Smolenice

O rovnomennom zámku pozri Smolenický zámok.

Smolenice (nem. Smolenitz, maď. Szomolány) sú obec na úpätí Malých Karpát v okrese Trnava. Známy je predovšetkým Smolenický zámok, k prírodným zaujímavostiam patrí jaskyňa Driny a najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby. V Smoleniciach sa končí Malokarpatská vínna cesta, jedného zo slovenských vinohradníckych regiónov, ktorá začína v Bratislavskej Rači.

Smolenice
obec
Kostol z roku 1642
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Trnava
Región	Malokarpatský
Nadmorská výška	224 m n. m.
Súradnice	48°30′22″S 17°25′49″V
Rozloha	28,97 km² (2 897 ha)
Obyvateľstvo	3 242 (31. 12. 2023)
Hustota	111,91 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1256
Starosta	Svetlana Petrovičová (nezávislá)
PSČ	919 04
ŠÚJ	507555
EČV (do r. 2022)	TT
Tel. predvoľba	+421-33
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Smolenice
Webová stránka: smolenice.com
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Poloha

Obec Smolenice leží na úpätí Malých Karpát v okrese Trnava, asi 60 km severovýchodne od Bratislavy a 25 km severozápadne od Trnavy na štátnej ceste č. 502 z Bratislavy do Vrbového. Rovnomenná železničná stanica na trati č. 116 Trnava – Kúty je vzdialená asi 3 km od centra obce.

Opis

Obec má dve časti: Smolenice a Smolenickú Novú Ves (pôvodný názov obce je Neštich). Hlavnú ulicu tvorí štátna cesta č. 502, ktorá sa nazýva SNP v Smoleniciach a Obrancov Mieru v Neštichu. V obci sa nachádza základná škola, pošta, bankomaty, obchody a rôzne služby, niekoľko reštauračných zariadení a barov.

Dejiny

Poloha Smoleníc na okraji Trnavskej kotliny, jednoduchá prístupnosť a úrodnosť umožnili osídlenie tohto územia už v staršej kamennej dobe. Z tohto obdobia sa však zachovali len ojedinelé archeologické nálezy, väčší výskyt je až v mladšej kamennej dobe. Najvýznamnejšie je obdobie prechodu medzi bronzovou dobou a železnou dobou – halštatská doba, kedy asi v šiestom storočí pred Kr. existovalo na vrchu Molpír veľké keltské hradisko. Na rovnakom mieste neskôr existovala i veľkomoravská osada.

Prvá písomná zmienka o existencii obce Smolenice pochádza z polovice 13. storočia. V 14. storočí bol nad obcou postavený hrad, posledný z radu pevností, ktoré strážili malokarpatské priesmyky. Hrad i panstvo vystriedalo viacerých majiteľov. Na začiatku boli kráľovským majetkom. Smolenice pripadli v roku 1388 na základe darovacej listiny kráľa Žigmunda vojvodovi Ctiborovi zo Ctiboríc. Od polovice 15. storočia boli majiteľmi hradu i obce pezinskí a svätojurskí grófi. Od začiatku 16. storočia boli majiteľmi Orzságovci a potom dlhšiu dobu Erdődyovci.

Pohľad na Smolenický zámok z parku

Pohľad na vežu zámku z nádvoria

Roku 1777 prebral smolenické panstvo Ján Pálffy. Smolenický zámok, ktorý už predtým nebol obývaný a upadal, lebo nebolo finančných prostriedkov na údržbu, v období napoleonských vojen začiatkom 19. storočia nakoniec vyhorel a z pôvodného gotického hradu zostala len časť vonkajšieho opevnenia. Prvé práce na baštách sa síce začali už v roku 1853 ale ku skutočnému znovuvybudovaniu zámku ako rodinného sídla pristúpili Pálffyovci až v roku 1911. Obnova zámku bola plne dokončená až po druhej svetovej vojne. V roku 1945 sa majiteľom zámku stal štát, zámok prevzala SNR a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Zámok bol dostavaný, zariadený a 26 juna 1953 bol odovzdaný SAV, aby sa stal reprezentačným miestom pre stretnutia vedcov z celého sveta. V súčasností slúži ako konferenčné centrum SAV.

V roku 1855 pod smolenickým hradom založil gróf Móric Pálffy žrebčín, z počiatku na chov hospodárskych koní pre vlastnú potrebu. V 80-tych rokoch 19. storočia sa rozhodol vtedajší majiteľ Ján Pálffy o zveľadení chovu. Zameral sa na chov kočiarových ťažších karotierov a ťažších jazdeckých koní, neskôr na chov dostihových koní. S rozpadom Rakúsko-Uhorskej monarchie žrebčín zanikol.

