Portál:Česko

S portálom je prepojených 6 492 článkov.

Český portálupraviť

Štátny znak Českej republiky

Česko, dlhý tvar Česká republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Nezávislosť získalo rozdelením Česko-Slovenska v roku 1993. Susedí na západe s Nemeckom, na severe s Poľskom, na juhovýchode so Slovenskom a na juhu s Rakúskom. Česko tvoria Čechy, Morava a české Sliezsko. Od 1. mája 2004 je Česko členom Európskej únie.

Prvé doklady o osídlení Česka v podobe artefaktov siahajú až do staršej kamennej doby, zhruba 28 000 rokov pred Kristom. Od 3. storočia pred Kr. obývali Česko Kelti, začiatkom 1. storočia prišli na územie Čiech germánske kmene. Nedávne archeologické nálezy svedčia o tom, že sa rímske légie v 2. storočí na pár rokov dostali až na strednú Moravu k dnešnému Olomoucu.

V 6. storočí na územie dnešného Česka prišli slovanské kmene. V 7. storočí sa ich časť stala súčasťou Samovej ríše. V 9. storočí slovanské kmene na Morave vytvorili Veľkú Moravu. Čechy sa zjednotili ku koncu 10. storočia pod vedením dynastie Přemyslovcov. Územný rozsah približne zodpovedajúci dnešnému bol dosiahnutý v prvej tretine 11. storočia, po pripojení dnešnej Moravy a o niečo neskoršom dobytí Opavska.

Celé dnešné územie štátu patrilo medzi rokmi 1002 – 1806 k Rímsko-nemeckej ríši (teda takmer počas celej jej existencie). Okrem toho Česko, podobne ako Uhorsko (a teda aj Slovensko), v rokoch 1526 – 1918 patrilo k habsburskej, teda rakúskej monarchii, a tým pádom bolo v rokoch 1804 – 1867 zároveň súčasťou Rakúskeho cisárstva a následne v rokoch 1867 – 1918 Rakúsko-Uhorska.

V roku 1918 sa Česko stalo súčasťou Česko-Slovenska. Česko bolo súčasťou Česko-Slovenska do roku 1939, kedy vznikla prvá Slovenská republika. Po 2. svetovej vojne bolo Česko-Slovensko obnovené a dostalo sa do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu. V roku 1989 nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. 1. januára 1993 vzniklo samostatné Česko, jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením Česko-Slovenska.

22. júlupraviť

Iva Bittová

V Česku má meniny Magdaléna.

1900 – narodil sa Zdeněk Kalista, český historik a spisovateľ († 1982)
1919 – narodila sa Věra Adlová, česká spisovateľka a prekladateľka († 1999)
1922 – narodil sa Jiří Berkovec, český hudobný skladateľ a spisovateľ († 2008)
1943 – narodil sa Jaromír Mayer, český spevák
1950 – narodila sa Miloslava Rezková, česká skokanka do výšky († 2014)
1958 – narodila sa Iva Bittová, česká speváčka, huslistka a herečka
1995 – zomrel Otakar Borůvka, český matematik (* 1899)
2007 – zomrel Quido Adamec, český hokejový rozhodca (* 1924)
2015 – zomrela Anežka Merhautová, česká historička umenia (* 1919)

všetky...ďalšie výročia...

Odporúčaný článokupraviť

Liberec (nem. Reichenberg) je štatutárne mesto na severe Čiech v Libereckom kraji. Je krajským mestom, a so svojimi 104 000 obyvateľmi (podľa sčítania v roku 2008) je aj najväčším mestom v kraji a piatym najväčším mestom v Česku. Leží v Libereckej kotline medzi Ještědsko-Kozákovským chrbtom a Jizerskými horami. Päta radnice je vo výške 374 m n. m.

Prvá písomná zmienka o Liberci je z roku 1352, za vlády Redernovcov bol roku 1577 Liberec Rudolfom II. povýšený na mesto. V rokoch 1622 – 1634 patril Albrechtovi z Valdštejna, po jeho zavraždení pripadol Liberec Matejovi Gallasovi.

V 18. storočí zaznamenal Liberec veľký rozvoj textilného priemyslu, spočiatku to boli dielne súkenníckych majstrov, ktoré sa neskôr zmenili na menšie továrne.

Zlatým vekom Liberca je 19. storočie, kedy dochádza k búrlivému rozvoju mesta, vznikajú honosné vily, nová radnica či divadlo (1883).

celý článok...

ďalšie odporúčané články...

Osobnosť týždňaupraviť

Jan Evangelista Purkyně (* 18. december 1787, Libochovice, Česko – † 28. júl 1869, Praha, Česko) bol významný český fyziológ, lekár a entomológ. Je jedným z prvých zakladateľov cytológie vďaka svojmu objavu zloženia živočíšnych buniek s jadrami.

Keď mal Jan Evangelista šesť rokov, zomrel mu otec. V jedenástich rokoch odišiel za vzdelaním k piaristom. V dvadsiatich však z rádu odišiel. Živil sa ako vychovávateľ v urodzených rodinách a jeden zo zamestnávateľov ho usmernil k lekárstvu. Už v prvom ročníku štúdia v Prahe mu vo Viedni vyšla prvá báseň Orážení obrazu bez konce. Doktorskú prácu O zření v ohledu subjektivním obhájil v roku 1818 a stal sa asistentom na pražskej lekárskej fakulte Karolova Karlovej univerzity. Pre vlastenecké názory sa ale márne uchádzal o profesúru. Až na príhovor vplyvného Goetheho, ktorý tiež študoval proces videnia, získal profesúru mimo Rakúska v pruskom Vroclavi.

V roku 1850 sa Purkyně vrátil na pražskú lekársku fakultu. Založil fyziologický ústav, avšak nad výskumom už prevládala činnosť organizačná a buditeľská. Stal sa členom londýnskej Kráľovskej spoločnosti, viedenskej a parížskej akadémie vied, poslancom zemského snemu, nositeľom Leopoldovho rytierskeho rádu. V roku 1853 založil známy prírodovedecký časopis Živa. Zomrel koncom júla 1869. Pochovaný je na vyšehradskom cintoríne. Bola po ňom pomenovaná Universita Jana Evangelisty Purkyně v Brne medzi rokmi 1960 až 1990. V súčasnosti jeho meno nesie Univerzita Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem. Významnou súčasťou 1. lekárskej fakulty UK v Prahe je tiež Purkyňov ústav.