Sereď

mesto na Slovensku

Sereď je mesto ležiace v Trnavskom kraji.

Sereď
mesto
Pohľad na mesto
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Galanta
Región Dolné Považie
Vodný tok Váh
Nadmorská výška 129 m n. m.
Súradnice 48°17′11″S 17°44′15″V / 48,286389°S 17,737500°V / 48.286389; 17.737500
Rozloha 30,45 km² (3 045 ha) [1]
Obyvateľstvo 15 166 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 498,06 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1313
Primátor Ondrej Kurbel[3] (nezávislý)
PSČ 926 01
ŠÚJ 504009
EČV (do r. 2022) GA
Tel. predvoľba +421-31
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Námestie Republiky 1176/10
926 01 Sereď
E-mailová adresa mu@sered.sk
Telefón 031 / 789 23 92
Fax 031 / 789 24 47
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Sereď
Webová stránka: sered.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Seredčan[4]
Mestský úrad

Polohopis

upraviť

Mesto Sereď leží v juhozápadnej časti Slovenska v Podunajskej nížine na pravobrežnom vale Váhu. Katastrálne územie mesta leží po oboch stranách rieky, ktorá preteká mestom, ale iba malou časťou na ľavej strane Váhu. Mesto leží v nadmorskej výške v rozmedzí od 124 m n. m. do 130 m n. m. a povrch celého katastrálneho územia je plochý s minimálnymi výškovými rozdielmi. Leží 12 km severne od Galanty, 30 km západne od Nitry, 20 km južne od Hlohovca a 16 km juhovýchodne od Trnavy.

Podnebie

upraviť

Územie mesta ako celá Podunajská nížina, v ktorej leží, patrí k najteplejším a najsuchším územiam Slovenska. Oblasť sa vyznačuje miernou zimou a dlhším slnečným svitom. Priemerná ročná teplota je okolo 9,6 °C pričom najchladnejším mesiacom je január a najteplejším júl. Počet letných dní (teplota nad 25 °C) býva v roku asi 70 a bezmrazivých dní je okolo 190. Počet dní s celodenným mrazom býva v roku priemerne 30 až 40. Zimy sú mierne a snehová pokrývka sa vyskytuje do 25 cm. Územie sa vyznačuje vysokým počtom slnečného svitu (priemer 2012 hodín ročne) a tým, že je veľmi dobre prevetrávané (iba asi 20 dní v roku býva bezveterných). Celá oblasť patrí medzi najsuchšie oblasti Slovenska, keď priemer ročných zrážok je asi 529 mm.

Mestské časti

upraviť
  • Sereď
  • Dolný Čepeň
  • Stredný Čepeň
  • Horný Čepeň
  • Nový Majer
  • Malý Háj

Vodné toky a vodné plochy

upraviť

Sereď má jednu z najkrajších polôh na rekreačno – turistické účely. Rybačka a vodné športy na Váhu a v blízkej priehrade Kráľová sa môžu pre turistov stať nezabudnuteľným zážitkom. Rieka Váh oddávna pôsobí a spoluvytvára prostredie vo svojom okolí a počas každej povodne menila smer, šírku a hĺbku koryta, vytvárala spleť ramien, podmývala a odnášala pôdu, ohrozovala životy a majetky ľudí. Preto ju volali Wágu (Wagus) – bludný, nestály.

Jedna z veľkých povodní bola zaznamenaná v roku 1683, ďalšia, ešte väčšia, ktorá mala katastrofálne následky a postihla všetky obce v povodí Váhu, bola 26. augusta 1813. Zahynulo vtedy takmer 300 ľudí, veľké počty koní, dobytka, oviec a ošípaných a rieka zničila veľké plochy polí s úrodou. Poškodené boli cesty, mosty, hrádze, obytné a hospodárske budovy. Prvé známe projekty na reguláciu Váhu sa zachovali z 18. storočia, ale systematicky sa hrádze začali budovať až v 19. storočí, kedy vznikajú aj vodné družstvá, zaoberajúce sa reguláciou Váhu.

Pri Seredi sa nachádzal jeden z dôležitých prechodov, ktorý bol súčasťou diaľkovej cesty. Tento prechod sa spomína už v roku 1074, kedy tadiaľ prechádzal nemecký cisár Henrich IV. V roku 1252 sa spomína už most cez rieku Váh a prekladisko dreva. Tento strategický bod – prechod sa stal svedkom mnohých udalostí, najmä vojenských stretnutí, o ktorých dnes už ani nevieme.

