Česká cesta (lat. Via Bohemica) bola významná starobylá obchodná cesta, spájajúca Prahu s Budínom, prechádzajúca územím dnešného juhozápadného Slovenska. Bola súčasťou dlhšej európskej obchodnej cesty, vedúcej od Bosporu až k brehom Atlantického oceánu. V čase mieru slúžila cesta na medzimestskú a medzištátnu obchodnú výmenu, v časoch vojen aj na vojenské ťaženia, často s ťažkými následkami pre obyvateľov priľahlých regiónov.

Trasa Českej cesty na území dnešného Slovenska
Ruiny hradu Ostrý Kameň, strážiaceho priesmyk cez Malé Karpaty, kadiaľ viedla Česká cesta

História

upraviť

Cestu oficiálne ustanovili ako európsku obchodnú magistrálu uhorský kráľ Karol Róbert a český kráľ Ján Luxemburský na rokovaní vo Vyšehrade na prelome rokov 1335/1336. Obchádzala Viedeň a bola súčasťou ich spojenectva proti Rakúsku. Oficiálna trasa cesty však len nadviazala na dávno predtým používané cesty a zásadný strategický význam mala už za čias pred a počas Veľkej Moravy, kedy tvorila spojnicu Moravského a Nitrianskeho kniežatstva.

Za čias Uhorska mala cesta najväčší význam v 14. a 15. storočí. Uhorskí králi vybudovali na jej ochranu sieť pevností a strážnych hradov. Na ceste bolo zakázané svojvoľne vyberať clo a mýto, obchodníci mali mať zabezpečený voľný a bezpečný priechod.

Medzinárodný význam cesty začal upadať po dobytí Budína Turkami v roku 1541, na lokálny obchod sa však v menšej miere využívala aj počas ďalších storočí.

Trasa cesty na území dnešného Slovenska: Štúrovo (prievoz cez Dunaj) – Dvory nad Žitavou (brod cez Žitavu) – Nové ZámkySereď (brod cez Váh) – TrnavaTrstínBuková- Prievaly (horský priesmyk cez Malé Karpaty) – JablonicaSenicaHolíčKátov (brod cez Moravu).

Strážne hrady, súvisiace s Českou cestou: Šintava (prestavaný), Smolenice (prestavaný), Ostrý Kameň (ruina), Korlátka (ruina), Šaštín (zaniknutý), Holíč (prestavaný).

Pozri aj

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Súradnice: 48°35′43″S 17°26′07″V / 48,595214°S 17,435217°V / 48.595214; 17.435217