Horné Orešany

	Horné Orešany
	obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Trnava
Región	ZMO - Jaslovské Bohunice
Nadmorská výška	200 m n. m.
Súradnice	48°27′58″S 17°26′22″V / 48,466111°S 17,439444°V
Rozloha	21,57 km² (2 157 ha)
Obyvateľstvo	1 948 (31. 12. 2023)
Hustota	90,31 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1296
Starosta	Marek Boháček (nezávislý)
PSČ	919 03
ŠÚJ	507067
EČV (do r. 2022)	TT
Tel. predvoľba	+421-33
	Poloha obce na Slovensku
	Interaktívna mapa obce
	Wikimedia Commons: Horné Orešany
	Webová stránka: horneoresany.sk
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Slovenský portál

O vodnej nádrži pozri Horné Orešany (vodná nádrž).

Súradnice: 48°27′58″S 17°26′22″V / 48,466111°S 17,439444°V

Horné Orešany (nem. Nussdorf, maď. Felsődiós ) sú obec na Slovensku v okrese Trnava.

V obci sa nachádza rímskokatolícky Kostol Mena Panny Márie z roku 1770.

Dejiny

Horné Orešany sú písomne doložené v listine z roku 1296 pod menom Dious. Potvrdzuje to Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Obec vznikla na okraji stráženého hraničného priesmyku. Na jeho druhej strane vznikli obce Plavecké Podhradie a Plavecký svätý Mikuláš. Týmto priesmykom prechádzala Česká cesta. Kráľovské mýto sa vyberalo pri osade Biksard - Buková. Kráľ Karol Róbert vydal v roku 1336 osobitný spis o zvláštnej úlohe a ochrane tohto priesmyku. Platnosť spisu sa vzťahovala aj na hrad Korlátka, pod ktorý Horné Orešany patrili.

Margita, vdova po kráľovi Ľudovítovi dostala v roku 1356 Horné Orešany a pozvala kolonistov z Nemecka, z Lotrinska – od Rýna. Obec sa na konci 14. a v 15. storočí volala Nemecké Orešany (villa Nucum theutonicalis) a patrila k Smolenickému panstvu. V roku 1363 dal kráľ Ľudovít súhlas, aby kráľovské mesto malo právo lámať kameň a rúbať drevo v horách patriacich pod panstvá Dobrá Voda, Korlátov Kameň, Chtelnica, Smolenice a Orešany. Túto donáciu znovu potvrdil listinou palatín Uhorska Mikuláš z Gory.

V roku 1388 daroval kráľ Žigmund Modru, Smolenice a Horné Orešany poľskému šľachticovi Stiborovi. Tieto obce sa v darovacej listine uvádzali ako Villa Regáli – kráľovská dedina.

V roku 1547 sa tu usadili anabaptisti, vybudovali si tu habánsky dvor a zaoberali sa hrnčiarstvom. V 16. storočí získala obec ráz mestečka v súvislosti s trhovými privilégiami Rudolfa II. z roku 1582. V mestečku boli cechy mlynárov a ševcov (obuvníkov). V 18. storočí tu bolo sedem múčnych mlynov. Koncom 18. storočia tu bola manufaktúra na vínny ocot a vínny kameň. V roku 1872 tu Pálffyovci postavili továreň na farby a laky (dnešný Chemolak). V rokoch 1936 – 1952 bolo na letisku pri obci stredisko bezmotorového lietania. Panstvo malo v chotári obce tri rybníky.

Osobnosti obce

Rodáci

František Zaťko (* 1896 – † 1984) – rímskokatolícky kňaz, salezián, misionár (misionárom bol 57 rokov), pedagóg^[4]
František Petrašovič (* 1913 – † 1959) – sochár

Pôsobili tu

Pavol Jedlička (* 1844 – † 1917) – katolícky farár, rektor seminára, cirkevný a regionálny historik, náboženský spisovateľ^[5]

Víno

V blízkych regiónoch sa začalo vinohradníctvo rozširovať v čase vzniku obce, teda už v 12. – 13. storočí, odkedy pochádza prvá písomná zbierka o Horných Orešanoch. Spomínajú sa ako čisto vinohradnícka obec Villa Nucum Teutonicalis v roku 1296. Vo väčšej miere sa v obci vinohradníctvo rozšírilo až po roku 1356. Margita, vdova po kráľovi Ľudovítovi, dostala v roku 1356 Horné Orešany a pozvala kolonistov z Nemecka, z Lotrinska – od Rýna. V roku 1388 ju daroval kráľ Žigmund Stiborovi neskôr obec patrila panstvu Smolenice, ktoré evidovalo a vyberalo desiatky vína. Mnoho vinohradov tu mali trnavskí mešťania.

Turistika

Na náučnom chodníku Majdan sa na desiatich zastávkach možno dozvedieť množstvo zaujímavých informácií o prírodných a historických zaujímavostiach tejto lokality. Dĺžka trasy je 5,9 km s prevýšením 110 m a vedie cez južný svah vrchov Rekompek a Dlhý Vrch po lokalitu Močiar.

Z obce vychádza (modrá) turistická trasa 2445 na rázcestie Zabité.

Obrázky

Orešanská priehrada
Orešanská priehrada
Pohľad na Orešany v zime
Horné Orešany
Pole za Hornými Orešanmi

Pozri aj

Referencie

↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 289 – 290.
↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 29 – 30.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Horné Orešany

Externé odkazy

Oficiálny web
http://www.lomoz.sk/tabule/ - náučné tabule Horné Orešany

[rozloha-1] Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.

[pocet-obyvatelov-2] Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.

[zoznam-starostov-3] Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

[4] KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 289 – 290.

[5] KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 29 – 30.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]