Pálfiovci

Pálfiovci z Erdődu (staršie Pálffyovci; základný tvar: Pálfi, staršie Pálffy) je jeden z najznámejších aristokratických rodov v Uhorsku.[1]Priezvisko vzniklo na základe pomenovania syna Pavla (maď. Pálfya). V listinách: Pálffy de Erdeod, ab Erdod.

Pálfiovci
Coa Hungary Family Pálffy.svg
erb rodu Pálfiovcov
KrajinaUhorské kráľovstvo

Rakúske cisárstvo České kráľovstvo Benátsko

Španielske kráľovstvo
Materská dynastiaKonth - Hederváry odúmrťou a sobášom nástupca rodu Bakócz
Titulykapitán, župan, strážca uhorskej koruny, predseda Uhorskej komory, veľko ostrihomský prepošt, uhorský kancelár, kráľovsky radca, generál, maršal, krajinský sudca, kráľovsky dvormajster,župan Zvolenske stolice, dedičný župan Bratislavskej stolice, kráľovský pohárnik, kráľovský a cisársky komorník, riadny kráľovský a cisársky radca.
ZakladateľTomáš Pálfi
Mýtický zakladateľ{{{Mýtický zakladateľ}}}
Rok založenia
dynastie
14. storočie
Posledná hlava dynastieKarol Maria Pálffy
Rok zániku dynastie1992
Štátna príslušnosťuhorská
Ďalšie vetvy dynastiestupavská, malacká, pezinská staršia a mladšia, bratislavská, červenokamenská, újezdská - Česko, španielska
Pálffy ab Erdeod Pavol 1651, palatín.jpg
Mikuláš Pálffy de Erdöd 1695

Dejiny roduUpraviť

podľa staršej literatúry ide o líniu rodu Konth – Hederváry. Za prvého príslušníka rodu sa pokladá Pavol Konth (manž. Katarína Illes) doložený v roku 1383. Jeho synom bol Pavol Pálffy (manž. Anna Geréb) doložený v roku 1425. V rokoch 1480 – 1482 je zaznamenaný Mikuláš de Dercsika et Ráró, manžel Kataríny Kanyizsayi, ich syn Vavrinec bojoval pri Moháči. Podľa predikátu rod pochádza z Bratislavskej stolice z obce Júrová (Dercsika). Vavrinec bol ženatý s Annou Bánffy de Uylak a mali spolu syna Pavla de Dercsika et Raró (manž. Klára Bakócz de Csorna).[2] Pavol vyženil odúmrť po jej línii aj s erbom.

