Sereď
Sereď je mesto ležiace v Trnavskom kraji.
Sereď | |
mesto | |
Pohľad na mesto
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trnavský kraj |
Okres | Galanta |
Región | Dolné Považie |
Vodný tok | Váh |
Nadmorská výška | 129 m n. m. |
Súradnice | 48°17′11″S 17°44′15″V / 48,286389°S 17,737500°V |
Rozloha | 30,45 km² (3 045 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 15 166 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 498,06 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1313 |
Primátor | Ondrej Kurbel[3] (nezávislý) |
PSČ | 926 01 |
ŠÚJ | 504009 |
EČV (do r. 2022) | GA |
Tel. predvoľba | +421-31 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Námestie Republiky 1176/10 926 01 Sereď |
E-mailová adresa | mu@sered.sk |
Telefón | 031 / 789 23 92 |
Fax | 031 / 789 24 47 |
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
Wikimedia Commons: Sereď | |
Webová stránka: sered.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Seredčan[4]
|
Polohopis
upraviťMesto Sereď leží v juhozápadnej časti Slovenska v Podunajskej nížine na pravobrežnom vale Váhu. Katastrálne územie mesta leží po oboch stranách rieky, ktorá preteká mestom, ale iba malou časťou na ľavej strane Váhu. Mesto leží v nadmorskej výške v rozmedzí od 124 m n. m. do 130 m n. m. a povrch celého katastrálneho územia je plochý s minimálnymi výškovými rozdielmi. Leží 12 km severne od Galanty, 30 km západne od Nitry, 20 km južne od Hlohovca a 16 km juhovýchodne od Trnavy.
Podnebie
upraviťÚzemie mesta ako celá Podunajská nížina, v ktorej leží, patrí k najteplejším a najsuchším územiam Slovenska. Oblasť sa vyznačuje miernou zimou a dlhším slnečným svitom. Priemerná ročná teplota je okolo 9,6 °C pričom najchladnejším mesiacom je január a najteplejším júl. Počet letných dní (teplota nad 25 °C) býva v roku asi 70 a bezmrazivých dní je okolo 190. Počet dní s celodenným mrazom býva v roku priemerne 30 až 40. Zimy sú mierne a snehová pokrývka sa vyskytuje do 25 cm. Územie sa vyznačuje vysokým počtom slnečného svitu (priemer 2012 hodín ročne) a tým, že je veľmi dobre prevetrávané (iba asi 20 dní v roku býva bezveterných). Celá oblasť patrí medzi najsuchšie oblasti Slovenska, keď priemer ročných zrážok je asi 529 mm.
Mestské časti
upraviť- Sereď
- Dolný Čepeň
- Stredný Čepeň
- Horný Čepeň
- Nový Majer
- Malý Háj
Vodné toky a vodné plochy
upraviťSereď má jednu z najkrajších polôh na rekreačno – turistické účely. Rybačka a vodné športy na Váhu a v blízkej priehrade Kráľová sa môžu pre turistov stať nezabudnuteľným zážitkom. Rieka Váh oddávna pôsobí a spoluvytvára prostredie vo svojom okolí a počas každej povodne menila smer, šírku a hĺbku koryta, vytvárala spleť ramien, podmývala a odnášala pôdu, ohrozovala životy a majetky ľudí. Preto ju volali Wágu (Wagus) – bludný, nestály.
Jedna z veľkých povodní bola zaznamenaná v roku 1683, ďalšia, ešte väčšia, ktorá mala katastrofálne následky a postihla všetky obce v povodí Váhu, bola 26. augusta 1813. Zahynulo vtedy takmer 300 ľudí, veľké počty koní, dobytka, oviec a ošípaných a rieka zničila veľké plochy polí s úrodou. Poškodené boli cesty, mosty, hrádze, obytné a hospodárske budovy. Prvé známe projekty na reguláciu Váhu sa zachovali z 18. storočia, ale systematicky sa hrádze začali budovať až v 19. storočí, kedy vznikajú aj vodné družstvá, zaoberajúce sa reguláciou Váhu.
Pri Seredi sa nachádzal jeden z dôležitých prechodov, ktorý bol súčasťou diaľkovej cesty. Tento prechod sa spomína už v roku 1074, kedy tadiaľ prechádzal nemecký cisár Henrich IV. V roku 1252 sa spomína už most cez rieku Váh a prekladisko dreva. Tento strategický bod – prechod sa stal svedkom mnohých udalostí, najmä vojenských stretnutí, o ktorých dnes už ani nevieme.
