Manchester City FC

Manchester City FC je anglický futbalový klub z Manchesteru založený v roku 1880. Štadión s názvom Etihad Stadium má kapacitu 53 000 divákov. Prezývka klubu je „The Citizens alebo The Sky Blues“. Klub vyhral šesťkrát anglický titul (1937, 1968, 2012, 2014, 2018, 2019), päťkrát FA Cup (1904, 1934, 1956, 1969, 2011), trikrát ligový pohár (1970, 1976, 2014) a raz tiež Pohár víťazov pohárov (1970). Odhaduje sa, že Manchester City má v Británii približne 10 500 000 fanúšikov a na celom svete je ich asi 50 000 000. V klube pôsobil Slovák Vladimír Weiss ml., ktorý v roku 2010 prestúpil do škótskeho tímu Rangers FC.

Manchester City FC
Celý názov Manchester City Football Club
Založený 1980 ako St Mark's
Štadión City of Manchester Stadium
(požíva sa aj názov Etihad Stadium)
Kapacita 47 805 (pri zápasoch pod hlavičkou UEFA 45 500)
Majiteľ Spojené arabské emiráty Mansour bin Zayed Al Nahyan
Predseda Spojené arabské emiráty Khaldoon Al Mubarak
Tréner Španielsko Josep Guardiola
Liga FA Premier League
2018-2019 1. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Tretie farby
Pozri aj Športový portál

HistóriaUpraviť

Založený bol už v roku 1880 pod názvom St. Mark 's (West Gorton) a ten súčasný získal v roku 1894. Jedno z najúspešnejšie obdobie sa datuje na prelom 60. a 70. rokov, kedy klub vyhral nielen všetky tri dlhodobo sa hrajúce domáce súťaže (+ superpohár), ale triumfoval aj v Pohár víťazov pohárov (1970). Celkovo potom má z domácich trofejí na konte šesť anglických titulov (1937, 1968, 2012, 2014, 2018, 2019), šesťkrát triumfoval v FA Cupe (1904, 1934, 1956, 1969, 2011, 2019), sedemkrát v Ligovom pohári (1970 , 1976, 2014, 2016, 2018, 2019, 2020) a šesťkrát v Community Shield.

Na konci sezóny 1973/74 anglickej ligy sa v poslednom kole Citizens predstavili na pôde svojho rivala United, ktorý potreboval nutne zvíťaziť a vyhnúť sa tak zostupu. V mužstve nastúpil k poslednému zápasu v kariére mimo iného útočník Denis Law, viac ako 10 rokov futbalista Manchestru United, ktorý s ním pred sezónou už spoluprácu nepredĺžil. Law sa tak vrátil do klubu, v ktorom začínal. Šesť minút pred koncom bol stav 0:0, ale protiútok City vedený "Frannym" Leom dostal loptu k 34 ročnému Lawovi a ten strelil rozhodujúci gól. Priaznivci United sa začali búriť, čo prinútilo rozhodca zápas ukončiť. Law gól neoslavoval a odišiel do útrob štadióna Old Trafford.[1]

V ročníku 2011/12 si klub vybojoval prvú účasť v novodobej podobe Ligy majstrov, kam dokráčal pod vedením manažéra Roberta Manciniho. Tento bývalý manažér Fiorentiny, či Interu Miláno v decembri 2009 nahradil vo funkcii manažéra klubu Marka Hughesa.[2] V lete 2013 prišiel do klubu nový manažér Manuel Pellegrini, ktorý prišiel zo španielskej Málagy. Vlastníkom klubu je bohatá spoločnosť sídliaca v Spojených arabských emirátoch Abu Dhabi United Group patriaca Sulaiman Al-Fahima a Khaldoon Al Mubarakovi.