Pavol mal synov, Petra zvaného „veľký“, ktorý sa oženil so Žofiou Dersffy, Vavrinca Literáta († 1559), ktorý zomrel bez potomkov, Gregora Pálffy de Kapolna (obec Kaplna v Bratislavskej stolici) a Krištofa, ktorí získali v roku 1548 donáciou varaždínske usadlosti Hegh a Dwnyhrowcz. Peter získal množstvo majetkov v Záhrebskej, Virovitickej a Krišskej stolici spolu s Jánom Thompa od Ferdinanda I. v roku 1535. Peter mal osem detí. Hradný kapitán Tomáš (✳ 1534) donáciou Maximiliána II. získal majetky v Bratislavskej stolici v Galante, Gáni a v zaniknutom Korokszeghu, ako aj v Nitrianskej a Hontianskej stolici. V roku 1579 získal vesprímske majetky. Ján (✳ 1548) bol kapitánom v Leviciach, Mikuláš (✳ 1552, † 1600) si sobášom s Máriou Fugger zabezpečil majetky a vzostup medzi najvplyvnejšiu aristokraciu v Uhorsku. Bol hrdinom vojen proti Turkom podporoval rod Habsburg na uhorskom tróne. Politicky však vedel umne lavírovať nakoľko si udržal priateľstvo s vodcami stavovskej opozície Baltazárom Batthyánym, Františkom Nádasdym či Štefanom Illesházym. V roku 1581 získal nededičný (funkčný) titul baróna a bratislavského župana. Rudolf II. udelil Mikulášovi v roku 1584 titul komárňanského župana, neskôr získal do zálohu aj hrad Vígľaš. Mikulášovej vdove Márii Fugger s deťmi boli v roku 1603 priznané panstvá Stupava a Borinka. Syn Mikuláš ml. bol od roku 1607 bratislavským prepoštom. Uhorský baronát získal od Rudolfa II. 6.10.1611 Ján Pálffy. Pavol získal 10.10.1625 od Ferdinanda II. baronát spolu s titulom kráľovského pohárnika. Pavol ako rytier rádu Zlatej ostrohy získal 13.2.1634 dedičný grófsky titul a donáciu na obce Plavecký Štvrtok, Svätý Peter, Moravský Svätý Ján, Plavecký Mikuláš, Plavecké Podhradie, Sološnica, Rohožník, Kuchyňu, Pernek, Malacky, Kiripolec, Jakubov a Štefanov. Štefan získal v roku 1626 donáciou panstvá Svätý Jur a Pezinok. Pavol Pálffy získal v roku 1651 rád Zlatého rúna. Hlavný bratislavský župan, bratislavský kapitán a kráľovský radca Štefan získal 13.2.1634 dedičný grófsky titul. Ján († 1646) získal 7.12.1635 funkčný ako aj dedičný baronát a funkciu kráľovského pohárnika, roku 1636 získal od Ferdinanda II. grófsky titul. Pavol († 1653) získal dedične Devínske panstvo. Ferdinand III. po jeho smrti potvrdil v roku 1654 držbu potomkom. Ján získal v roku 1754 titul hlavného boršodského župana. Mikuláš (✳ 1710, † 1773) bol v rokoch 1765 – 1767 krajinským sudcom, uhorským kancelárom (1758 – 1762), sudcom sedmipanského súdu a kráľovskej kúrie a získal rád Zlatého rúna. Leopold ml. († 1799) bol v roku 1768 vymenovaný za strážcu koruny. Leopold st. († 1773) získal v roku 1771 titul strážcu Uhorskej koruny a kráľovského pohárnika. Ján v roku 1777 získal obec Almás vo Virovitickej stolici. František v roku 1815 získal obrovské erdödyovské majetky na Orave, Lietavu a ďalších 22 obcí na Slovensku a v Chorvátsku v Záhrebskej, Kőrőškej a Varaždínskej stolici. Knieža Jozef († 1827) založil fundáciu na knižnicu prešovského gréckokatolíckeho seminára gymnázia. Bratislavský župan stolice a cisársky komorník Anton sa sporil o majetky s príbuznými v roku 1838. V tom čase vlastnil majetky v Monze a okolí. Fidel, hlavný župan Bratislavskej stolice a rytier Zlatého rúna, v roku 1847 získal donáciu na zemplínske majetky. Nándor Leopold Pálffy–Daun, vojvoda z Teana s manželkou Sidóniou Kowitz a deťmi Leopoldom, Viliamom a Karolom získali od Františka Jozefa I. 23.1.1879 uhorský kniežací titul. Štefan si v roku 1901 nechal potvrdiť titul bratislavského dedičného hradného kapitána a Bratislavského župana. Ede Pálffymu potvrdil erb 5.5.1911 vo Viedni František Jozef I. Gyula získal potvrdenie erbu od Karola I. v roku 1915 ako bratislavský župan a dedičný hradný kapitán. Ako posledný z rodu získal potvrdenie erbu a privilégií od cisára Karola I. sekretár vojenskej rady, komorník a červenokamenský vlastník Jozef 13.12.1917.[2]

Známi príslušníci roduUpraviť

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[1]

