Portál:Česko
Česko, dlhý tvar Česká republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Nezávislosť získalo rozdelením Česko-Slovenska v roku 1993. Susedí na západe s Nemeckom, na severe s Poľskom, na juhovýchode so Slovenskom a na juhu s Rakúskom. Česko tvoria Čechy, Morava a české Sliezsko. Od 1. mája 2004 je Česko členom Európskej únie.
Prvé doklady o osídlení Česka v podobe artefaktov siahajú až do staršej kamennej doby, zhruba 28 000 rokov pred Kristom. Od 3. storočia pred Kr. obývali Česko Kelti, začiatkom 1. storočia prišli na územie Čiech germánske kmene. Nedávne archeologické nálezy svedčia o tom, že sa rímske légie v 2. storočí na pár rokov dostali až na strednú Moravu k dnešnému Olomoucu.
V 6. storočí na územie dnešného Česka prišli slovanské kmene. V 7. storočí sa ich časť stala súčasťou Samovej ríše. V 9. storočí slovanské kmene na Morave vytvorili Veľkú Moravu. Čechy sa zjednotili ku koncu 10. storočia pod vedením dynastie Přemyslovcov. Územný rozsah približne zodpovedajúci dnešnému bol dosiahnutý v prvej tretine 11. storočia, po pripojení dnešnej Moravy a o niečo neskoršom dobytí Opavska.
Celé dnešné územie štátu patrilo medzi rokmi 1002 – 1806 k Rímsko-nemeckej ríši (teda takmer počas celej jej existencie). Okrem toho Česko, podobne ako Uhorsko (a teda aj Slovensko), v rokoch 1526 – 1918 patrilo k habsburskej, teda rakúskej monarchii, a tým pádom bolo v rokoch 1804 – 1867 zároveň súčasťou Rakúskeho cisárstva a následne v rokoch 1867 – 1918 Rakúsko-Uhorska.
V roku 1918 sa Česko stalo súčasťou Česko-Slovenska. Česko bolo súčasťou Česko-Slovenska do roku 1939, kedy vznikla prvá Slovenská republika. Po 2. svetovej vojne bolo Česko-Slovensko obnovené a dostalo sa do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu. V roku 1989 nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. 1. januára 1993 vzniklo samostatné Česko, jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením Česko-Slovenska.
28. november
V Česku má meniny René.
Odporúčaný článok  Bazilika a kláštor svätého Jiří je románsky súbor sakrálnych stavieb tvoriaci východnú stranu Jiřského námestia na Pražskom hrade. Kostol bol založený začiatkom 10. storočia českým kniežaťom Vratislavom I. V roku 973 bol pri ňom založený prvý kláštor v Čechách - ženský benediktínsky kláštor, ktorého predstavenou sa stala jeho zakladateľka, sestra kniežaťa Boleslava II. Mlada. Mnohé z významných predstavených kláštora - abatyší - boli príslušníčky panovníckeho rodu Přemyslovcov - Anežka Přemyslovna, Kunhuta Přemyslovna - ďalšie pochádzali z popredných šľachtických rodov. Pri kláštore pôsobilo významné skriptórium; vzniklo tu množstvo vynikajúcich iluminovaných rukopisov. Pri založení kláštora bol pôvodný Vratislavov kostol rozšírený a predĺžený. Po požiari v roku 1142 bol prestavaný vo vyspelom románskom slohu, boli pristavané dve veže a západný chór. Po polovici 14. storočia bol kláštor i kostol upravený parlerovskou hutou.
Osobnosť týždňa  Karol IV. Luxemburský (* 14. máj 1316, Praha, Česko – † 29. november 1378, Praha, Česko) bol český kráľ a rímsko-nemecký cisár. Narodil sa ako najstarší syn českého a poľského kráľa Jána Luxemburského a českej kráľovnej Elišky Přemyslovny. Bol pokrstený ako Václav. Ako sedemročného ho dal otec odviezť na dvor francúzskeho kráľa Karola IV. Pekného jednak na výchovu, jednak – a to hlavne – aby bol vzdialený z krajiny a nemohol by tak prípadne byť zvolený domácimi veľmožmi za vzdorokráľa. Svoju matku Václav viac nikdy nevidel. Počas svojho francúzskeho pobytu prijal 15. mája 1323 sviatosť birmovania. Podľa starobylej obyčaje si za svoje birmovné meno zvolil meno svojho kmotra, kráľa Karola IV. Od toho času používal výlučne meno Karol. V neskoršom veku mu pripisoval mimoriadny symbolický význam spočívajúci v tom, že obe svoje mená, krstné Václav i birmovné Karol, spájal so splynutím oboch tradícií, tvoriacich základ jeho politiky, českej svätováclavskej a francúzskej tradície Karola Veľkého. V roku 1330 Ján Luxemburský odvolal svojho syna z Francúzska do Luxemburska, kde ho mal zastupovať pri správe grófstva a súčasne získavať prvé skúsenosti v praktickej politike. Po takmer ročnom pobyte ho otec povolal do Talianska. Potreboval tu svojho správcu novozískaných signorií v Lombardsku, Emilii a Toskánsku, ktorými chcel doplniť rodové panstvo Luxemburgovcov a zvýšiť svoje mocenské postavenie v Európe. Týmto činom uviedol Karola na mocenské kolbisko. Karolovo talianske správcovstvo sa často pod vplyvom okolností menilo na vojvodcovstvo. Odpor proti luxemburskej moci vrcholil v množiacich sa sprisahaniach a rebéliách (napr. povstanie v Miláne na čele s predákom milánskej signorie vojvodom Azzone Viscontim). Pod vplyvom daných okolností prišiel Ján Luxemburský k presvedčeniu o neudržateľnosti severotalianskeho panstva. Karol sa v roku 1333 rozhodol pre návrat do Čiech, uvedomiac si mimoriadny význam českého kráľovstva pre rodové záujmy Luxemburgovcov.
Zoznamy
Vedeli ste, že...
Obrázok týždňa
Administratívne členenie Česka Od 1. januára 2000 sa Česko člení na 14 samosprávnych krajov.
Kategórie |
Prírodné a technické vedy, veda a technika
Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť
.svg){kind=small}
Krajiny a regióny