Éra Manuela Pellegriniho (2013 – 2016)Upraviť

Počas letných mesiacov v roku 2013 sa stal trénerom Manuel Pellegrini. Napĺňanie najvyšších ambícií malo podporiť nakupovanie posíl dosahujúce už auguste 2013 čiastky 90 miliónov anglických libier.[3] Za vynaložené peniaze dorazili brazílsky defenzívny záložník Fernandinho, španielsky krídelník Jesús Navas a dvaja útočníci: Španiel Álvaro Negredo a Stevan Jovetič z Čiernej Hory. Táto dvojica mala zastúpiť odchádzajúce dvojicu útočníkov, ktorými boli Carlos Tévez a Mario Balotelli.[4] O obrancu Kompanyho prejavili záujem ďalšie veľkokluby (Barcelona, ​​PSG), hráč a opora obrany však v klube zostal. Bohatý klub stále čakal na výraznejší úspech na európskom poli, úsilie malo byť vynaložené aj na zisk majstrovského titulu. Obdobne ako u City aj konkurenčný Manchester United a Chelsea obsadili pozíciu trénera novou tvárou.

Situácia na vrchole tabuľky sa v priebehu sezóny menila, nakoniec ale Pellegrini druhý titul v rámci novodobej Premier League vybojoval.[5] Mužstvo bolo považované za jedného z favoritov, strelilo 102 ligových gólov a v predposlednom 37. kole predskočili Liverpool, zatiaľ čo rival Manchester United sa nevedeli vyrovnať s odchodom Alexa Fergusona.[5] Mužstvo vyhralo päť záverečných zápasov vrátane zápasu posledného 38. kola doma proti West Ham United 2:0, hoci tu stačila aj remíza.[6][7] Úspešné marcové finále Ligového pohára vyústilo spoločne s ligovým triumfom v tzv. Double. [6] Stredopoliar Yaya Touré sa stal najlepším strelcom tímu v Premier League, keď strelil 20 gólov.[8]

Obdobie letnej pauzy klub využil na dojednanie prestupu dvojice obrancov: ako voľný hráč sa City upísal Bacary Sagna schopný hrať v strede aj na kraji obrany. Druhým prichádzajúcom obrancom bol Eliaquim Mangala, ktorého Manchester City odkúpil za čiastku okolo 32 miliónov libier.[9] Ten sa mal stať náhradou za starnúceho 33-ročného stopéra Martína Demichelisa. O pozíciu brankárskej jednotky namiesto Joea Harta mal nanovo usilovať Willy Caballero. Dočasne sa City upísal tiež 36-ročný stredopoliar Frank Lampard, ktorému Chelsea už nepredĺžila zmluvu. Míňanie za posily obmedzovalo FFP zavedené futbalovou organizáciou UEFA ako prekážka pre "bezhlavé" míňanie zo strany bohatých klubových majiteľov. Práve porušenie pravidiel FFP pripravilo klub o jedno miesto na súpiske pre Ligu majstrov.[10]

Po dvoch víťazstvách na úvod nového ročníka Premier League sa tím stretol na konci augusta doma so Stoke City, teda tímom, ktorý na štadióne Etihad ešte nikdy nestrelil ani gól (v rámci nového ligového formátu začínajúceho rokom 1992). Domáci v ňom napriek štatistikám prehrali 0:1 gólom Dioufa.[11] Útočník Sergio Agüero mužstvo výkonnostne potiahol, zaznamenajúc 31 gólov za 41 zápasov naprieč všetkými súťažami a City sa tak časť sezóny držalo v dosahu Chelsea, ktorú José Mourinho pri svojom druhom angažmán viedol k titulu.[12] Prvého januára 2015 sa Citizens chopili prvého miesta víťazstvom 3:2[13] nad Sunderlandom. Toto umiestnenie však čoskoro stratili a v priebehu jarnej časti nezabránili niekoľkým dôležitým prehrám, vrátane tej na pôde Manchestru United po výsledku 2:4.[14] Prítomnosť Lamparda pokračovala nad plán, záložník zostal do konca sezóny a zahral si celkom v 37 zápasoch.[12]