Prvú písomnú zmienku o meste „Zereth“ nájdeme v listine o príjmoch z cirkevných desiatkov z roku 1313. Sereď so svojím prechodom cez Váh bola hraničnou obcou bratislavskej a nitrianskej župy a pre časté zmeny vážskeho koryta, patrila čiastočne do jednej i druhej župy.

Význam Serede a vlastne aj jej vznik bol podmienený dôležitosťou obchodnej cesty z Budína do Prahy, tzv. Českej cesty, ktorá podnietila vznik chýrnych seredských dobytčích a obilných trhov. Obrovské stáda dobytka, ktorého sa v Seredi predalo niekoľko desiatok tisíc kusov ročne, sa kedysi presúvali mestom. Význam dobytčích trhov sa skončil až v 19. storočí, kedy bola do Serede privedená prvá železnica v Uhorsku z Trnavy a Bratislavy (1846). Odvtedy sa dobytok vozil po železnici.

Tradícia seredských jarmokov prežila dodnes – na deň sv. Jána Krstiteľa (24. júna) sa v Seredi koná Seredský tradičný jarmok a Pivný festival. Až do prehradenia Váhu Nosickou priehradou v roku 1947, bolo v Seredi veľké prístavisko pltí, ktoré robili z Váhu dôležitú dopravnú tepnu. Plte okrem dreva privážali hlavne soľ z Poľska a preto vznikol v Seredi dôležitý Soľný úrad s erárnym skladom soli.

Prúdenie vody v koryte Váhu využívalo od nepamäti niekoľko lodných mlynov na múku, tzv. hajóvov. Križovatka vodnej a suchej obchodnej cesty bola v 19. storočí určujúca pre vznik priemyselných podnikov v Seredi. Od roku 1845 tu pracuje cukrovar, neskôr vznikol podnik na spracovanie kávovín, výrobu pečiva a z Bratislavy sem bola v roku 1950 premiestnená aj výroba značkového šumivého vína Hubert. Za socializmu sa Sereď stala strediskom výroby niklu, žiaľ, táto cesta industrializácie v centre tradične poľnohospodárskej oblasti sa ukázala ako neschodná a hutnícky priemysel definitívne zanikol.

Počas druhej svetovej vojny sa tu nachádzal tábor, kde väznili Židov (v súčasnosti sa nachádza v jeho priestoroch Múzeum holokaustu). Pracovný tábor v Seredi vznikol z vojenských útvarov v roku 1941. Jeho dejiny sú spojené so štyrmi fázami; v prvej ho vybudovali a zriaďovali v ňom pracovné dielne, v druhej sa stal jedným z piatich centier pre organizáciu transportov Židov. Ako pracovný tábor s výrobňou v dielňach fungoval v tretej fáze, aby bol 30. augusta 1944 pri vypuknutí SNP v Seredi rozpustený a neskôr po obsadení Serede Nemcami v poslednej fáze, od roku 1944 do konca marca 1945 sa stal koncentračným táborom. Od roku 1942 do konca roku 1944 v ňom pracovalo približne 700 až 1200 väzňov.

Symboly mesta

upraviť

Symboly mesta sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky[5][6].

Erb mesta Sereď tvorí: červený štít, z jeho spodného okraja vyrastá nízky a nadol prehnutý hradobný múr ukončený cimburím. V otvorenej bráne je do polovice vytiahnutá mreža. Nad bránou je veža s jedným oknom zastrešená sedlovou strechou. Nad ňou je cimburím ukončená a ihlanom zastrešená vysoká veža s dvoma oknami. Po bokoch sa nachádzajú dve brány s vežičkami zastrešenými sedlovými strechami, ktoré sú spojené polkruhovitým, nadol prehnutým štylizovaným múrom, prechádzajúcim medzi strednou vežou nad bránou a veľkou vežou v pozadí – všetko strieborné, brána a okná vo farbe štítu.

Obyvateľstvo

upraviť

Národnostné zloženie (sčítanie 2021)

Národnostné zloženie (sčítanie 2001)

