Vrbové

	Vrbové
	mesto
	Šikmá zvonica
	Znak
	Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Piešťany
Región	Považie
Vodný tok	Holeška
Nadmorská výška	188 m n. m.
Súradnice	48°37′12″S 17°43′25″V / 48,620000°S 17,723611°V
Rozloha	13,97 km² (1 397 ha)
Obyvateľstvo	5 637 (31. 12. 2022)
Hustota	403,51 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1332
Primátor	Štefan Kubík (SMER-SD)
PSČ	922 03
ŠÚJ	507750
EČV (do r. 2022)	PN
Tel. predvoľba	+421-33
Adresa mestského; úradu	Mestský úrad; Ul. gen. M.R. Štefánika 15/4; 922 03 Vrbové
E-mailová adresa	primator@vrbove.sk
Telefón	033 / 735 06 11
Fax	033 / 779 22 11
	Poloha mesta na Slovensku Poloha mesta na Slovensku
	Interaktívna mapa mesta
	Wikimedia Commons: Vrbové
	Webová stránka: vrbove.sk
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Slovenský portál
	Demonym: Vrbovčan

Súradnice: 48°37′12″S 17°43′25″V / 48,620000°S 17,723611°V

Vrbové je mesto na západnom Slovensku v okrese Piešťany (Trnavský kraj). V rokoch 1975 – 1991 boli súčasťou Vrbového Šterusy a v rokoch 1975 – 1992 Šípkové. V r. 1958 sa od Vrbového osamostatnili miestne kopanice, ktoré vytvorili novú obec ‒ Prašník.^[5]

Polohopis upraviť

Nachádza sa 10 kilometrov na západ od okresného mesta Piešťany, na úpätí Malých Karpát v Podunajskej pahorkatine.

Vodné toky a plochy upraviť

Chotárom mesta pretekajú tri potoky: Holeška, Cintorínsky potok a Šípkovec. Hlavným tokom je potok Holeška.^[5] Šípkovec je ľavobrežným a Cintorínsky potok pravobrežným prítokom Holešky.

V chotári Vrbového sa sčasti nachádza vodná nádrž Čerenec. Chovajú sa v nej prevažne kaprovité ryby. Stavba Čerenca sa začala v roku 1961, ukončená bola v roku 1964.

Ulice upraviť

Zoznam ulíc
Beňovského	M. R. Štefánika	Slovanská
Bernolákova	Mikulášska	Strážovská
Bočná	Na valoch	Sukennícka
Cintorínska	Námestie sv. Cyrila a Metoda	Školská
Družstevná	Nám. Jozefa Emanuela	Športová
Fraňa Kráľa	Námestie slobody	Šteruská
Hollého	Novoutvorená	Ulica mieru
Hoštáky	Piešťanská cesta	Ulica oslobodenia
Hrabinská	Priehradná	Ulica 1. Mája
Hviezdoslavova	Rekreačná	Ulica 6. Apríla
Jantauschova	Sadová	Ulica 8. marca
Komenského	Sasinkova	Ulica SNP
Kopaničky	Semenárska	Vinohradnícka
Krátka	Sietna	Zigmundíkova
Krížna	Sídlisko 9. mája	Poľná

Symboly mesta upraviť

Erb – na tmavomodrom pozadí je zlatý (žltý) klas so siedmimi zrnami na každej strane a jedným na vrchole klasu.^[6]
Vlajka – pomer 3:2 päť pozdĺžnych pruhov v žltej a tmavomodrej farbe (3x žltá, 2x modrá), zakončená tzv. lastovičím chvostom.^[6]

Dejiny upraviť

Súčasn mesto Vrbové je veľmi staré mesto. V Zoborskej listine z r. 1113 sa spomína dedina Počkovec, ktorá býva lokalizovaná do územia dnešného Vrbového.^[5] Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1332. Prvá zmienka dnešného názvu pochádza z r. 1347, ako Worbow. V tej dobe bolo časťou oblasti Čachtického hradu.

