|
Odporúčaný článok |
|
|
Garri Kimovič Kasparov (* 13. apríl 1963, Baku, Azerbajdžan) je ruský šachista, bývalý niekoľkonásobný majster sveta v šachu. V súčasnosti ruský opozičný politik, kritik Vladimira Putina.
Narodil sa v sovietskom Azerbajdžane. Jeho matka bola Arménka, otec bol židovského pôvodu. Šach začal hrať v Dome pionierov v Baku vo veku sedem rokov, kedy zahynul aj jeho otec. V roku 1975 sa stal vôbec najmladším víťazom turnaja juniorov v Sovietskom zväze. Titul veľmajstra získal vo veku sedemnásť rokov. V roku 1980 vyhral juniorské majstrovstvá sveta v šachu v Dortmunde. V roku 1984 sa stretol s vtedajším majstrom sveta Anatolijom Karpovom v zápase o titul majstra sveta. Súboj trval šesť mesiacov a je najdlhším v šachovej histórii. Nakoniec ho zastavil Florencio Campomanes, prezident organizácie FIDE, ktorý nariadil nový dátum zápasu. V novembri 1985 už Kasparov vyhral nad Karpovom v pomere 13 : 11 a stal sa najmladším majstrom sveta. Šachovú kariéru ukončil v roku 2005, keď bol na vrchole a v rebríčku ELO bol najvyššie. Odvtedy je ešte stále na vrchole rebríčka, aj keď už nehrá. Nastolil rekord, keď sa stal pätnásťnásobne po sebe majstrom sveta.
Po ukončení aktívnej kariéry sa začal venovať politickej činnosti. Je predsedom politickej strany Zjednotený občiansky front a stojí aj na čele koalície opozičných strán Iné Rusko, pričom je ostrý kritik prezidenta Vladimira Putina. V apríli 2007 ho v Moskve zatkla polícia, keď sa zúčastnil na zakázanej demonštrácii proti Putinovi. O niekoľko dní ho vypočúvala ruská tajná služba FSB (nástupnícka organizácia KGB), z dôvodu "podnecovania extrémizmu", ktorého sa mal dopustiť svojimi rozhovormi pre médiá. V máji 2007 ho polícia nepustila do lietadla smerujúceho do Samary, kde sa chcel zúčastniť na opozičnej demonštrácii, pričom mu okrem letenky odobrali aj cestovný pas.
|
|
|
|
Šablóny |
|
|
Výhonky
V akom prípade použiť? Keď je článok týkajúci sa daného športu príliš krátky (tzv. „výhonok“)
Kde nájdem jednotlivé typy? Tu.
Šablóny k jednotlivým športom/športovcom
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
|
|
|
Obrázok týždňa |
|
|
Na majstrovstvách sveta v atletike v Londýne sa ziskom bronzovej medaily v behu na 100 metrov rozlúčil so športovou kariérou fenomenálny šprintér Usain Bolt z Jamajky.
|
|
Aktuality |
|
- 13. august – Diváckym úspechom sa skončili 16. majstrovstvá sveta v atletike v Londýne. [3] Francúzsky chodecký veterán Yohann Diniz sa stal suverénnym víťazom pretekov na 50 km. Diniz dominoval systémom štart-cieľ a dokonca vážne útočil na vlastný svetový rekord spred troch rokov (3:32:33 h), napokon preťal cieľovú čiaru v rekorde svetového šampionátu 3:33:11. Na najvyššom stupienku vystriedal Slováka Mateja Tótha, ktorý triumfoval pred dvoma rokmi v Pekingu, ale v Londýne zo známych dôvodov týkajúcich sa nezrovnalostí v jeho biologickom pase chýbal. Diniz sa stal najstarším zlatým medailistom spomedzi mužov v histórii majstrovstiev sveta v atletike. O prvé dve japonské medaily na MS 2017 sa postarali Hirooki Arai a Kai Kobajaši. Strieborný Arai za Dinizom zaostal o 8:05 min, Kobajaši došiel o 2 sekundy za Araiom. Slovenský chodec Dušan Majdán preteky nedokončil. Na majstrovstvách sveta pribudla nová disciplína, v ktorej sa zrodil aj jediný svetový rekord. V chôdzi na 50 km žien zvíťazila Ines Henriquesová z Portugalska v svetovom rekorde 4:05:56 h pred Číňankami Chang Jin (4:08:58) a Šu-čching Jang (4:20:49). [4] V chôdzi na 20 km zvíťazil