Ostrý Kameň

	Ostrý Kameň
	hradná zrúcanina
	Hradná zrúcanina Ostrý Kameň
Štát	Slovensko
Región	Trnavský
Okres	Trnava
Obec	Buková
Pohorie	Malé Karpaty
Nadmorská výška	576 m n. m.
Súradnice	48°31′19″S 17°22′18″V / 48,522033°S 17,371633°V
Vznik	13. storočie
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Najľahší výstup	obec Buková
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Trnavského kraja
	Wikimedia Commons: Ostrý Kameň
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°31′19″S 17°22′18″V / 48,522033°S 17,371633°V

Ostrý Kameň^[1] je hradná zrúcanina vo výške 576 m n. m. pri obci Buková v okrese Trnava na strmom ostrohu Zárub, najvyššieho vrchu Malých Karpát. Leží v národnej prírodnej rezervácii Záruby. Bol to pohraničný hrad postavený na ochranu Českej cesty v 13. storočí. Po poškodení za Rákociho povstania sa hrad zmenil na ruiny.

O vrchu v Čergove pozri Ostrý kameň (vrch v Čergove).

Dejiny upraviť

Hrad Ostrý Kameň postavili v 13. storočí a v listinách sa prvý raz spomína roku 1273. Ako jeden z pohraničných hradov, strážiacich západné hranice Uhorska, mal aj špeciálnu úlohu chrániť diaľkovú obchodnú cestu, vedúcu z Budína cez západné Slovensko týmto priesmykom do českých krajín, ktorá je všeobecne známa ako tzv. česká cesta. Jeho meno je zrejme odvodené od tvaru skaly, na ktorej je postavený. Spočiatku bol kráľovským majetkom, no už v roku 1366 daroval kráľ hrad Mikulášovi zo Seče, čím sa dostal do súkromnej držby uhorských feudálnych rodín. Koncom 14. storočia naň dostal donáciu od kráľa Žigmunda známy vojvoda Stibor. Načas patril Kegelevičovcom, Thurzovcom, Forgáčovcom a od 15. storočia aj grófom zo Svätého Jura a Pezinka. V 16. storočí patril Czoborovcom spolu i s feudálnym panstvom, ktoré k nemu prislúchalo, ale od roku 1554 vlastnili štvrtinové podiely hradu Bakičovci a Révaiovci. V roku 1704 sa v okolí hradu odohrala veľká kurucká bitka, pri ktorej bol pravdepodobne poškodený aj hrad. Česká cesta v tom čase viedla už cez Bratislavu a hrad stratil svoju funkciu. Koncom 18. storočia získali hrad i panstvo do dedičnej držby Pálffyovci, ktorí preniesli sídlo panstva z hradu do mestečka Moravský Svätý Ján. Od toho času hrad pustol a zostali z neho len zrúcaniny.

Exteriér upraviť

Gotický hrad vznikol na konci strmého horského hrebeňa, od ktorého ho oddeľuje priekopa vysekaná do skaly. Skladal sa z obytného paláca, pozorovacej a strážno-obrannej hranolovej veže. Budovy rozšírili v polovici 15. storočia smerom na sverozápad. Nové predhradie zo 16. storočia slúžilo zväčša hospodárskym účelom, bola tu pekáreň a byty pre hradný personál. Hospodárske budovy boli podpivničené a stála tu aj kaplnka. Na horný hrad sústredili stráž - veža slúžila na pozorovanie. Okrem toho tu bola aj cisterna na vodu, kuchyňa a väznice. Celý hradný areál ohradzovali vysoké múry posilnené na nárožiach baštami. Šijová priekopa chránila mohutný objekt zabezpečujúci obranu zo strany možného útoku. Hrad mal pravdepodobne vysunutú pozorovaciu vežu na hrebeni, z ktorej bolo vidno nielen Plavecký hrad, ale aj Korlátku a Branč. Hrad stratil svoju strážnu funkciu presunom českej cesty. Aj časté súdne spory, ktoré sa viedli medzi vlastníkmi, prispeli k jeho zániku, a tak sa od 18. storočia postupne rozpadáva.

Súčasný stav upraviť

Hradná ruina je kompozične pevne spätá s vápencovým podložím, kamenné murivá a zvyšky niekdajších múrov palácov, hospodárskych stavieb a bášt vyrastajú z členitého podložia. Budovy sa však značne rozpadávajú a ich mohutnosť zaniká v hustom lesnom poraste. Renesančná zdvojená konzola, kľúčová strieľňa a bočné ostenie sú jedny z mála zachovaných architektonických článkov. Hrad by mohol byť malebnou dominantou v širokej, kopcami lemovanej krajine, potreboval by sa však zbaviť časti zelene.