Vrbové získalo práva mesta v roku 1437. V roku 1599 bolo spustošené tureckými vojakmi. V roku 1696 rozšíril Leopold I. Vrbovému jarmočné privilégium.^[5] Okrem pestovania obilia zohrávalo veľkú rolu až do 19. storočia vinohradníctvo.^[5]

Mesto bolo známe trhom s obilím, podporované najmä Židmi, ktorí tvorili veľkú čast obyvateľov mesta. V 20. storočí bolo mesto domovom textilného (Trikota), obchodného a drevárskeho priemyslu. V r. 1906 bolo Vrbové spojené s Piešťanmi železnicou.^[5]

Počas druhej svetovej vojny sa celá dedina Vrbové stalo getom pre židovské obyvateľstvo z okresu Piešťany. Väčšina židovských obyvateľov Vrbového bola deportovaná do tábora smrti Auschwitz (Oswiecim), kde zahynuli v plynových komorách. Po obsadení Slovenska nacistickými vojskami v roku 1944 bolo Vrbové oslobodené sovietskou armádou ako jedna z posledných obcí v regióne 6. apríla 1945.^[7]

Vrbové bolo povýšené na mesto v roku 1967.^[5]

Obyvateľstvo upraviť

Na konci 19. storočia tvorili asi tretinu obyvateľov židia. Tí tu žili už od 17. storočia, vyše 200 židov do Vrbového prišlo v roku 1683 z Moravy. Židovská komunita sa postupne rozrastala a podľa všetkého si v roku 1731 zriadila náboženskú obec. Postupne to vybudovali aj tri synagógy, tá najnovšia stále stojí. ^[8]

Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa väčšina obyvateľov prihlásila ku rímskemu katolicizmu (4 110 veriacich). 557 veriacich má evanjelická cirkev augsburského vyznania, ku zvyšným cirkvám sa hlási asi stovka obyvateľov. 787 Vrbovčanov deklarovalo, že sú bez vyznania.^[9]

Náboženstvo vo Vrbovom (SODB 2011)^[9]

Rímskokatolícka cirkev (65,62 %)

ECAV (8,89 %)

Iné cirkvi (1,53 %)

Bez vyznania (12,56 %)

Nezistené (11,38 %)

Pamiatky upraviť

Kostol sv. Martina.

Je tu rímskokatolícky kostol svätého Martina, z roku 1397 a kostol sv. Gorazda z roku 1997, ako aj kaplnka sv. Rocha z roku 1831 a cintorínska z roku 1936.

Asi najznámejšia stavba v meste je veža pri staršom kostole v centre. Postavená v 19. storočí. Na začiatku 20. storočia sa zistilo, že veža je naklonená. Boli podniknuté kroky na jej záchranu, pričom pod vežu boli dané betónové injektáže. Náklon veže sa podarilo stabilizovať, no späť narovnať sa ju už nepodarilo. Náklon veže je cca 98 – 99 cm od zvislej osi smerom na juhozápad.

V meste sa nachádza aj evanjelický kostol, ktorý bol vybudovaný v roku 1929. Ako súčasť kostola je veža z roku 1896.

V meste sa taktiež nachádza budova synagógy. Bola postavená v rokoch 1882 – 1883 v maurskom slohu, ako synagóga bola využívaná do roku 1942.

Kultúra a šport upraviť

MFK Vrbové – futbalový klub
Mestská Futbalová liga v malom futbale
Vrbovská hokejbalová liga

Pravidelné podujatia upraviť

Vrbovské jarmoky
Kynologické preteky
Vrbovská pätnástka (bežecké preteky)
Gorazdovo umelecké Vrbové
Vrbovské vetry (Hudobný festival)
FERKUS CUP (hokejbalový turnaj)

Školstvo upraviť

1. ZŠ, Školská ul.
2. ZŠ, Komenského ul.
Materská škola, Sídl. 9. mája (elokované pracovisko, Súkennícka ul.)
Cirkevná ZUŠ sv. Gorazda, Beňovského ul.
ŠZŠ Mórica Beňovského, Nám. sv. Cyrila a Metoda
Gymnázium Jána Baltazára Magina, Beňovského ul.
SOŠ, Zigmundíkova ul.

Doprava upraviť

Mestom prechádza cesta II/499 a končí cesta II/502 (napája sa na II/499).