Eider Arévalo z Kolumbie v národnom rekorde 1:18:53. Druhý finišoval nezávislý atlét Sergej Širobokov 1:18:55 a tretí Brazílčan Caio Bonfim tiež v národnom rekorde 1:19:04. [5] V chôdzi na 20 km žien došla víťazne do cieľa Číňanka Jiaju Jang v osobnom rekorde 1:26:18. Striebro si vybojovala Mexičanka Maria Guadalupe Gonzálezová v sezónnom maxime 1:26:19 a bronz Talianka Antonella Palmisanová v osobnom rekorde 1:26:36. Slovenská chodkyňa Mária Czaková obsadila 36. miesto s výkonom 1:35:11. [6] Keňanka Hellen Onsando Obiriová si vybojovala zlato v behu na 5 000 m časom 14:34,86. Druhá finišovala Etiópčanka Almaz Ayanová v sezónnom maxime 14:40,35 a tretia Holanďanka Sifan Hassanová 14:42,73. [7] V najlepšom svetovom výkone roka 1:55,16 zvíťazila vo finále behu na 800 m Juhoafričanka Caster Semenyová pred Francine Niyonsabovou z Burundi (1:55,92) a Američankou Ajee Wilsonovou (1:56,65). [8] Zlatú medailu v hode diskom žien získala Chorvátka Sandra Perkovičová za výkon 70,31 m, druhá skončila Austrálčanka Dani Stevensová v kontinentálnom rekorde 69,64 a tretia Francúzka Mélina Robert-Michonová v sezónnom maxime 66,21. [9] Vo finále behu na 1 500 m zvíťazil Keňan Elijah Motonei Manangoi s 3:33,61 pred krajanom Timothy Cheruiyotom (3:33,99) a Nórom Filipom Ingebrigtsenom (3:34,53). [10] Mutaz Essa Baršim z Kataru pokoril vo finále skoku do výšky víťazných 235 cm a získal zlatú medailu. Na striebro nezávislému atlétovi Danilovi Lysenkovi stačilo 232 cm a na bronz Majd Eddinovi Ghazalovi zo Sýrie len 229. [11] Medailový účet na atletických MS v Londýne uzavreli štvrtkárske štafety. V ženských na 4 x 400 m jednoznačne dominovali USA v najlepšom výkone roka 3:19,02, druhé dobehli Britky (3:25,00), tretie Poľky v sezónnom maxime (3:25,41). V mužskej štafete na rovnakú vzdialenosť zvíťazili bežci Trinidadu a Tobaga za 2:58,12 min pred USA (2:58,61) a Spojeným kráľovstvom (2:59,00). [12]
- 12. august – Vo finále behu na 100 m prekážok triumfovala na MS v Londýne Austrálčanka Sally Pearsonová časom 12,59. Druhá skončila Američanka Dawn Harper Nelsonová so sezónnym maximom 12,63 a tretia Nemka Pamela Dutkiewiczová 12,72. [13] Vo finále behu na 5 000 m zvíťazil Etiópčan Muktar Edris časom 13:32,79. Brit Mohammed Farah finišoval v napínavom závere druhý za 13:33,22 a tretí skončil Američan Paul Kipkemoi Chelimo 13:33,30. [14] Zlato v skoku do výšky si vybojovala ruská nezávislá atlétka Maria Lasickeneová s 203 cm. Osobný rekord si pri svojom úsilí vybojovať striebro utvorila s 201 cm Ukrajinka Julia Levčenková a bronz patril Poľke Kamile Licwinkovej so sezónnym maximom 199 cm. [15] Najlepší svetový výkon roka utvoril v desaťboji Francúz Kevin Mayer s 8 768 bodmi. Za ním skončila dvojica Nemcov, strieborný Rico Freimuth 8 564 a bronzový Kai Kazmirek so sezónnym maximom 8 488. [16] Nemec Johannes Vetter získal zlato v hode oštepom za výkon 89,89 m. Dvojnásobnú radosť prežívali Česi s osobnými rekordami, so strieborným Jakubom Vadlejchom 89,73 a bronzovým Petrom Frydrychom 88,32. [17] V ženských štafetách na 4 x 100 m boli jasnými favoritkami Američanky a Torie Bowieová, zlatá z individuálnej stovky, priniesla kolík do cieľa v najlepšom výkone roka 41,82. Druhé finišovali Britky 42,12, tretie Jamajčanky so sezónnym maximom 42,19. [18] Vo finále štafiet mužov na 4 x 100 m zvíťazili domáci Briti vo svetovom výkone roka 37,47, druhé finišovali USA v sezónnom maxime 37,52 a tretí Japonci 38,04. Jamajčan Usain Bolt sa vo svojom poslednom behu v kariére zranil a do cieľa nedobehol. [19]