Erb roduUpraviť

 
Mikuláš Pálffy de Erdöd 1625

Pôvodným erbom je podľa literatúry erb Kontha, podľa Nagya v modrom štíte tri strieborné koly. Aký bol rodový erb do sobáša Pavla s Klárou Bakócz nevieme. Po sobáši príslušníci rodu prevzali odúmrťou erb rodu Bakócz, čo dosvedčujú pečate i maľované erby. Najstaršia podoba erbu je z pečate bratislavského župana Mikuláša z roku 1581. V zlatom poli štítu je polkoleso, z ktorého vyrastá jeleň. Klenotom je z koruny vyrastajúci jeleň. V okrúhlom leme je čiastočne zachovaný kruhopis: NICOLAVS. PALFFY. DE. ERDEOD ‒ COMES. COMIT.POSONIENSIS. Mikulášova pečať z roku 1594 je takmer identická s podobou uverejnenou Csergheöm. V modrom delenom poli štítu zo zlatého pruhu v strede vyrastá zlatý jeleň. V dolnom poli (Csergheö uvádza v päte zlaté trojvršie) je zlaté polkoleso. Pečať nemá klenot, Csergheö uvádza z koruny vyrastajúceho zlatého jeleňa. Prikrývadlá sú zlato-modré po oboch stranách. Tento erb však listinou získal Pavol v roku 1611. Ďalšia podoba erbu, ktorá pretrvala do dnešných dní, je modrý štít so zeleným trojvrším v päte, na ktorom z polovičného zlatého kolesa vyrastá zlatý jeleň. Klenotom je jeleň zo štítu. Prikrývadlá sú zlato-modré po oboch stranách. Mikuláš nechal na bránu hradu Červený kameň vytesať aliančný erb s erbom jeho manželky Márie Eleonóry von Harach. Erb je bez trojvršia, zlaté koleso vyrastá zo skalnatej pažite a celý jeleň stojí za kolesom. Skalné bralo je aj v erbe na barokovej fontáne na nádvorí hradu. Kniežací erb Pálffy – Daun z roku 1879 je štvrtený so srdcovým štítkom. V prvom a štvrtom modrom poli je na zelenom trojvrší zlaté polkoleso, z ktorého vyrastá doprava otočený jeleň. V druhom a štvrtom zlatom poli sú pošikom tri a pokosom tri červené pruhy (polia von Daun). Srdcový modrý štítok tvorí strieborná brána s dvomi vežami a cimburím, na ktorom stojí strieborná orlica, na štíte je kniežacia koruna. Na veľkom štíte je zlatá listová grófska koruna a v nej dva klenoty. V pravom z koruny vyrastá privrátený zlatý jeleň, v pravom klenote je v korune talianska kniežacia vojvodcovská korunka a v nej sú tri pštrosie perá. Prikrývadla sú na pravom klenote zlato-modré a vľavo zlato-červené. Štítonosičmi sú privrátené levy držiace pravou labou štít a v ľavej zlato-modré drevce, vpravo so striebornou zástavkou so štítom rodu Hedervary–Altenburg (zlatá hlava, modrý štít s tromi striebornými kolmi. Na ľavom drevci je strieborná zastávka s erbom rodu Konth (modrý štít so šiestimi striebornými kolmi). Erb je v kráľovskom stane s kniežacou korunou na vrchole. Romantizovaná podoba erbu sa nachádza na dverách cestovnej berliny coupé (kočiar). V štíte z vodnej hladiny vyrastá polkoleso a za ním z hladiny vyrastá jeleň. Nad štítom je perlová grófska korunka (počet 9) a nad ňou z točenice vyrastá jeleň. Za štítom sú dve drevcia so zástavami. Štít nesú galanté korunované levy.[2]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 50 – 51.
  2. a b c PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I.. 1. vyd. Bratislava : JUDr. M. Trstenský vl.n., 2019. S. 318 - 322..

LiteratúraUpraviť

  • HUPKO, Daniel – JANÁČKOVÁ, Ivana – TIHÁNYI, Jozef. Koniec starých čias. Poslední Pálfiovci na hrade Červený Kameň 1848 – 1948. Druhé, opravené vydanie. Komárno: Vydavateľstvo KT, 2012, 204 s. ISBN 978-80-8056-690-6
  • Pálfiovci v novoveku. Vzostup významného uhorského šľachtického rodu. Zborník z vedeckej konferencie z roku 2003 v Bratislave. Zostavili Fundárková Anna, Pálfy Géza (eds.). ISBN 80-88880-55-6
  • PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I. Bratislava : JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom, 2019. 1010 s. ISBN 978-80-570-1194-1. S. 745.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pálfiovci

Externé odkazyUpraviť