Otvoriť hlavné menu

Wikipédia β

Atlantický oceán alebo Atlantik je druhý najväčší oceán, medzi západnou Európou a Afrikou, východným pobrežím Severnej Ameriky a Južnej Ameriky a Antarktídou. S okrajovými morami a zálivmi (Karibské more, Mexický záliv, Severné more, Baltské more, Stredozemné more a i.) má jeho plocha 106,46 mil. km². Priemerná výška prílivu je 1 m, najväčšia 18 m v zátoke Fundy Bay.

Päť oceánov Zeme
Tichý oceán
Atlantický oceán
Severný ľadový oceán
Indický oceán
Južný oceán
z  d  u
Atlantický oceán

Názov oceánu pochádza z gréckej mytológie a znamená Atlasovo more.

Obsah

Oceánske dnoUpraviť

Najhlbšie miesto v Atlantickom oceáne je priehlbina Milwaukee v Portorickej priekope s hĺbkou 8 648 metrov pod hladinou oceánu. Priemerná hĺbka je 3 332 m, resp. 3 926 m bez okrajových morí.

Podmorskej topografii dominuje severný a južný Stredoatlantický chrbát, tvoriaci mohutný pás podmorských pohorí tiahnúcich sa od severu na juh. V jeho severnej časti, kde sa kríži s horúcou škvrnou na povrch vystupuje rozsiahly vulkanický ostrov Island, v strednej časti sú to podstatne menšie Azory.[1]

PobrežieUpraviť

Na brehoch severného Atlantiku leží mnoho z najvyspelejších štátov sveta. Atlantický oceán je tak následne pokrytý hustou sieťou celosvetovo najpoužívanejších morských trás medzi východnou a západnou pologuľou. Nachádzajú sa tu popredné svetové oblasti rybolovu; ďalšie ekonomické aktivity zahŕňajú bagrovanie aragonitických pieskov na Bahamách a ťažbu ropy a zemného plynu v Karibskom mori, Mexickom zálive a v Severnom mori.

Najväčší záliv je Mexický, s plochou 1 554 000 km².

GeológiaUpraviť

 
Stredoatlantický chrbát a topografia dna.

Atlantik je jedným z najmladších svetových oceánov. Jeho najstaršia centrálna časť začala vznikať pred asi 200 – 180 miliónmi rokov na začiatku jury na mieste zhrubnutej zemskej kôry staršieho pohoria v strednej časti superkontinentu Pangea. Vzniku oceánu predchádzal rozsiahly bazaltový vulkanizmus, ktorý umožnil vznik stredoatlantickej magmatickej provincie.

Oceánska kôra najprv začala vznikať v oblasti medzi azorským transformným zlomom a transformným zlomom svätého Pavla, približne medzi Biskajským a Guinejským zálivom. Rozpad kontinentu mal v tejto oblasti zložitejší priebeh[2]. Prvá magnetická anomália na oboch stranách Atlantiku, ktorá jednoznačne preukazuje rozpínanie oceánskeho dna v tejto oblasti je stará asi 156 miliónov rokov (vrchná jura)[3]. Vznik centrálneho Atlantiku priamo súvisel s vývojom Pienontsko-ligurského oceánu[4] a zrejme aj ďalších tethýdnych oceánskych paniev.

Počiatok vzniku južnej časti Atlantiku možno doložiť približne na hranici jury a kriedy pred 130 miliónmi rokov, pričom prvé oceánske sedimenty sú až vrchnokriedové[5].

Severná časť Atlantiku sa pôvodne začala otvárať spoločne s centrálnou, no rozpad kontinentu medzi Severnou Amerikou a Grónskom ďalej nepokračoval. V oblasti medzi Grand Banks a Pyrenejským polostrovom potom došlo oddeleniu začiatkom kriedy, zatiaľ čo severne, medzi Grónskom a Európou až vo vrchnej kriede.[6] Viac na sever do oblasti Grónskeho a Nórskeho mora prenikol oceán až v eocéne.[7]

OstrovyUpraviť

DopravaUpraviť

Významné prístavyUpraviť

Atlantický oceán bol dlhú dobu významnou a frekventovanou dopravnou cestou, ktorej význam približne od 50. rokov 20. storočia znížila lacnejšia letecká doprava a nové alternatívne trasy.

Európa Afrika Amerika

ReferencieUpraviť

  1. Kolektív autorov, 2001, Encyklopedický atlas sveta. Ikar, Bratislava, s. 66 – 67
  2. Withjack, M.O., Schlische, R.W., Olsen, P.E., 1998, Diachronous rifting, drifting, and inversion on the passive margin of central eastern North America; an analog for other passive margins. AAPG Bulletin, 82, 5A, s. 817 – 835
  3. Hutchinson, D.R., 2005, Atlantic Margin in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), Encyclopedia of Geology. Volume 4. Elsevier, Amsterdam, s. 92 – 108
  4. Favre, P., Stampfli, G.M., 1992, From rifting to passive margin: the examples of the Red Sea, Central Atlantic and Alpine Tethys. Tectonophysics, 215, s. 69 – 97
  5. Basile, Ch., Mascle, J., Guiraud, R., 2005, Phanerozoic geological evolution of the Equatorial Atlantic domain. Journal of African Earth Sciences, 43, s. 275 – 282
  6. Tankard, A.J., Balkwill, H.R., 1989, Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins: Introduction. in Tankard, A.J., Balkwill, H.R. (Editori), Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins. AAPG Memoir 46, Tulsa, s. 1 – 6
  7. Ziegler, P.A., 1989, Evolution of the North Atlantic - an overview. in: Tankard, A.J., Balkwill, H.R., (Eitori), Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins. AAPG Memoir 46, Tulsa, s. 111 – 129.

ZdrojUpraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Iné projektyUpraviť