Portál:Česko

Český portálupraviť

Česko, dlhý tvar Česká republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Nezávislosť získalo rozdelením Česko-Slovenska v roku 1993. Susedí na západe s Nemeckom, na severe s Poľskom, na juhovýchode so Slovenskom a na juhu s Rakúskom. Česko tvoria Čechy, Morava a české Sliezsko. Od 1. mája 2004 je Česko členom Európskej únie.

Prvé doklady o osídlení Česka v podobe artefaktov siahajú až do staršej kamennej doby, zhruba 28 000 rokov pred Kristom. Od 3. storočia pred Kr. obývali Česko Kelti, začiatkom 1. storočia prišli na územie Čiech germánske kmene. Nedávne archeologické nálezy svedčia o tom, že sa rímske légie v 2. storočí na pár rokov dostali až na strednú Moravu k dnešnému Olomoucu.

V 6. storočí na územie dnešného Česka prišli slovanské kmene. V 7. storočí sa ich časť stala súčasťou Samovej ríše. V 9. storočí slovanské kmene na Morave vytvorili Veľkú Moravu. Čechy sa zjednotili ku koncu 10. storočia pod vedením dynastie Přemyslovcov. Územný rozsah približne zodpovedajúci dnešnému bol dosiahnutý v prvej tretine 11. storočia, po pripojení dnešnej Moravy a o niečo neskoršom dobytí Opavska.

Celé dnešné územie štátu patrilo medzi rokmi 1002 – 1806 k Rímsko-nemeckej ríši (teda takmer počas celej jej existencie). Okrem toho Česko, podobne ako Uhorsko (a teda aj Slovensko), v rokoch 1526 – 1918 patrilo k habsburskej, teda rakúskej monarchii, a tým pádom bolo v rokoch 1804 – 1867 zároveň súčasťou Rakúskeho cisárstva a následne v rokoch 1867 – 1918 Rakúsko-Uhorska.

V roku 1918 sa Česko stalo súčasťou Česko-Slovenska. Česko bolo súčasťou Česko-Slovenska do roku 1939, kedy vznikla prvá Slovenská republika. Po 2. svetovej vojne bolo Česko-Slovensko obnovené a dostalo sa do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu. V roku 1989 nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. 1. januára 1993 vzniklo samostatné Česko, jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením Česko-Slovenska.

4. júnupraviť

František Janeček

V Česku má meniny Dalibor.

1566 – zomrel Matouš Collinus z Chotěřiny, český učiteľ a spisovateľ (* 1516)
1922 – narodila sa Valja Stýblová, česká spisovateľka
1941 – zomrel František Janeček, český konštruktér a zakladateľ firmy Jawa (* 1878)
1949 – narodil sa Ota Petřina, český hudobník († 2015)
1952 – narodila sa Hana Lišková, česká športová gymnastka

všetky...ďalšie výročia...

Odporúčaný článokupraviť

Karlova univerzita (po česky Univerzita Karlova v Praze) je najstaršia univerzita v strednej Európe a popredná česká vysoká škola, ktorá sa skladá zo 17 fakúlt sídliacich predovšetkým v Prahe (dve sídlia v Hradci Králové, jedna v Plzni).

Kedy presne bola založená (tj. ktorý z dvoch komplementárnych právnych aktov je primárny pre jej formálnu existenciu), je predmetom sporov. Úplná väčšina literatúry už od Ottovho slovníku naučného, údajne snáď v súvislosti s rozvojom antiklerikalizmu v 19. storočí, uvádza 7. apríl 1348. Menšinový názor však obhajuje 26. január 1347 s touto argumentáciou:

V spore o investitúru získala rímskokatolícka cirkev nezávislosť na štáte. Štát naplno rešpektoval autonómiu Cirkvi, vrátane oprávnenia zakladať vlastné právnicke osoby, napr. cirkevné rády. K potvrdeniu svetských imunít cirkevných právnickych osôb však zvyčajne bolo nevyhnutné rozhodnutie svetskej moci. Tak aj pražská univerzita bola ako každá cirkevná korporácia založená rozhodnutím Cirkvi, tu bullou pápeža Klementa VI., danej v Avignone 26. januára 1347. Po vzniku univerzity potvrdila exempciu zo svetskej moci listina rímskeho a českého kráľa Karola IV. zo 7. apríla 1348.

celý článok...

ďalšie odporúčané články...

Osobnosť týždňaupraviť

Josef Suk starší (* 4. január 1874, Křečovice, Česko – † 29. máj 1935, Benešov, Česko) bol český hudobný skladateľ, huslista a pedagóg, žiak a zať Antonína Dvořáka, veľký lyrik českej hudby na prelome neskorého romantizmu a moderny 20. storočia. Spolu s Vítězslavom Novákom patrí k najvýraznejším predstaviteľom Dvořákovej kompozičnej školy a je jedným zo zakladateľov českej hudobnej moderny.

V rokoch 1885 až 1892 študoval na pražskom konzervatóriu hru na husle u Antonína Bennewitza, skladbu najprv u Karla Steckera a neskôr v majstrovskej triede Antonína Dvořáka. V roku 1898 sa oženil s Dvořákovou dcérou Otíliou. V roku 1901 sa im narodil syn Josef, ale Otília už štyri roky nato (rok po svojom otcovi) zomrela na následky vrodenej chyby srdca. Táto udalosť zásadne ovplyvnila obsah druhej časti jeho tvorby. Spoločne s tromi spolužiakmi z konzervatória Karlom Hoffmannom, Oskarom Nedbalom a Ottom Bergerom založil v roku 1892 České kvarteto, ktoré umeleckou úrovňou a medzinárodnými úspechmi dosiahlo svetový význam a ktorého vznik bol v českej komornej interpretácii historickým medzníkom. Pôsobil v ňom ako druhý huslista až do roku 1933 a absolvoval s ním po svete vyše štyri tisíc koncertov.