S portálom je prepojených 6 449 článkov.
Český portálupraviť
Štátny znak Českej republiky
Štátny znak Českej republiky
Poloha Česka
Poloha Česka

Česko, dlhý tvar Česká republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Nezávislosť získalo rozdelením Česko-Slovenska v roku 1993. Susedí na západe s Nemeckom, na severe s Poľskom, na juhovýchode so Slovenskom a na juhu s Rakúskom. Česko tvoria Čechy, Morava a české Sliezsko. Od 1. mája 2004 je Česko členom Európskej únie.

Prvé doklady o osídlení Česka v podobe artefaktov siahajú až do staršej kamennej doby, zhruba 28 000 rokov pred Kristom. Od 3. storočia pred Kr. obývali Česko Kelti, začiatkom 1. storočia prišli na územie Čiech germánske kmene. Nedávne archeologické nálezy svedčia o tom, že sa rímske légie v 2. storočí na pár rokov dostali až na strednú Moravu k dnešnému Olomoucu.

V 6. storočí na územie dnešného Česka prišli slovanské kmene. V 7. storočí sa ich časť stala súčasťou Samovej ríše. V 9. storočí slovanské kmene na Morave vytvorili Veľkú Moravu. Čechy sa zjednotili ku koncu 10. storočia pod vedením dynastie Přemyslovcov. Územný rozsah približne zodpovedajúci dnešnému bol dosiahnutý v prvej tretine 11. storočia, po pripojení dnešnej Moravy a o niečo neskoršom dobytí Opavska.

Celé dnešné územie štátu patrilo medzi rokmi 1002 – 1806 k Rímsko-nemeckej ríši (teda takmer počas celej jej existencie). Okrem toho Česko, podobne ako Uhorsko (a teda aj Slovensko), v rokoch 1526 – 1918 patrilo k habsburskej, teda rakúskej monarchii, a tým pádom bolo v rokoch 1804 – 1867 zároveň súčasťou Rakúskeho cisárstva a následne v rokoch 1867 – 1918 Rakúsko-Uhorska.

V roku 1918 sa Česko stalo súčasťou Česko-Slovenska. Česko bolo súčasťou Česko-Slovenska do roku 1939, kedy vznikla prvá Slovenská republika. Po 2. svetovej vojne bolo Česko-Slovensko obnovené a dostalo sa do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu. V roku 1989 nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. 1. januára 1993 vzniklo samostatné Česko, jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením Česko-Slovenska.

Refresh
21. aprílupraviť
Jaroslav Hutka

V Česku má meniny Alexandra.


Odporúčaný článokupraviť

Karlov most (čes. Karlův most) je najstarší stojaci most cez rieku Vltavu v Prahe a druhý najstarší zachovaný most v Česku.

Most je 516 metrov dlhý a takmer 10 metrov široký, presnejšie 9,40 až 9,50 m. Výška vozovky je 13 metrov nad normálnou hladinou. Tvorí ho 16 oblúkov. Vo svojej dĺžke je trikrát zalomený a proti prúdu je jemne vypuklý.

Mostné piliere, široké 8,5 – 10,5 metrov, neboli zakotvené, pretože pevná skala ležala príliš hlboko. Stáli na dubových roštoch, zaťažených veľkými mlynskými kameňmi. Na strane proti prúdu boli čoskoro na ochranu pilierov vyrobené drevené ľadolamy.

Most je ohraničený troma vežami. Na Malej Strane sú to väčšia a menšia Malostranská mostná veža, na strane Staré Mesto potom Staromestská mostná veža. Staromestská mostná veža je často opisovaná ako jedna z najúžasnejších svetských gotických stavieb na svete. Most je ozdobený 30 sochami a súsošiami v dvoch radoch (po každej strane mosta).

Most sa pôvodne nazýval len Kamenný alebo Pražský most. Meno Karlov most získal až v roku 1870.


Osobnosť týždňaupraviť

Jeho Eminencia, Prof. ThDr. Tomáš Josef kardinál Špidlík (* 17. december 1919, Boskovice, Česko – † 16. apríl 2010, Rím, Taliansko) bol český katolícky teológ, kňaz, jezuita a kardinál (nebol však biskupom). Bol považovaný za odborníka na kresťanský Východ a jeho spiritualitu.

Tomáš Špidlík absolvoval základnú školu a gymnázium v rodných Boskoviciach. V roku 1938 začal študovať latinčinu a českú literatúru na filozofickej fakulte v Brne. Po uzatvorení českých vysokých škôl nacistami na jeseň roku 1939 vstúpil 23. septembra 1940 do jezuitského noviciátu v Benešove. Keď aj tento obsadili nacisti, pokračoval v rokoch 1942 – 1945 v štúdiu filozofie na Velehrade. Tu zložil 24. septembra 1942 rehoľné sľuby. Jeho prípravu niekoľkokrát prerušili nútené práce nariadené najprv nemeckými, potom rumunskými a nakoniec ruskými vojakmi.

Po skončení štúdia sa Špidlík stal prefektom velehradského gymnázia. Vyučoval tu češtinu a ruštinu. V roku 1946 ho poslali na štúdium teológie do holandského Maastrichtu, kde 22. augusta 1949 prijal kňazské svätenie. V roku 1950 doplnil svoje jezuitské formačné štúdiá v talianskej Florencii. V roku 1951 už bolo zrejmé, že sa do vlasti nebude môcť vrátiť. Prizvali ho k spolupráci s Vatikánskym rozhlasom.


Vedeli ste, že...upraviť
  • ... v Česku sa vypije najviac piva na osobu a rok na svete?
Obrázok týždňaupraviť

Letecký pohľad na historické jadro juhočeského mesta Tábor zo severu.


Administratívne členenie Českaupraviť
Správcoviaupraviť

Portál Česko založil v roku 2010 Sudo77. Od roku 2017 do roku 2023 ho spravoval Zajano.

Ostatné portály