Keďže predchádzajúce sezóna nepriniesla ani jednu trofej a kluboví predstavitelia sa rozhodli vyjednať príchod Pepa Guardiolu pre budúci rok, malo ísť o Pellegriniho tretí a posledný ročník v úlohe kouča.[15] Posilou predných radov sa stal krídelník Raheem Sterling, za ktorého klub zaplatil sumu 49 miliónov libier. Možnosti kádra ďalej rozšíril stredopoliar Fabian Delph, odišli naopak anglickí futbalisti Micah Richards a James Milner.[15] Na úvod viedol čílsky tréner Citizens naprieč piatimi ligovými výhrami za sebou bez toho, aby tím inkasoval, potom však prišla domáca prehra s West Ham United, prvá z piatich domácich prehier v Premier League v sezóne 2015/16. Vzápätí Pellegrini prehral v Londýne s Tottenhamom 1:4.[16] Jesenné výsledky vrátane výhier 6:1[17] nad Newcastle United a 2:1[18] nad Norwich City posunuli mužstvo nakrátko do čela tabuľky. Lenže ďalšie jesenné výkony vyúsťujúcej v prehry proti Liverpoolu, Stoke a Arsenalu zosunuli tím nižšie. Vo februári zavítal na Etihad Stadium nečakaný líder tabuľky Leicester a odviezol si odtiaľto tri body. Citizens tak nevyužili možnosť znovu sa ujať čela a namiesto toho prehrali 1:3.[19] V rámci Ligového pohára (pomenovaného Capital One Cup) medzitým dokráčali do finále, kde v penaltovom rozstrele uspeli proti Liverpoolu a vybojovali jediný pohár v sezóne. Boli to góly Sergia Agüera (celkovo 24 v lige) čo prispeli k zisku štvrtého miesta zabezpečujúceho Ligu majstrov a istotu takéhoto umiestnenia si tím vybojoval až v poslednom 38. kole po remíze 1:1 proti Swansea.[20] To sa trafil mladý nigérijský útočník Kelechi Iheanacho s 8 ligovými gólmi celkom. Proti štvorici najlepšie umiestnených mužstiev (Leicester, Arsenal, Tottenham a Manchester United) mali Citizens bilanciu piatich prehier a troch remíz.[21]

Éra Pepa Guardiolu (2016 – dnes)Upraviť

Manchester City v lete 2016 privítal trénera Pepa Guardiolu, ktorý mal klubu priniesť obdobné úspechy ako tie ktoré dosiahol v Barcelone a Bayernu Mníchov. Boj o titul mal koučovi skomplikovať príchod iných renomovaných koučov do Premier League (Klopp v Liverpoole, Conte v Chelsea, Mourinho v Manchestri United).[22] Niekoľkoročnou zatiaľ nenaplnenou ambíciou bol tiež úspech v rámci Ligy majstrov UEFA. Ligový štart pripísal Citizens na konto niekoľko výhier za sebou. Začiatkom decembra však svoje majstrovské ambície potvrdila Conteho Chelsea, ktorá na Etihad Stadium zvíťazila 3:1.[23] Dramatický zápas nie skúpy na kontroverzie domáci futbalisti v závere nezvládli a Agüero a Fernandinho boli vylúčení.[23] Vo svojej prvej sezóne si Citizens uzurpovali tretiu priečku, titul tak brala Chelsea. Vyššiemu umiestneniu nepomohli nekonzistentné výsledky obzvlášť s lepšími tímami ako decembrová porážka na ihrisku v Leicester 2:4, januárová prehra 0:4 v Evertone či marcová domáce remíza s Liverpoolom.[24] Guardiolovo rozhodnutie priviesť čílskeho brankára Claudia Brava (za čiastku 17 miliónov £) namiesto dlhoročnej jedničky Joea Harta tiež zohralo úlohu - Bravove výkony boli sklamaním a dokonca sa dočkal ironického potlesku od vlastných fanúšikov.[24]

