Trnavská tabuľa
Trnavská tabuľa[1] je geomorfologická časť Trnavskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[2] Zaberá rovinatú oblasť v širšom okolí Trnavy, približne v trojuholníku medzi Sládkovičovom, Šenkvicami a Vrbovým.[3]
| Trnavská tabuľa | |
| geomorfologická časť Podunajskej pahorkatiny | |
 Stredná časť územia
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Trnavský, Bratislavský |
| Okresy | Trnava, Hlohovec, Piešťany, Galanta, Senec |
| Časť | Podunajskej pahorkatiny |
| Hranice | Dolnovážska niva, Dudvážska mokraď, Podmalokarpatská pahorkatina, Podunajská rovina, Úľanská mokraď |
| Mestá | Vrbové, Špačince, Trnava, Veľké Kostoľany, Bučany, Blatné |
| Rieky | Gidra, Trnávka, Horná Blava, Chtelnička, Holeška |
| Súradnice | 48°26′06″S 17°39′07″V / 48,435°S 17,652°V |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - výška | cca 120 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trnavského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťNachádza sa v západnej oblasti Podunajskej pahorkatiny a zaberá juhovýchodnú polovicu podcelku Trnavská pahorkatina. Na severozápade a západe nadväzuje podcelok časťou Podmalokarpatská pahorkatina, na juhu nadväzuje geomorfologický celok Podunajská rovina a jej časť Úľanská mokraď a na východe Dolnovážska niva a jej časť Dudvážska mokraď.[2] Rovinatú oblasť Podunajskej pahorkatiny z veľkej časti odvodňujú prítoky Dudváhu, v južnej časti aj Čiernej vody a významnými vodnými tokmi tu sú Gidra, Trnávka, Horná Blava, Chtelnička a Holeška.[4]
Trnavská tabuľa zasahuje do Trnavského a Bratislavského kraja a okresov Trnava, Hlohovec, Piešťany, Galanta a Senec. Z významných sídiel tu leží Trnava, Vrbové, Špačince, Veľké Kostoľany, Bučany, Blatné a okrajovo i Sládkovičovo, Šenkvice a Veľké Úľany.[4] Ide o významnú poľnohospodársku a priemyselnú oblasť so strategickou dopravnou sieťou.
Doprava
upraviťÚzemím prechádzajú najvýznamnejšie cestné a železničné koridory, vedúce na sever i východ Slovenska. V blízkosti Trnavy sa križuje medzinárodne významná diaľnica D1 z Bratislavy do Trenčína a rýchlostná cesta R1 do Nitry. Dôležitú úlohu zohrávajú aj cesta I/61 na Považie, južným okrajom vedúca cesta I/62 zo Senca do Serede, cesta I/51 z Trnavy do Senice a cesty II/504, II/560 a II/499, na ktoré sa pripájajú miestne komunikácie, obsluhujúce tunajšie obce. Z juhu na sever prechádza južnou časťou aj významná železničná trať Bratislava – Žilina, na ktorú sa v Trnave pripája trať do Senice i do Serede.[5]
Chránené územia
upraviťV tejto časti Podunajskej pahorkatiny sa nachádza iba chránený areál Trnavské rybníky.[3][4]
Turizmus
upraviťPoľnohospodársky intenzívne využívaná Trnavská tabuľa poskytuje vhodné podmienky na cykloturistiku, nakoľko tu je viacero značených cyklotrás.[6] Turisticky atraktívne je mesto Trnava s množstvom historických budov, no zaujímavé pamiatky sú vo viacerých obciach tejto časti Podunajskej nížiny.[4] Značené turistické trasy tu nie sú.
Referencie
upraviť- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-20]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-20]. Dostupné online.
- ↑ a b Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-06-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-20]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 73-74, 95-96.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-20]. Dostupné online.