Náboženské zloženie obyvateľstva

Kultúra a zaujímavosti

upraviť

Pamiatky

upraviť
  • Esterháziovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena L s dvoma nárožnými rizalitmi, z prvej polovice 19. storočia. Stojí na mieste stredovekého šintavského vodného hradu. Na nádvorí kaštieľa sa v rokoch 1981-1992 konal rozsiahly archeologický výskum, ktorý odhalil základy stredovekého hradu Žigmunda Luxemburského. Pod hradom sa však našli ešte aj zvyšky opevnenia strážcov brodu na Českej ceste, siahajúce až k 10. storočiu. Úpravami prešiel na konci 19. storočia. Po druhej svetovej vojne tu sídlil Okresný národný výbor. Orgány mesta sa za pomoci občianskeho združenia Vodný hrad, snažia o jeho obnovu. Fasády sú členené oknami s profilovanými osteniami a nadokennými rímsami. Rizality sú členené pásovou rustikou a a vysokým rádom polostĺpov. V parteri rizalitu sú polkruhovo ukončené okná s profilovanými šambránami. V blízkosti kaštieľa sa nachádza rozsiahly krajinársky park.[9]
  • Socha Immaculaty, barokové súsošie z roku 1736. Donátormi súsošia boli František Alchorn a Anna Mária Poschinová. Socha Panny Márie je umiestnená na stĺpe, pod ním sú na podstavci umiestnené sochy sv. Floriána a sv. Jána Nepomuckého.[10]
  • Stĺp Najsvätejšej Trojice, barokové súsošie z druhej polovice 18. storočia. Nachádza sa v záhrade farského kostola. Súčasťou súsošia sú sochy Najsvätejšej Trojice, sv. Petra, sv. Pavla a sv. Anny. Na stĺpe sú umiestnené kópie sôch od Františka Šmigrovského z roku 1996, ich originály sú v Mestskom múzeu.[11]
  • Budova radnice, dvojpodlažná eklektická budova na pôdoryse písmena L so stredným rizalitom, z roku 1910. Staviteľom objektu je Ján Tomaschek ml. z Nitry. V súčasnosti tu sídli Mestské múzeum.[12] V budove sa nachádza veľká zasadacia sála, ktorá kedysi slúžila mestskému zastupiteľstvu, ale dnes sa tu konajú sobášne obrady. Nachádzajú sa tu obrazy s pohľadmi na Petrohrad, ktoré si zo svojej diplomatickej misie na cárskom dvore doniesol Mikuláš Esterházy v roku 1761. Zasadnutiam mestského zastupiteľstva slúži od roku 1981 zasadačka v novej budove Mestského úradu, ktorá so starým susedí. Fasáda je v parteri členená pásovou rustikou, poschodie je oddelené kordónovou rímsou. Okná poschodia majú profilované šambrány a nadokenné rímsy. Bočné krídlo má polkruhovo ukončené okná so šambránami s klenákmi a konzolami a nadokennou rímsou. Nárožie je akcentované vežicou a atikou s kruhovým oknom. Objekt je prepojený s vedľajšou prízemnou budovou fary, postavenej taktiež staviteľom Tomaschekom. Fasáde bývalej fary dominuje segmentovo ukončený rizalit s reliéfom Madony.
  • Mikve, židovské kúpele, jednopodlažná eklektická budova s prvkami secesie na pôdoryse obdĺžnika, z rokov 1904-1905. Stojí na mieste staršej stavby rovnakého účelu. V budove sídlil aj obchod s kóšer mäsom. Úpravami prešla po druhej svetovej vojne. Fasády sú členené pilastrami a pásovou rustikou. Atypická je atika tvorená otvorenými segmentovými arkádami. Vysoká strecha má manzardový tvar. Vstup je lemovaný dvoma prevýšenými polostĺpmi.[13]
  • Židovský cintorín, nachádza sa na Cukrovarskej ulici vedľa seredského cukrovaru. Cintorín sa tu nachádza asi od konca 18. alebo začiatku 19. storočia. Na základe nariadenia z roku 1777 sa nesmelo pochovávať v blízkosti obydlí, a preto museli Židia starý cintorín zanechať a vybudovať si nový (starý cintorín sa nachádzal na mieste, kde dnes stojí kultúrny dom). V roku 1882 si postavili vstupnú budovu na cintorín.
  • Budova gymnázia, trojpodlažná trojkrídlová modernistická stavba z 30. rokov 20. storočia. Postavená bola ako tzv. Mešťanská škola a je ukážkou knzervatívnej moderny, typickej pre architektúru verejných budov v medzivojnovom období. Priečelie lemované dvoma kruhovými vežami ustupuje do nárožnej predzáhrady. Fasády sú členené pilastrami a korunnou rímsou so zoborezom.
  • Pracovný a koncentračný tábor Židov, zriadený v septembri 1941. Ide o jediný zachovaný koncentračný tábor na Slovensku, ďalšie dva sa nachádzali vo Vyhniach a Novákoch. Tábor bol zriadený ako pracovný. Nachádzala sa tu veľká stolárska dielňa pre väznených mužov. Ďalej sa tu nachádzali zámočnícka dielňa a prevádzka na výrobu betónového tovaru. Väznené ženy pracovali v krajčírskej dielni. Z tohto tábora odchádzali transporty do vyhladzovacích táborov. Po potlačení SNP tu bol zriadený koncentračný tábor, v ktorom boli väzni vystavený týraniu a vraždám.[14] V súčasnosti tu sídli Múzeum holokaustu v Seredi, súčasť SNM.