Dejiny
upraviťPrvú písomnú zmienku o meste „Zereth“ nájdeme v listine o príjmoch z cirkevných desiatkov z roku 1313. Sereď so svojím prechodom cez Váh bola hraničnou obcou bratislavskej a nitrianskej župy a pre časté zmeny vážskeho koryta, patrila čiastočne do jednej i druhej župy.
Význam Serede a vlastne aj jej vznik bol podmienený dôležitosťou obchodnej cesty z Budína do Prahy, tzv. Českej cesty, ktorá podnietila vznik chýrnych seredských dobytčích a obilných trhov. Obrovské stáda dobytka, ktorého sa v Seredi predalo niekoľko desiatok tisíc kusov ročne, sa kedysi presúvali mestom. Význam dobytčích trhov sa skončil až v 19. storočí, kedy bola do Serede privedená prvá železnica v Uhorsku z Trnavy a Bratislavy (1846). Odvtedy sa dobytok vozil po železnici.
Tradícia seredských jarmokov prežila dodnes – na deň sv. Jána Krstiteľa (24. júna) sa v Seredi koná Seredský tradičný jarmok a Pivný festival. Až do prehradenia Váhu Nosickou priehradou v roku 1947, bolo v Seredi veľké prístavisko pltí, ktoré robili z Váhu dôležitú dopravnú tepnu. Plte okrem dreva privážali hlavne soľ z Poľska a preto vznikol v Seredi dôležitý Soľný úrad s erárnym skladom soli.
Prúdenie vody v koryte Váhu využívalo od nepamäti niekoľko lodných mlynov na múku, tzv. hajóvov. Križovatka vodnej a suchej obchodnej cesty bola v 19. storočí určujúca pre vznik priemyselných podnikov v Seredi. Od roku 1845 tu pracuje cukrovar, neskôr vznikol podnik na spracovanie kávovín, výrobu pečiva a z Bratislavy sem bola v roku 1950 premiestnená aj výroba značkového šumivého vína Hubert. Za socializmu sa Sereď stala strediskom výroby niklu, žiaľ, táto cesta industrializácie v centre tradične poľnohospodárskej oblasti sa ukázala ako neschodná a hutnícky priemysel definitívne zanikol.
Počas druhej svetovej vojny sa tu nachádzal tábor, kde väznili Židov (v súčasnosti sa nachádza v jeho priestoroch Múzeum holokaustu). Pracovný tábor v Seredi vznikol z vojenských útvarov v roku 1941. Jeho dejiny sú spojené so štyrmi fázami; v prvej ho vybudovali a zriaďovali v ňom pracovné dielne, v druhej sa stal jedným z piatich centier pre organizáciu transportov Židov. Ako pracovný tábor s výrobňou v dielňach fungoval v tretej fáze, aby bol 30. augusta 1944 pri vypuknutí SNP v Seredi rozpustený a neskôr po obsadení Serede Nemcami v poslednej fáze, od roku 1944 do konca marca 1945 sa stal koncentračným táborom. Od roku 1942 do konca roku 1944 v ňom pracovalo približne 700 až 1200 väzňov.
Symboly mesta
upraviťSymboly mesta sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky[5][6].
Erb
upraviťErb mesta Sereď tvorí: červený štít, z jeho spodného okraja vyrastá nízky a nadol prehnutý hradobný múr ukončený cimburím. V otvorenej bráne je do polovice vytiahnutá mreža. Nad bránou je veža s jedným oknom zastrešená sedlovou strechou. Nad ňou je cimburím ukončená a ihlanom zastrešená vysoká veža s dvoma oknami. Po bokoch sa nachádzajú dve brány s vežičkami zastrešenými sedlovými strechami, ktoré sú spojené polkruhovitým, nadol prehnutým štylizovaným múrom, prechádzajúcim medzi strednou vežou nad bránou a veľkou vežou v pozadí – všetko strieborné, brána a okná vo farbe štítu.