Vo východnej časti mesta sa nachádza železničná stanica (prezývaná Kača), kde je ukončená odbočka trate z Piešťan na traťový úsek 120 siete železníc Slovenskej republiky. Prevádzkovaná bola do roku 1977 pre osobnú dopravu a do konca tisícročia ešte čiastočne pre nákladnú dopravu. Neskôr bolo plánované zrušiť ju, ale bola ponechaná ako jeden z evakuačných koridorov v prípade hroziacej povodňovej vlny rieky Váh v Piešťanoch. V rokoch 2008 – 2014 bola využívaná ako sklad materiálu pri rekonštrukcii železničnej trate Bratislava – Žilina v úseku okolo Piešťan. V súčasnosti sa znova uvažuje o jej zrušení, pričom na jej trase by mala byť nahradená cyklotrasou spájajúcou Vrbové s Piešťanmi. Túto myšlienku v roku 2017 podporilo aj Ministerstvo dopravy a výstavby.^[10]

Osobnosti mesta upraviť

Ján Baltazár Magin (* 1681 – † 1735), básnik a historik
Móric Beňovský (* 1746 – † 1786), šľachtic narodený vo Vrbovom, vojak, cestovateľ a kráľ Madagaskaru
Jozef Emanuel (* 1803 – † 1890), básnik, národovec, publicista a osvetový pracovník
Ján Zigmundík (* 1846 – † 1938), pedagóg a spisovateľ
Pavol Jantausch (* 1870 – † 1947), rímskokatolícky biskup
Karol Kočí (* 1879 – † 1956), entomológ – koleopterológ a lesník českého pôvodu
Elo Šándor (* 1896 – † 1952), spisovateľ a publicista
Karol Nižňanský (* 1919 - † 1984), salezián, misionár (India a USA).^[11]
Anton Polák (* 1919), zakladateľ Flámsko-slovenskej spoločnosti, krajanský aktivista v Belgicku, autor publikácií o Slovensku a slovenských osobnostiach vo flámskom jazyku
Anton Rákay (* 1925 – † 2013), spisovateľ a lekár
Jozef Adamec (* 1942 – † 2018), bývalý slovenský futbalista, 61-násobný reprezentant Česko-Slovenska, štvornásobný kráľ česko-slovenských prvoligových strelcov, prvoligový tréner
Rabíni:
- Vrbové je rodiskom Rabína Yosefa Chaima Sonnenfelda, povestného vrchného rabína Jeruzalema.
- Ďalší Rabín David Zvi Hoffmann sa narodil vo Vrbovom v roku 1843.
- Najslávnejším rabínom bol Rabín Yitschack Weiss, autor mnohých významných diel: Siach Yitschack, Elef Ksav, Avnei BEIS Hayotser, Hagada Shel Pesach Siach Yitschack, Bina leitim a mnoho ďalších. Zahynul počas holokaustu v roku 1942. Jeho práce boli sponzorované rodinou Wernerovou z Vrbového a uverejnené Shem Olam v Bnei Brak.
- Vrchný rabín z Vrbového, Rabín Samuel Reich, syn slávneho rabína Koppela Reicha, prežil holokaust a emigroval do Jeruzalema, kde neskôr zomrel. Pred druhou svetovou vojnou založil Obchodnú školu, ktorá bola neskôr znárodnená.

Partnerské mestá upraviť

Pozri aj upraviť

Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vrbovom

Referencie upraviť

↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
↑ JÚĽŠ. Vrbovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g KRUPA, Vladimír. Vrbové. In: ŠÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. ISBN 80-969388-8-6. S. 136.
↑ ^a ^b Heraldika obce [online]. [Cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
↑ Nemecké opevnenia a vojenské zariadenia v oblasti Malých Karpát z druhej svetovej vojny [online]. Klub priateľov turistiky, 19.9.2010, rev. 2015-01-31, [cit. 2019-02-04]. Dostupné online.
↑ Kultúrne pamiatky [online]. Vrbové.sk, [cit. 2019-02-04]. Dostupné online.
↑ ^a ^b SODB 2011 - Vrbové [online]. SODB 2011, [cit. 2019-02-04]. Dostupné online.
↑ TURSKÝ, Martin. Ministerstvo dopravy súhlasí s vybudovaním cyklotrasy Piešťany – Vrbové. [online]. TV Piešťany, 22.9.2017, [cit. 2019-02-04]. Dostupné online. Archivované 2019-02-07 z originálu.
↑ CHRAPPA, Štefan, Skutočný človek. Limerick, Svätý Jur 2011. 187. s. ISBN 978-80-970157-4-9.