Eocén
Eocén (z gr. éós – úsvit, zore, kainos – nový) je stredné oddelenie paleogénu, ktoré r. 1833 definoval Ch. Lyell.
Eocén | |
---|---|
Zaradenie | |
Epocha paleogénu | |
Časové rozpätie eocénu (v miliónoch rokov) | |
Začiatok | 55,8 (± 0,2) |
Koniec | 33,9 (± 0,1) |
Trvanie | 21,9 |
Začalo sa pred 55,8 mil. rokmi a skončilo pred 33,9 mil. rokov.
Delenie upraviť
Dnes sa delí na (od najnovšieho po najstaršie):[1]
Príklad staršieho delenia:
- vrchný eocén (priabón)
- stredný eocén (lutét)
- spodný eocén (kuis)
Príklad iného staršieho delenia:
- lud
- léd
- bartón
- auvers
- lutét
- yprés
Charakteristika upraviť
Hlavné skameneliny sú numulity. Do eocénu možno zaradiť väčšinu paleogénnych sedimentov na území Slovenska.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eocén
Referencie upraviť
- ↑ Aubrecht, R., 2014: Terénne cvičenia zo stratigrafie. Stratigraphic field exercises. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, s. 96