Obyvateľstvo
upraviťNárodnostné zloženie (sčítanie 2021)
Národnostné zloženie (sčítanie 2001)
- Slováci – 96,16 %
- Maďari – 1,32 %
- Česi – 0,95 %
- Rómovia – 0,65 %
- Rusíni – 0,03 %
- Nemci – 0,03 %
- Ukrajinci – 0,02 %
- Bulhari – 0,01%
- a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
- rímskokatolíci – 72,52 %
- bez vyznania – 20,77 %
- protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 1,97 %
- gréckokatolíci – 0,15 %
- pravoslávni – 0,14 %
- a iní
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1781. Stojí v blízkosti staršieho stredovekého kostola, ktorý zanikol po požiari v roku 1777.[7] Donátorom nového kostola bol František Esterházi. V interiéri sa nachádza barokový hlavný oltár s obrazom sv. Jána Krstiteľa kázajúceho ľuďom, s bočnými sochami sv. Ladislava a sv. Štefana. V kostole sa nachádzajú dva renesančné epitafy pochádzajúce z pôvodného kostola, jeden neznámeho zemepána z prvej polovice 17. storočia. Druhý z nich patril Fridrichovi Rottenbergovi, kastelánovi šintavského hradu, ktorý zomrel v roku 1589. Ďalej sa tu nachádza bočný oltár Zmrtvychvstania Ježiša Krista, so sochami sv. Anny s Pannou Máriou a sv. Jozefa s Ježiškom a oltár sv. Jána Nepomuckého s obrazom od Franza Schellemayera z roku 1785. Organ od firmy Rieger z Krnova je z roku 1946.[8] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Veža vyrastá zo štítového priečelia s volútami a párom váz a stredným rizalitom. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou.
-
Kostol sv. Jána Krstiteľa
-
Detail portálu
-
Detail veže
- Esterháziovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena L s dvoma nárožnými rizalitmi, z prvej polovice 19. storočia. Stojí na mieste stredovekého šintavského vodného hradu. Na nádvorí kaštieľa sa v rokoch 1981-1992 konal rozsiahly archeologický výskum, ktorý odhalil základy stredovekého hradu Žigmunda Luxemburského. Pod hradom sa však našli ešte aj zvyšky opevnenia strážcov brodu na Českej ceste, siahajúce až k 10. storočiu. Úpravami prešiel na konci 19. storočia. Po druhej svetovej vojne tu sídlil Okresný národný výbor. Orgány mesta sa za pomoci občianskeho združenia Vodný hrad, snažia o jeho obnovu. Fasády sú členené oknami s profilovanými osteniami a nadokennými rímsami. Rizality sú členené pásovou rustikou a a vysokým rádom polostĺpov. V parteri rizalitu sú polkruhovo ukončené okná s profilovanými šambránami. V blízkosti kaštieľa sa nachádza rozsiahly krajinársky park.[9]
-
Esterháziovský kaštieľ
-
Park kaštieľa
- Socha Immaculaty, barokové súsošie z roku 1736. Donátormi súsošia boli František Alchorn a Anna Mária Poschinová. Socha Panny Márie je umiestnená na stĺpe, pod ním sú na podstavci umiestnené sochy sv. Floriána a sv. Jána Nepomuckého.[10]
-
Súsošie Immaculaty
-
Immaculata
-
Detail podstavca
- Stĺp Najsvätejšej Trojice, barokové súsošie z druhej polovice 18. storočia. Nachádza sa v záhrade farského kostola. Súčasťou súsošia sú sochy Najsvätejšej Trojice, sv. Petra, sv. Pavla a sv. Anny. Na stĺpe sú umiestnené kópie sôch od Františka Šmigrovského z roku 1996, ich originály sú v Mestskom múzeu.[11]
-
Trojičný stĺp
-
Svätá trojica
- Budova radnice, dvojpodlažná eklektická budova na pôdoryse písmena L so stredným rizalitom, z roku 1910. Staviteľom objektu je Ján Tomaschek ml. z Nitry. V súčasnosti tu sídli Mestské múzeum.[12] V budove sa nachádza veľká zasadacia sála, ktorá kedysi slúžila mestskému zastupiteľstvu, ale dnes sa tu konajú sobášne obrady. Nachádzajú sa tu obrazy s pohľadmi na Petrohrad, ktoré si zo svojej diplomatickej misie na cárskom dvore doniesol Mikuláš Esterházy v roku 1761. Zasadnutiam mestského zastupiteľstva slúži od roku 1981 zasadačka v novej budove Mestského úradu, ktorá so starým susedí. Fasáda je v parteri členená pásovou rustikou, poschodie je oddelené kordónovou rímsou. Okná poschodia majú profilované šambrány a nadokenné rímsy. Bočné krídlo má polkruhovo ukončené okná so šambránami s klenákmi a konzolami a nadokennou rímsou. Nárožie je akcentované vežicou a atikou s kruhovým oknom. Objekt je prepojený s vedľajšou prízemnou budovou fary, postavenej taktiež staviteľom Tomaschekom. Fasáde bývalej fary dominuje segmentovo ukončený rizalit s reliéfom Madony.