V ročníku 2017/18 sa Guardiolovi zverenci zaskveli a získali majstrovský titul ziskom 100 bodov (rekord v Premier League od jej vzniku) a náskokom 19 bodov nad druhými United.[25] Prejavila sa aj ofenzívne sila tímu (106 gólov - takisto rekord) stavajúca na kvalitách stredopoliara Kevina De Bruyneho a tvorivého Davida Silvu. Krídelo Citizens predstavovali pre súpera hrozbu vďaka prítomnosti Leroye Saného a Raheema Sterlinga.[26] Od ligového štartu zaznamenalo mužstvo rad 22 zápasov bez porážky, dokonca sériu 18 vyhratých zápasov v rade medzi augustom a decembrom. Cez polovicu zápasov (21 zo 38) nastrieľali Agüero.[26] Už v septembri sa Citizens uviedli výhrou nad obhajcom Chelsea 1:0 na Stamford Bridge.[27] Konečný počet prehier čítal dve - jednak januárovú na Liverpoolu 3:4 a jednak prehru 2:3 doma s mestským rivalom United, kedy Citizens neudržali vedenie 2:0 a premeškali tak príležitosť oslavovať titul pred domácimi fanúšikmi.[28][29] Okrem Premier League ovládlo mužstvo Carabao Cup.

Anglickej konkurencii sa nepodarilo City zastaviť ani v sezóne 2018/19, hoci zdatným sokom sa ukázal byť Liverpool. Po desiatich rokoch sa tak v anglickom futbale podarilo mužstvu obhájiť titul - pre Citizens to bol už ttretí v tomto období. Mužstvo zostalo na správnej ceste podstatných zmien - posila v podobe tvorivého záložníka Rijada Mahrize za čiastku 60 miliónov libier bola skôr rozšírením kádra pre boj na niekoľkých frontoch.[30] Už začiatkom augusta 2018 mohli hráči City oslavovať, keď vyhrali nad Chelsea 2:0 v zápase o Community Shield (anglický superpohár).[31] Tu vložil tréner Guardiola dôveru v 18-ročného talentovaného záložníka Phila Fodena a v priebehu roka mu dal aj ďalšie príležitosti.[32] Na úvod ligy City vyhrali na štadióne Arsenalu 2:0 a znova sa stali v útoku silným tímom - v konečnej tabuľke mali v kolónke 95 nastrieľaných gólov.[33] Mimo tradičných opôr ako boli Agüero alebo Sterling narástol aj Bernardo Silva, jeden z objavov sezóny.[34] Agüero sa stal útočníkom s 20 vstrelenými ligovými gólmi v piatej po sebe idúce sezóny.[34] Naproti tomu Liverpool sa stal najlepšie brániacim tímom a prvý stret oboch tímov v októbri na Anfield Road skončilo remízou 0:0, pričom Mahriz nepremenil penaltu.

Počas decembra sa objavila výsledková kríza. Najprv futbalisti City nestačili vonku na Chelsea 0:2 a neskôr doma prehrali 2:3 s Crystal Palace. Po Crystal Palace prišla porážka 1:2 na pôde Leicesteri City.[33] Prvej priečky sa tak ujal Liverpool, ten ale na začiatku roka 2019 prehral na štadióne City 1:2. Stredný obranca City John Stones si pripísal kľúčový zákrok, keď pred bránkovou čiarou zabránil eventuálnemu gólu Liverpoolu na 1:0. Guardiola utrpel ešte prehru v Newcastli, ale od tejto prehry na konci januára zaznamenali Citizens rad 14 víťazstiev do konca sezóny a vybojovali prvé miesto o bod pred Liverpoolom so ziskom 98 bodov (o 2 menej ako predchádzajúci rok). Vedľa Premier League sa City zúčastnilo dvoch finále anglických pohárov. Najprv vo februári v penaltovom rozstrele prekonalo Chelsea a získalo ligový pohár čiže EFL Cup (alebo tiež Carabao Cup) a v máji vyhralo 6:0 nad Watfordom, čím získalo FA Cup. Bolo to prvýkrát, čo sa v Anglicku podarilo nejakému klubu získať domáce treble.[35] Ziskom FA Cupu sa so City rozlúčil dlhoročný kapitán Vincent Kompany.

