Úľanská mokraď

geomorfologická časť Podunajskej roviny

Úľanská mokraď[1] je geomorfologická časť Podunajskej roviny.[2] Zaberá pás na sever prehnutého územia medzi Sencom a Sládkovičovom.[3]

Úľanská mokraď
geomorfologická časť
Podunajskej roviny
Okolie Blatného
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Bratislavský, Trnavský
Okresy Senec, Galanta
Časť Podunajskej roviny
Hranice Podunajská rovina, Podmalokarpatská pahorkatina, Trnavská tabuľa
Mestá Sládkovičovo, Blatné, Veľký Grob, Pusté Úľany
Rieky Stoličný potok, Nový kanál, Vištucký potok
Súradnice 48°14′17″S 17°31′44″V / 48,238°S 17,529°V / 48.238; 17.529
Najnižší bod juhovýchodný okraj územia
 - výška cca 120 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Polohopis

upraviť

Nachádza sa na severnom okraji Podunajskej roviny, ktorá nadväzuje južným smerom. Severne susedí Podunajská pahorkatina s podcelkom Trnavská pahorkatina a časťami Trnavská tabuľa a Podmalokarpatská pahorkatina.[2] Územím preteká Stoličný a Vištucký potok, Nový kanál a niekoľko ďalších kanálov, ktorými voda odteká do Čiernej vody.[4] V oblasti je viacero jazier, pričom pred výstavbou hrádzí bývalo územie pravidelne zaplavované a zamokrené a nevhodné pre poľnohospodárstvo. Dnes sa intenzívne poľnohospodársky využíva. Zachovali sa tu zvyšky lužných lesov (jelša, vŕba, topoľ, brest, dub), donedávna sa tu ťažila rašelina, v Pustých Úľanoch sa ťaží štrk.

Úľanská mokraď leží v okrese Senec v Bratislavskom kraji a v okrese Galanta v Trnavskom kraji, medzi Sládkovičovom a obcami Blatné, Čataj, Veľký Grob, Pusté Úľany, Nový Svet, Reca a Boldog.[4]

Doprava

upraviť

Západnou časťou územia prechádza diaľnica D1 a s ňou súbežná cesta I/61 z Bratislavy na Považie. Juhovýchodným okrajom vedie cesta I/62 zo Senca do Serede. Obce na okraji územia prepájajú cesty III. triedy. Železničný koridor na Nové Zámky vedie juhovýchodom cez Sládkovičovo.[5]

Chránené územia

upraviť

V tejto časti Podunajskej roviny nie sú žiadne osobitne chránené územia.[3][4]

Turizmus

upraviť

Oblasť patrí medzi turisticky pokojnejšie časti bez značených turistických trás. Rovinaté územie a vyznačené cyklotrasy však ponúkajú priaznivé možnosti pre nenáročnú cykloturistiku.[6][4]

Referencie

upraviť
  1. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-21]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-21]. Dostupné online.
  3. a b Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-06-21]. Dostupné online.
  4. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-21]. Dostupné online.
  5. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 95-96.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-21]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Externé odkazy

upraviť