- Mikve, židovské kúpele, jednopodlažná eklektická budova s prvkami secesie na pôdoryse obdĺžnika, z rokov 1904-1905. Stojí na mieste staršej stavby rovnakého účelu. V budove sídlil aj obchod s kóšer mäsom. Úpravami prešla po druhej svetovej vojne. Fasády sú členené pilastrami a pásovou rustikou. Atypická je atika tvorená otvorenými segmentovými arkádami. Vysoká strecha má manzardový tvar. Vstup je lemovaný dvoma prevýšenými polostĺpmi.[13]
- Židovský cintorín, nachádza sa na Cukrovarskej ulici vedľa seredského cukrovaru. Cintorín sa tu nachádza asi od konca 18. alebo začiatku 19. storočia. Na základe nariadenia z roku 1777 sa nesmelo pochovávať v blízkosti obydlí, a preto museli Židia starý cintorín zanechať a vybudovať si nový (starý cintorín sa nachádzal na mieste, kde dnes stojí kultúrny dom). V roku 1882 si postavili vstupnú budovu na cintorín.
- Budova gymnázia, trojpodlažná trojkrídlová modernistická stavba z 30. rokov 20. storočia. Postavená bola ako tzv. Mešťanská škola a je ukážkou knzervatívnej moderny, typickej pre architektúru verejných budov v medzivojnovom období. Priečelie lemované dvoma kruhovými vežami ustupuje do nárožnej predzáhrady. Fasády sú členené pilastrami a korunnou rímsou so zoborezom.
- Pracovný a koncentračný tábor Židov, zriadený v septembri 1941. Ide o jediný zachovaný koncentračný tábor na Slovensku, ďalšie dva sa nachádzali vo Vyhniach a Novákoch. Tábor bol zriadený ako pracovný. Nachádzala sa tu veľká stolárska dielňa pre väznených mužov. Ďalej sa tu nachádzali zámočnícka dielňa a prevádzka na výrobu betónového tovaru. Väznené ženy pracovali v krajčírskej dielni. Z tohto tábora odchádzali transporty do vyhladzovacích táborov. Po potlačení SNP tu bol zriadený koncentračný tábor, v ktorom boli väzni vystavený týraniu a vraždám.[14] V súčasnosti tu sídli Múzeum holokaustu v Seredi, súčasť SNM.
-
Bývalá radnica
-
Bývalý pracovný tábor
-
Židovský cintorín
Školstvo
upraviť- Základné školy
- Základná škola Juraja Fándlyho
- Základná škola J. A. Komenského
- Cirkevná základná škola sv. Cyrila a Metoda
- Stredné školy
- Gymnázium Vojtecha Mihálika
- Obchodná akadémia
Hospodárstvo a ekonomika
upraviťV Seredi sídlia dôležité firmy ako napríklad:
- Slovenské Cukrovary
- Hubert J.E.
- Semmelrock
- SEDITA
- B.M. Kávoviny
- ZIPP
- FM Logistic
- ALFUN
- LIDL
- Amazon
- LPP Slovakia - sklady v PNK Park Sereď
Doprava
upraviťCestná doprava
upraviťSereď je napojená na rýchlostnú cestu R1, ktorá ju spája s mestami Trnava a Nitra. Od Senca a Sládkovičova vedie I/62, od Galanty I/35 a od Hlohovca II/507. Hlavnou autobusovou stanicou je stanica na Námestí slobody.
Železničná doprava
upraviťDôležitosť prístavu a prekladiska pltí dokazuje aj to, že konečná stanica prvej konskej železnice v Uhorsku (Bratislava-Trnava) bola práve v Seredi (1846). Koľaj končila až pri Váhu (konská stanica bola v priestore dnešnej Kuzmányho ulice). Železnice dopravovali tovar potom do Bratislavy a ďalej do Viedne. Dnes je Sereď križovatkou tratí Galanta – Leopoldov a Trnava – Sereď.