Gróf Jozef Pálffy postavil v rokoch 1880 až 1883 v úzkej doline pod Majdánom pri obci Horné Orešany chemický závod na spracovanie dreva. Za účelom rýchlejšej dopravy dreva sa začala stavať lesná konská železnica. Všetky horské dopravné trasy sa mierne zvažovali k závodu, čo umožňovalo samočinnú dopravu dreva. Chemická továreň potrebovala okrem dreva aj iné suroviny a bolo potrebné odvážať aj hotové výrobky. Po vybudovaní štátnej dráhy v roku 1898 z Trnavy do Smoleníc dalo vedenie závodu postaviť priemyselnú železnicu z továrne na stanicu. Pred likvidáciou roku 1960 mala celá sieť spolu 70 km. V roku 1968 uviedli do prevádzky nový chemický závod na výrobu farieb – Chemolak, priamo pri železničnej stanici Smolenice.

Pamiatky

• Smolenický zámok a priľahlý park
• Zvyšky hradiska na vrchu Molpír s náučným chodníkom (múzeum Molpír priamo v obci)
• Neskororenesančný kostol Narodenia Panny Márie z roku 1644 s cenným renesančným zariadením (pred kostolom je viac ako 350 ročná chránená lipa vysadená súčasne s výstavbou kostola). Kostol je vystavaný na základoch staršej gotickej stavby čomu nasvedčuje presbytérium s opornými piliermi, zvyšky gotických okien nájdených v murive a goticky okosený víťazný oblúk.
• Kaplnka sv. Vendelína s rodinnou hrobkou Pálffyovcov z roku 1895
• Kaplnka sv. Rocha z roku 1715
• Kaplnka Nanebovstúpenia Pána z roku 1702
• Pálffyovský park v okolí bývalého kaštieľa so vzácnymi drevinami (neudržiavaný)
• Stĺp hanby (pranier) v barokovom štýle z 18. storočia
• Socha Pieta s reliéfmi znakov mučenia z 18. storočia
• Pomník padlým vojakom z 1. a 2. svetovej vojny
• Hrob Štefana Baniča, vynálezcu padáka
• Pamätná tabuľa na rodnom dome Štefana Baniča, odhalená pri príležitosti stého výročia jeho narodenia
• Busta Štefana Baniča, odhalená 9. júna 2006 pred budovou starej školy v Neštichu
• Múzeum Molpír umiestnené v budove starej fary. Časť expozície tvoria exponáty z halštatského hradiska Molpír. V múzeu má svoj kútik regionálny historik a učiteľ Štefan Jastrabík. Jedna miestnosť patrí vynálezcovi padáka Štefanovi Baničovi. Zaujímavá je expozícia starých kníh zo 17. – 19. storočia z farskej knižnice. Na chodbách je zdokumentovaná história obce v obrázkoch. Flóra a fauna Smoleníc a okolia spolu s minerálmi sú v ďalšej miestnosti. V poslednej miestnosti je etnografia Smoleníc a okolia.

Okolie

Vodopád v Doline Hlboče na jar

Od roku 1976 sú Malé Karpaty chránenou krajinnou oblasťou. Smolenice ležia zrovna v tej oblasti Malých Karpát kde celé pohorie dosahuje najväčších výšok s vrcholmi Veterlín (724 m), Havranica (737 m) a najvyšším vrchom pohoria Zárubami (768 m). Nad Smolenicami sa nachádza prírodná rezervácia Dolina Hlboče – kaňonovité údolie s obnaženými skalnatými útvarmi a krasovými javmi a vzácnou flórou i faunou. V hornej časti doliny je 9 m vysoký vodopád, jediný v Malých Karpatoch. Voda z neho však padá iba občas, väčšinou na jar.

Zaujímavosťou Smolenického krasu je jaskyňa Driny, ktorá vznikla v spodnokriedových rohovcových vápencoch koróziou atmosférických vôd. Bola objavená v roku 1929 smolenickými rodákmi Imrichom Vajsábelom a Jánom Baničom. Jaskynné priestory s prevládajúcimi puklinovými chodbami sú dekorované bohatou sintrovou výzdobou. Jaskyňa má dĺžku 680 m a je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku.

V Malých Karpatoch v okolí Smoleníc sa nachádza viacero zrúcanín hradov, napríklad Ostrý Kameň, Korlátka či Plavecký hrad.

Ďalšie turistické miesta v okolí Smoleníc:

• Vlčiareň
• Hlbočianska dolina
• Hlbočiansky vodopád
• Hlbočiansky prameň

Osobnosti

• Štefan Banič (* 1870 – † 1941) – vynálezca padáka
• Alexander Kotlán (* 1887 – † 1967) – parazitológ
• Teodor Hirner (* 1910  – † 1975) – riaditeľ konzervatória, dirigent, skladateľ, pedagóg.
• Štefan Jastrabík (* 1917 – † 1981) – učiteľ a regionálny historik

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Smolenice

Externé odkazy

• Oficiálny web