanta 1237 – 2007. 1. vyd. Galanta: mesto Galanta 2008. 270 s.
  • Mesto Galanta: Minulosť a súčasnosť slovom i obrazom. 1. vyd. Galanta: mesto Galanta 2008. 136 s.
  • 200 rokov Kostola svätého Štefana kráľa v Galante. 1. vyd. Galanta: Pro renovatione 2005. 22 s.

Pozri ajUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Korpus.sk: Galanta
  5. Nebojsa (Galanta) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Galanta – renesančný kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Hody (Galanta) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Galanta – Kostol sv. Štefana kráľa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa [online]. Oficiálne stránky mesta Galanta. Dostupné online.
  10. Historické budovy v okrese Galanta [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
  11. Galanta – neogotický kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. Pohrebná kaplnka Esterházyovcov [online]. Oficiálne stránky mesta Galanta. Dostupné online.
  13. Vlastivedné múzeum [online]. Oficiálne stránky mesta Galanta. Dostupné online.
  14. Morové stĺpy [online]. Oficiálne stránky mesta Galanta. Dostupné online.
  15. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. s. 284 - 285.

Externé odkazyUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Galanta