Školstvo

upraviť
  • Základné školy
    • Základná škola Juraja Fándlyho
    • Základná škola J. A. Komenského
    • Cirkevná základná škola sv. Cyrila a Metoda
  • Stredné školy
    • Gymnázium Vojtecha Mihálika
    • Obchodná akadémia

Hospodárstvo a ekonomika

upraviť

V Seredi sídlia dôležité firmy ako napríklad:

Doprava

upraviť

Cestná doprava

upraviť

Sereď je napojená na rýchlostnú cestu R1, ktorá ju spája s mestami Trnava a Nitra. Od Senca a Sládkovičova vedie I/62, od Galanty I/35 a od Hlohovca II/507. Hlavnou autobusovou stanicou je stanica na Námestí slobody.

Železničná doprava

upraviť

Dôležitosť prístavu a prekladiska pltí dokazuje aj to, že konečná stanica prvej konskej železnice v Uhorsku (Bratislava-Trnava) bola práve v Seredi (1846). Koľaj končila až pri Váhu (konská stanica bola v priestore dnešnej Kuzmányho ulice). Železnice dopravovali tovar potom do Bratislavy a ďalej do Viedne. Dnes je Sereď križovatkou tratí Galanta – Leopoldov a Trnava – Sereď.

Vodná doprava

upraviť

V minulosti slúžil Váh ako významná vodná cesta a v Seredi bol dôležitý prístav pltí a prekladisko tovaru (spomína sa už v 13. storočí). Z Trenčianskej, Oravskej, Turčianskej a Liptovskej župy bol plťami do Serede prepravovaný okrem dreva a dreveného náradia aj kameň, surové a kujné železo, liatina, vlna, po domácky vyrábané súkno a plátno, papier, sklo a iné výrobky a potraviny. Prepravovali sem aj soľ, ktorú do soľných skladov v Ružomberku a Žiline vozili z poľskej Vieličky. V Seredi mal sídlo Kráľovský soľný úrad.

Vodnú silu Váhu v minulosti využívali na pohon vodných mlynov. Ešte v roku 1882 bolo na Váhu 14 vodných mlynov. S rozvojom parných a potom elektrických mlynov postupne zanikali a posledný vodný mlyn na Váhu zanikol v 50. rokoch 20. storočia.

Letecká doprava

upraviť

Najbližšie letiská sú v Bratislave (60 km) a v Piešťanoch (40 km).

Kultúra

upraviť

Každoročne sa konajú v meste jarné slávnosti Flora fest, Seredský hodový jarmok a Vianočné trhy s bohatým kultúrnym programom. Tieto slávnosti a kultúru v meste primárne zabezpečuje Dom kultúry, rozpočtová organizácia mesta Sereď. V jeho správe je samotný dom kultúry, knižnica, múzeum, kino a amfiteáter. Najnovším prírastkom je zrekonštruovaný amfiteáter, ktorý v lete premieta filmy a usporadúva koncerty. Kino NOVA je jedným z najúspešnejších slovenských digitalizovaných jednosálových kín a prešlo výraznou modernizáciou.

Jednou z najznámejších seredských a slovenských jazzových kapiel je Seredský Dixieland.

Osobnosti mesta

upraviť

Rodáci

upraviť

Pôsobili tu

upraviť

Partnerské mestá

upraviť

Literatúra

upraviť
  • SEREĎ dejiny mesta

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Seredčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Prehľad obcí SR, ktoré majú schválené a zaregistrované erby v Heraldickom registri SR k 1. júlu 2006 [DOC online] (937 kB).
  6. „Štatút mesta Sereď: Symboly mesta“.
  7. Sereď [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  8. Sereď [online]. Múzeum.sk. Dostupné online.
  9. Sereď [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  10. Sereď [online]. Múzeum.sk. Dostupné online.
  11. Sochy a busty v okrese Galanta [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
  12. Sereď [online]. Múzeum.sk. Dostupné online.
  13. Historické budovy v okrese Galanta [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
  14. Sereď - Pracovný a koncentračný tábor pre Židov [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sereď

Externé odkazy

upraviť