TitulyUpraviť

  • Majster Anglicka:
    • 1937, 1968, 2012, 2014, 2018, 2019
  • FA Cup:
    • 1904, 1934, 1956, 1969, 2011, 2019
  • Ligový pohár:
    • 1970, 1976, 2014, 2016 , 2018, 2019

Slováci v Manchestri CityUpraviť

Vlastníctvo a financieUpraviť

Holdingová spoločnosť Manchester City F.C., Manchester City Limited, je súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným s emisiou približne 54 miliónov akcií. Klub je v súkromných rukách od roku 2007, keď sa hlavní akcionári dohodli na predaji svojich podielov spoločnosti UK Sports Investments Limited (UKSIL), spoločnosti kontrolovanej bývalým thajským premiérom Thaksinom Šínavatrom. UKSIL potom formálne ponúkla odkúpenie akcií v držbe niekoľkých tisíc malých akcionárov.

Pred prevzatím spoločnosti Thaksinom bol klub kótovaný na nezávislom špecializovanom kapitálovom trhu PLUS (predtým OFEX),[36] na ktorom bol kótovaný od roku 1995. Dňa 6. júla 2007 Thaksin po získaní 75% akcií klub preregistroval ju ako súkromnú spoločnosť.[37] Do augusta spoločnosť UKSIL získala viac ako 90% akcií a využila svoje práva podľa zákona o obchodných spoločnostiach na „vytlačenie“ zvyšných akcionárov a získanie celého obchodného podielu. Thaksin Shinawatra sa stal predsedom klubu a dve Thaksinove deti, Pintongta a Oak Chinnawat sa tiež stali riaditeľmi. Bývalý predseda John Wardle zostal v predstavenstve rok, ale rezignoval v júli 2008 po menovaní výkonného riaditeľa Nike Garryho Cooka v máji.[38] Klub dosiahol v roku končiacom sa 31. mája 2007 stratu pred zdanením vo výške 11 miliónov GBP.[39]

Nákup Thaksina viedol k obdobiu výdavkov na prestupy v klube okolo 30 miliónov GBP, zatiaľ čo v posledných niekoľkých sezónach patrili čisté výdavky k najnižším v divízii.[40] 1. septembra 2008 spoločnosť Abu Dhabi United Group Investment and Development Limited so sídlom v Abú Zabí dokončila prevzatie Manchestru City. Dohoda v hodnote 200 miliónov libier bola oznámená ráno 1. septembra. Bohatstvo nových majiteľov spôsobilo, že v lete 2009 bol klub schopný financovať nákup niekoľkých skúsených medzinárodných hráčov a utratil viac ako ktorýkoľvek iný klub v Premier League.