- 11. august – Výkonom 702 cm získala zlato v skoku do diaľky na atletických MS v Londýne Američanka Brittney Reesová, ktorá sa svetovou šampiónkou stala štvrtýkrát. Len o dva centimetre menej dosiahla v sezónnom maxime 700 cm strieborná nezávislá atlétka Darja Klišinová, bronzová skončila so 697 cm Američanka Tianna Bartolettová. [20] V behu na 3000 m prekážky si zlato vybojovala Američanka Emma Coburnová v rekorde šampionátu 9:02,58 minúty. Striebro získala jej krajanka Courtney Frerichsová v osobnom rekorde 9:03,77 a tretia dobehla Keňanka Hyvin Kiyeng Jepkemoiová s 9:04,03. [21] Majstrom sveta v hode kladivom sa stal podľa očakávania Poliak Pawel Fajdek výkonom 79,81 metra a tretíkrát za sebou sa radoval z titulu. Striebro putovalo do Ruska vďaka nezávislému atlétovi Valerijovi Pronkinovi so 78,16 a bronz si privlastnil ďalší Poliak Wojciech Nowicki so 78,03. [22] Holanďanka Dafne Schippersová obhájila v behu na 200 m svetový titul so sezónnym maximom 22,05 sekundy. Striebro v národnom rekorde 22,08 získala Marie-Josée Ta Louová z Pobrežia Slonoviny a bronz Shaunee Miller-Uibová z Bahám časom 22,15. [23]
- 9. august – Slovenský reprezentant Ján Volko výkonom 20,61 s skončil na šiestom mieste v druhom semifinále behu na 200 m na XVI. majstrovstvách sveta v atletike v Londýne, čo nestačilo na postup do finále. [29] Do finále sa neprebojoval ani Marcel Lomnický, ktorý v kvalifikácii dosiahol iba 74,26 m a obsadil prvé nepostupové - trináste miesto. Na prienik do finálovej dvanástky bolo potrebné poslať kladivo do vzdialenosti 74,41 m. [30] Veľké prekvapenie sa zrodilo vo finále behu na 400 m prekážky. Zlato si vybojoval Nór Karsten Warholm s časom 48,35 sekundy pred Turkom Yasmanim Copellom (48,49) a Američanom Kerronom Clementom (48,52). [31] Zlatú medailu vo vrhu guľou získala čínska guliarka Lijiao Gong za výkon 19,94 metra. Striebro si vybojovala Maďarka Anita Mártonová (19,49) a bronz Američanka Michelle Carterová (19,14). [32] Vo finále behu na 400 metrov zvíťazila v osobnom rekorde 49,92 sekundy Američanka Phyllis Francisová pred Salwou Eid Naserovou z Bahrajnu s národným rekordom 50,06 a Američankou Allyson Felixovou s 50,08. [33]
- 8. august – Vo finále hodu oštepom na XVI. majstrovstvách sveta v atletike v Londýne zvíťazila Češka Barbora Špotáková výkonom 66,76 m a stala sa druhýkrát majsterkou sveta. Na druhom mieste skončila Číňanka Lingwei Li s osobným rekordom 66,25 a na treťom jej krajanka Huihui Lju so 65,26. [35] Majstrom sveta v behu na 3 000 m prekážok sa stal Keňan Conseslus Kipruto s časom 8:14,12 pred Maročanom Soufianem Elbakkalim 8:14,49 a Američanom Evanom Jagerom 8:15,53. [36] V behu na 800 m zvíťazil Francúz Pierre-Ambroise Bosse časom 1:44,67 pred Poliakom Adamom Kszczotom 1:44,95 a Keňanom Kipyegonom Bettom 1:45,21. [37] Beh na 400 m ovládol s absolútnou dominanciou Juhoafričan Wayde Van Niekerk časom 43,98 s pred Bahamčanom Stevenom Gardinerom 44,41 a Abdalelahom Harounom z Kataru 44,48. [38] V skoku o žrdi podľa očakávania žiaril v sezóne nezdolateľný Američan Sam Kendricks s 595 cm pred Poliakom Piotrom Lisekom 589 a Francúzom Renaudom Lavilleniem so sezónnym maximom 589. [39]
