Dudváh

slovenská rieka

Dudváh je typická nížinná rieka na juhozápadnom Slovensku. Má dĺžku 97,6 km, plochu povodia 1 531,6 km² a priemerný prietok 1,3 m³/s v Siladiciach. Priemerná lesnatosť povodia je cca 20 %, na dolnom toku je takmer nulová.

Dudváh
rieka
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky, Trnavský
Okresy Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Hlohovec, Trnava, Galanta, Šaľa
Vznik Oddelenie od koryta Dubovej
 - poloha Čachtice, Podunajská pahorkatina
 - výška 176 m
Ústie Horný: Váh, Dolný: Čierna voda, Salibský: Stará Čierna voda
 - poloha Horný: Siladice, Dolný: Čierna Voda, Salibský: Kráľov Brod
 - súradnice 48°07′59″S 17°39′17″V / 48,13317°S 17,654772°V / 48.13317; 17.654772
Dĺžka 97,6 km
Povodie 1 531,6 km² (153 160 ha)
Prietok Horný: Siladice, Dolný: Čierny Brod
 - priemerný Horný: 1,3, Dolný: 2,59 /s
Rád toku III.
Hydrologické poradie 4-21-10-042 (Horný), 4-21-16-004,-045 (Dolný), 4-21-17-013,-015 (Salibský)
Číslo recipienta 4-21-10-1389 (Horný), 4-21-16-956,-958 (Dolný), 4-21-17-357 (Salibský)
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Charakteristika

upraviť

Vysoký agradačný val Váhu bráni Dudváhu (a ďalším prítokom), aby sa ich vody spojili už skôr, a núti ho tiecť dlho rovnobežne. Dudváh je preto jednostranne rozvinutou riekou s (prirodzenými) prítokmi iba z pravej strany (odvodňuje tak východné svahy Malých Karpát). Rieka má veľký vodohospodársky význam z hľadiska zavlažovania a hlavné koryto križujú viaceré vodné kanály.

Tok rieky sa rozdeľuje na tri časti:

  • Horný Dudváh[1]: označuje tok rieky od odbočenia z koryta Dubovej po zaústenie do koryta Váhu pri Siladiciach. Je to pravostranný prítok Váhu s dĺžkou 42,1 km a povodím 498,6 km².
  • Dolný Dudváh[1]: pokračovanie toku Horného Dudváhu od jeho zaústenia do koryta Váhu po ústie do Čiernej vody južne od obce Čierna Voda. Je to ľavostranný prítok Čiernej vody s dĺžkou 33,7 km a povodím s veľkosťou 751,7 km².
  • Salibský Dudváh[1]: tvorí najjužnejší úsek pôvodného koryta Dudváhu od oddelenia z koryta Dolného Dudváhu pri obci Čierny Brod po ústie do koryta (Starej) Čiernej vody pri Kráľovom Brode. Má dĺžku 21,8 km a povodie s veľkosťou 281,3 km².

Opis toku

upraviť

Horný Dudváh

upraviť

Dudváh vzniká oddelením z koryta Dubovej v intraviláne obce Čachtice v nadmorskej výške cca 176 m n. m., 1 km JJV od centra obce. Odtiaľ tečie na juh obcou Častkovce viac-menej rovnobežne s korytami Dubovej a Váhu na východe. V blízkosti obce Trebatice priberá jeden z významných prítokov, Holešku, pri Veľkých Kostoľanoch Chtelničku a pri Bučanoch svoj najdlhší prítok – Hornú Blavu. Západne od Dolných Zeleníc bola vybudovaná približne 3 km dlhá preložka, ktorou Horný Dudváh tečie na juhovýchod a vlieva sa do Váhu pri obci Siladice.

Dolný Dudváh

upraviť

Dolný Dudváh je pokračovaním toku Horného Dudváhu od rozdvojenia sa pri obci Bučany. Tečie prevažne na juh a pri obci Čierna Voda sa vlieva do Čiernej vody. Severne od obce Šúrovce sa prechodne stáča a k sútoku s Dolnou Blavou tečie smerom na juhozápad. Pri obci Križovany nad Dudváhom priberá Dolnú Blavu a ďalej už tečie výhradne severojužným smerom. Pri Majcichove priberá Trnávku a pri Malej Mači Gidru. Pri obci Kráľov Brod na Podunajskej rovine sa od pôvodného koryta Dudváhu sprava oddeľuje umelo vybudovaná preložka s dĺžkou cca 2,7 km, ktorou zaúsťuje do koryta Čiernej vody južne od obce Čierna Voda.

Salibský Dudváh

upraviť

Dolný tok Dudváhu je ľudskými úpravami najmenej zasiahnutým úsekom s početnými meandrami. Od obce Čierna Voda tečie k obci Mostová na juhovýchod, odtiaľ k Horným Salibám na východ a ďalej opäť na juhovýchod. Pod obcou Horné Saliby priberá zľava Šárd a juhozápadne od obce Tešedíkovo tiež zľava Derňu. Do Starej Čiernej vody sa vlieva v blízkosti obce Kráľov Brod.

Geomorfologické celky

upraviť

Dudváh preteká cez dva geomorfologické celky:[2]

Prítoky

upraviť

Dudváh postupne preteká cez nasledujúce obce, intravilánom (I) alebo extravilánom (E):

Referencie

upraviť
  1. a b c Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-12-14]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-14]. Dostupné online.