Vodná doprava
upraviťV minulosti slúžil Váh ako významná vodná cesta a v Seredi bol dôležitý prístav pltí a prekladisko tovaru (spomína sa už v 13. storočí). Z Trenčianskej, Oravskej, Turčianskej a Liptovskej župy bol plťami do Serede prepravovaný okrem dreva a dreveného náradia aj kameň, surové a kujné železo, liatina, vlna, po domácky vyrábané súkno a plátno, papier, sklo a iné výrobky a potraviny. Prepravovali sem aj soľ, ktorú do soľných skladov v Ružomberku a Žiline vozili z poľskej Vieličky. V Seredi mal sídlo Kráľovský soľný úrad.
Vodnú silu Váhu v minulosti využívali na pohon vodných mlynov. Ešte v roku 1882 bolo na Váhu 14 vodných mlynov. S rozvojom parných a potom elektrických mlynov postupne zanikali a posledný vodný mlyn na Váhu zanikol v 50. rokoch 20. storočia.
Letecká doprava
upraviťNajbližšie letiská sú v Bratislave (60 km) a v Piešťanoch (40 km).
Kultúra
upraviťKaždoročne sa konajú v meste jarné slávnosti Flora fest, Seredský hodový jarmok a Vianočné trhy s bohatým kultúrnym programom. Tieto slávnosti a kultúru v meste primárne zabezpečuje Dom kultúry, rozpočtová organizácia mesta Sereď. V jeho správe je samotný dom kultúry, knižnica, múzeum, kino a amfiteáter. Najnovším prírastkom je zrekonštruovaný amfiteáter, ktorý v lete premieta filmy a usporadúva koncerty. Kino NOVA je jedným z najúspešnejších slovenských digitalizovaných jednosálových kín a prešlo výraznou modernizáciou.
Jednou z najznámejších seredských a slovenských jazzových kapiel je Seredský Dixieland.
Šport
upraviť- Basketbal – Lokomotíva Sereď, ŠBK Sereď
- Tanec – LY Dance United,Life is Perfect
- Hádzaná – Slávia Sereď
- Florbal – ICE Players Sereď
- Tenis – Tenisový klub SEREĎ
- Futbal – ŠKF Sereď Fortuna liga
- Box – Buldog boxing club Sereď
- Stolný tenis – STK Mladosť Sereď
- Taekwondo – ITF Hong Ryong Sereď
- Hokejbal – HBK Seredskí Barani
- Cyklistika - ŠK Cyklo-Tour Sereď
Osobnosti mesta
upraviťRodáci
upraviť- Martin Klein (* 1864 – † 1924), operný spevák (tenorista), huslista, herec a divadelný režisér
- František Kubač (* 1887 – † 1958), partizán, politik, funkcionár KSČ, predseda Slovenskej národnej rady
- Ferdinand Silberstein-Silvan (* 1902 – † 1983), architekt
- Ľudovít Holotík (* 1923 – † 1985), historik
- Valter Šeda (* 1931 – † 2002), matematik a profesor
- Oľga Odzganová (* 1933 – † 2012), rozhlasová redaktorka a hudobná publicistka
- Ján Navrátil (* 1935), básnik a spisovateľ
- Jozef Mokoš (* 1941), básnik, dramatik, spisovateľ pre deti
- Jozef Dóka ml. (* 1948 – † 2011), grafický dizajnér
- Ján Červenka (* 1957 – † 2023), zvukár, basgitarista a audiovizuálny technik
Pôsobili tu
upraviť- Juraj Fándly (* 1750 – † 1811), osvietenský spisovateľ, rímskokatolícky kňaz a entomológ – včelár
- Ján Fišer (* 1896 – † 1963), hudobný skladateľ, muzikológ a hudobný pedagóg
- Vojtech Mihálik (* 1926 – † 2001), básnik, prekladateľ, publicista a politik
- Jaroslav Červenka (* 1937 – † 2006), džezový klarinetista, altsaxofonista, skladateľ, hudobný aranžér a pedagóg
Partnerské mestá
upraviťLiteratúra
upraviť- SEREĎ dejiny mesta
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Seredčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ Prehľad obcí SR, ktoré majú schválené a zaregistrované erby v Heraldickom registri SR k 1. júlu 2006 [DOC online] (937 kB).
- ↑ „Štatút mesta Sereď: Symboly mesta“.
- ↑ Sereď [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Sereď [online]. Múzeum.sk. Dostupné online.
- ↑ Sereď [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Sereď [online]. Múzeum.sk. Dostupné online.
- ↑ Sochy a busty v okrese Galanta [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
- ↑ Sereď [online]. Múzeum.sk. Dostupné online.
- ↑ Historické budovy v okrese Galanta [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
- ↑ Sereď - Pracovný a koncentračný tábor pre Židov [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sereď