ReferencieUpraviť

  1. MANENTI, FABIO M.; SOMMA, ERNESTO. PLASTIC CLASHES: COMPETITION AMONG CLOSED AND OPEN PAYMENT SYSTEMS*. The Manchester School, 2011-07-01, roč. 79, čís. 6, s. 1099–1125. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. ISSN 1463-6786. DOI10.1111/j.1467-9957.2010.02211.x.
  2. Man City ditch Hughes for Mancini. http://news.bbc.co.uk, 2009-12-19. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  3. Premier League preview No10: Manchester City | Paul Wilson [online]. the Guardian, 2013-08-09, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Premier League preview No10: Manchester City | Paul Wilson [online]. the Guardian, 2013-08-09, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b Premier League Official. https://www.premierleague.com/history/2013-14.
  6. TWEEDALE, Alistair. Premier League 2013-14 season: the statistical review. The Guardian, 2014-05-14. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  7. Manchester City vs West Ham United 2:0 11/05/2014 [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  8. Premier League 2013-14 season: the statistical review [online]. the Guardian, 2014-05-14, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. Who will finish where in the Premier League?. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  10. JACKSON, Jamie. Premier League 2014-15 preview No10: Manchester City | Jamie Jackson. The Guardian, 2014-08-08. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  11. Manchester City vs Stoke City 0:1 30/08/2014 [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  12. a b KEEGAN, Mike. Premier League 2014-15 review: Man City end up trophyless [online]. Mail Online, 2015-05-25, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  13. Manchester City vs Sunderland 3:2 01/01/2015 [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  14. Manchester United vs Manchester City 4:2 12/04/2015 [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  15. a b Who will finish where this season?. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  16. Tottenham Hotspur vs Manchester City 4:1 26/09/2015 [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  17. Manchester City vs Newcastle United 6:1 03/10/2015 [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  18. Manchester City vs Norwich City 2:1 31/10/2015 [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  19. Manchester City vs Leicester City 1:3 06/02/2016 [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  20. Swansea City vs Manchester City 1:1 15/05/2016 [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  21. Manchester City 2015/16 Premier League season review [online]. Sky Sports, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. WILSON, Paul. Premier League 2016-17 preview No10: Manchester City | Paul Wilson. The Guardian, 2016-08-05. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  23. a b Manchester City vs Chelsea 1:3 03/12/2016 [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  24. a b SPORT, Guardian. Premier League 2016-17 season review: our writers’ best and worst. The Guardian, 2017-05-22. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  25. Premier League end-of-season report. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-05]. (po anglicky)
  26. a b Manchester City 2017/18 Premier League season review [online]. Sky Sports, [cit. 2021-01-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. Chelsea vs Manchester City 0:1 30/09/2017 [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-05]. Dostupné online.
  28. Liverpool vs Manchester City 4:3 14/01/2018 [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-05]. Dostupné online.
  29. Manchester City vs Manchester United 2:3 07/04/2018 [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-05]. Dostupné online.
  30. AMES, Nick. Premier League 2018-19 preview No 13: Manchester City. The Guardian, 2018-08-07. Dostupné online [cit. 2021-01-05]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  31. Chelsea vs Manchester City 0:2 05/08/2018 [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-05]. Dostupné online.
  32. WEMBLEY, Jacob Steinberg at. Manchester City’s Phil Foden excels in role earmarked for Jorginho | Jacob Steinberg. The Guardian, 2018-08-05. Dostupné online [cit. 2021-01-05]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  33. a b 2018/19 Season Review [online]. www.premierleague.com, [cit. 2021-01-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. a b WRITERS, Guardian. Premier League 2018-19 season review: our writers’ best and worst. The Guardian, 2019-05-14. Dostupné online [cit. 2021-01-05]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  35. How big a feat is Man City's treble?. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-05]. (po anglicky)
  36. PLUS Markets Group [online]. web.archive.org, 2007-02-05, [cit. 2021-01-06]. Dostupné online.
  37. Thaksin completes Man City buyout. http://news.bbc.co.uk, 2007-07-06. Dostupné online [cit. 2021-01-06]. (po anglicky)
  38. Former chairman Wardle resigns from City [online]. the Guardian, 2008-07-09, [cit. 2021-01-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  39. Manchester City's losses trebled under Thaksin Shinawatra [online]. The Telegraph, [cit. 2021-01-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  40. STAFF, Reuters. Eriksson continues Man City spending. Reuters, 2007-08-02. Dostupné online [cit. 2021-01-06]. (po anglicky)

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť