Otvoriť hlavné menu

Kúty (okres Senica)

obec na Slovensku

Kútyobec na Slovensku v okrese Senica.

Kúty
obec
KutyChurch1.jpg
Kostol sv. Jozefa Pestúna
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Senica
Región Záhorie
Rieka Myjava
Nadmorská výška 156 m n. m.
Súradnice 48°39′33″S 17°01′15″V / 48,659167°S 17,020833°V / 48.659167; 17.020833
Rozloha 27,16 km² (2 716 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 011 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 147,68 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1392
Starosta Branislav Vávra[3] (nezávislý)
PSČ 908 01 (pošta Kúty 1)
ŠÚJ 504513
EČV SE
Tel. predvoľba +421-34
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Kúty
Nám. Radlinského 981
908 01 Kúty
E-mailová adresa obec@kuty.sk
Telefón 034/699 9611
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Kúty
Webová stránka: www.kuty.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Kúťan[4]

PolohopisUpraviť

Kúty sa nachádzajú v západnej časti Záhorskej nížiny, asi 4 km východne od rieky Morava a štátnej hranice s Českom. Trojmedzie s Českom a Rakúskom leží asi 8 km juhozápadne. Južne od obce preteká rieka Myjava.

Obec susedí na severe s obcou Brodské, na východe s obcami Čáry a Kuklov, na juhu s obcami Borský Svätý Jur a Sekule a na západe s moravskou obcou Lanžhot.

Kúty sú významnou dopravnou križovatkou; centrom obce vedie cesta I/2 z Malaciek na Holíč, ktorú tu križuje cesta II/425 na Břeclav a II/500 na Senicu. Západne od obce vedie diaľnica D2 z Bratislavy do Brna. Východný okraj obce lemuje železničná trať Bratislava – Břeclav, na ktorú sa v tunajšej stanici pripájajú trate do Sudoměříc a Trnavy.

DejinyUpraviť

Z roku 1392 pocádza prvá zmienka o Kútoch vo forme Kuth, v roku 1498 sa objavuje v podobe Kwhty. Prítomnosť ľudí v tejto časti Slovenska však siaha ďaleko do minulosti, čo dokazujú archeologické nálezy osídlenia z doby kamennej (2000 – 1900 pred Kristom) a z doby bronzovej (1500 – 700 pred Kristom). Mladšie nálezy pochádzajú z doby železnej (500 – 0 po Kristovi), predhradištnej a staršej doby hradištnej a poukazujú na kontinuálne osídlenie okolia sútoku riek Morava a Myjava.

Stredoveká osada bola súčasťou ostrokamenského panstva, neskôr patrila rodu Coborovcov. Veľký požiar postihol dedinu v roku 1645, no jej pomerne rýchle obnovenie dokazuje prítomnosť troch mlynov v roku 1678. V roku 1736 prechádza obec do majetku Habsburgovcov.

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

PamiatkyUpraviť

  • Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa Pestúna, jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou toriacou súčasť jej hmoty z rokov 1718-1726. V roku 1841 bola postavená veža. Obnovou prešiel v roku 1926, kedy bola realizovaná výmaľba interiéru. V roku 1945 bol kostol pri prechode frontu poškodený. Presbytérium kostola je zaklenuté valenou klenbou s lunetami, loď kupolovou klenbou. Interiér kostola má pôdorys oválu. Nachádzajú sa tu dva bočné barokové oltáre z polovice 18. storočia. Kazateľnica je baroková z doby vzniku kostola, krstiteľnica je klsicistická z druhej polovice 18. storočia.[5] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou pokrytou škridľou.
  • Kaplnka sv. Anny, klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z roku 1852. Stojí na mieste staršej barokovej stavby asi zo 17. storočia. Fasády sú členené lizénovými rámami, priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom.[6]
  • Pomník Andreja Radlinského, súsošie v nadživotnej veľkosti z roku 1930. Autorom súsošia je A. Kovačik.[7] Nachádza sa pred kostolom.
  • Zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca z roku 1826. Fasády zvonice sú členené lizénami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou. Rezonančné otvory sú polkruhovo ukončené so šambránami.

Osobnosti obceUpraviť

RodáciUpraviť

  • Pavol Palkovič (* 1930 - † 2009), teoretik drámy a literatúry.
  • Jozef Mikuš (* 1934 - † 1997), stredoškolský pedagóg, regionálny historik, propagátor regionálnej histórie a jeden zo zakladateľov gorazdovskej tradície.

Pôsobili tuUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Kúťan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. BKúty - Kostol sv. Jozefa Pestúna [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Kúty - Kaplnka sv. Anny [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Kúty. Pomník A. Radlinského [online]. Krížom.krážom. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

ZdrojUpraviť