- 7. august – Slovenský reprezentant Ján Volko dobehol v treťom zo siedmich rozbehov behu na 200 m na treťom mieste za 20,52 s a vybojoval si priamy postup do semifinále na XVI. majstrovstvách sveta v atletike v Londýne. [40] Poľská kladivárka Anita Wlodarczyková splnila svoju rolu obrovskej favoritky a tretíkrát na MS výkonom 77,90 m triumfovala. Striebro sa udeľovalo za 75,98 pre Číňanku Ženg Wang a bronz patril ďalšej Poľke Malwine Kopronovej so 74,76. [41] Vo finále behu na 110 m prekážok suverénne zvíťazil Jamajčan Omar McLeod časom 13,04 pred obhajcom titulu Rusom Sergejom Šubenkovom s vizitkou nezávislého atléta 13,14, tretí prekvapujúco finišoval Maďar Balázs Baji s 13,28. [42] Vo finále trojskoku sa najviac radovala zlatá Venezuelčanka Yulimar Rojasová s výkonom 14,91 m, striebro si vybojovala Caterine Ibargüenová z Kolumbie, ktorá výkonom 14,89 zaostala len o dva cm, bronz patril Kazaške Oľge Rypakovovej so 14,77. [43] Vo finále behu na 1 500 m po strhujúcom finiši zvíťazila Keňanka Faith Chepngetich Kipyegonová so 4:02,59, za ňou si došprintovali za medailami strieborná Američanka Jennifer Simpsonová 4:02,76 a bronzová Juhoafričanka Caster Semenyová so 4:02,90. [44]
- 6. august – Holandské futbalistky ss stali majsterkami Európy. V nedeľňajšom finále zdolali na domácej pôde v Enschede reprezentáciu Dánska 4 : 2. [51]
- 5. august – Slovenská reprezentantka Nikola Lomnická obsadila v kvalifikácii kladivárok na 16. svetovom šampionáte v atletike v Londýne 28. miesto výkonom 64,60 m a do finále sa nekvalifikovala. [53] Na šprintérsky trón zasadol Američan Justin Gatlin so sezónnym maximom 9,92, druhý finišoval jeho krajan Christian Coleman 9,94 a až tretí skončil Jamajčan Usain Bolt taktiež so sezónnym maximom 9,95. Jamajský blek sa rozlúčil s kariérou nečakane "len" bronzom, keď doplatil hlavne na príliš pomalý štart. [54] V hode diskom získal zlatú medailu Litovec Andrius Gudžius v osobnom maxime 69,21 m, druhý skončil Švéd Daniel Stahl výkonom 69,19 m a tretí Američan Mason Finley v osobnom rekorde 68,03 m. [55] Vo finále na 10 000 m zvíťazila Almas Ayanová z Etiópie s najlepším svetovým časom roka 30:16,32. Na druhom mieste skončila jej krajanka Tiruneš Dibabová a na treťom Agnes Jebet Tiropová z Kene. [56] V skoku do diaľky mužov zvíťazil Luvo Manyonga z Južnej Afriky výkonom 848 cm pred Američanom Jarrionom Lawsonom a Juhoafričanom Ruswahlom Samaaiom. [57]
- 4. august – Slovenský reprezentant Ján Volko vyhral III. kvalifikačný beh na 100 m na XVI. majstrovstvách sveta v atletike v Londýne v novom slovenskom rekorde 10,15 sekundy a postúpil do rozbehov. [58] V rozbehu dosiahol čas 10,25 a do semifinále nepostúpil. V celkovom súčte rozbehov medzi 46 šprintérmi sa zaradil na 28. miesto a od semifinále ho delila jedna stotina sekundy. [59] Brit Mohammed Farah v behu na 10 000 m zvíťazil v najlepšom svetovom výkone roka 26:49,51. Na druhom mieste skončil Joshua Kiprui Cheptegei z Ugandy a na treťom Paul Kipngetich Tanui z Kene. [60]
Referencie
|
|
|
|
Vedeli ste, že... |
|
- ... Real Madrid si upevnil pozíciu historicky najúspešnejšieho tímu v Lige majstrov, resp. predtým v Európskom pohári majstrov? S dvanástimi prvenstvami (1956, 1957, 1958, 1959, 1960, 1966, 1998, 2000, 2002, 2014, 2016, 2017) je rekordérom v počte triumfov v tejto súťaži.
- ... slovenského motocyklistu Ivana Jakeša počas 3. etapy Rallye Dakar zasiahol blesk? Vďaka pretekárovej duchaprítomnosti zostal zásah bez následkov a Ivan Jakeš pokračoval v pretekoch.
- ... 1. októbra 2016 bola v zápase druhej najvyššej talianskej súťaže Serie B medzi mužstvami Entella a Vicenza udelená prvýkrát v histórii futbalu zelená karta za akt fair-play?
|
|
|
|
Kategórie |
|
- Športy
- Športovci
- Športové kluby
|
|
.jpg)
