Liverpool FC

anglický futbalový klub z Liverpoolu

Liverpool FC je anglický futbalový klub z Liverpoolu hrajúci v Premier League, najvyššej anglickej futbalovej súťaži. Klub vyhral 6x Ligu majstrov, viac ako akýkoľvek anglický klub, 3x Pohár UEFA, 4x Superpohár UEFA, 1x Majstrovstvá klubov FIFA, 19x ligový titul, 8x FA Cup, 16x FA Community Shield a získal rekordných 10 titulov v EFL Cup. S celkovým počtom 68 trofejí je Liverpool historicky najúspešnejším anglickým futbalovým klubom.

Liverpool FC
Celý názovLiverpool Football Club
PrezývkaThe Reds
Založený3. jún 1892
ŠtadiónAnfield,
Liverpool
Kapacita61 276
MajiteľFenway Sports Group
PredsedaSpojené štáty Tom Werner
TrénerHolandsko Arne Slot
LigaPremier League
2023/243. miesto (z 20)
Domáce farby
Hosťovské farby
Tretie farby

Klub hrá od svojho vzniku svoje domáce zápasy na štadióne Anfield. Štadión má kapacitu 61 276 divákov.[1] Anfield považujú mnohí špičkoví tréneri a hráči za štadión s ohromnou atmosférou a miesto, kde je ťažké vyhrať zápas.[2][3][4][5][6][7]

Liverpool má výraznú rivalitu s futbalovým klubom Everton, ďalším historickým klubom z Liverpoolu. Zápas medzi týmito dvoma klubmi sa nazýva Merseyside derby. Ďalším významným rivalom klubu je Manchester United. Zápas medzi týmito dvoma klubmi sa označuje ako Northwest derby.

Trénerom klubu je od mája 2024 Holanďan Arne Slot. Kapitánom je od júla 2023 holandský stredný obranca Virgil van Dijk.[8]

Klub od roku 2010 vlastní Fenway Sports Group. V roku 2024 časopis Forbes odhadol hodnotu klubu na 5,37 miliardy dolárov, čo ho umiestnilo na štvrté miesto vo svetovom rebríčku najhodnotnejších futbalových klubov.[9]

Priaznivci klubu boli zapletení do dvoch veľkých tragédií. Prvou je tragédia na štadióne Heysel z roku 1985, kde boli unikajúci fanúšikovia pritlačení k rúcajúcej sa stene počas finále Európskeho pohára v Bruseli. Tragédia si vyžiadala 39 mŕtvych.[10] Väčšina z nich boli Taliani a fanúšikovia Juventusu. Liverpool dostal šesťročný zákaz účasti v európskych súťažiach a všetky ostatné anglické kluby päťročný zákaz.[11] Druhou je tragédia v Hillsborough, ktorá sa udiala v roku 1989. V dôsledku zlyhania polície zahynulo 97 fanúšikov[12] Liverpoolu pri tlačenici na obvodovom oplotení na štadióne.[13] Tragédia viedla k odstráneniu oplotených tribún. V dôsledku tejto tragédie sa taktiež na dvoch najvyšších úrovniach anglického futbalu štadióny s tribúnami na státie museli zmeniť na tribúny výlučne na sedenie. Dlhotrvajúca kampaň za spravodlivosť nakoniec fanúšikov zbavila viny za túto tragédiu.[13]

História

upraviť

Založenie klubu – 1923

upraviť
 
John Houlding, zakladateľ klubu

Počiatky futbalu v Liverpoole siahajú do roku 1878, keď bol v meste založený futbalový klub St. Domingo FC. O rok neskôr sa klub premenoval na Everton FC.[14] Ten bol v roku 1888 zakladajúcim členom Football League. Everton svoje zápasy hral na štadióne Anfield Road.[15] V roku 1891 sa John Houlding, miestny obchodník a neskôr aj starosta Liverpoolu, rozhodol klubu zvýšiť nájom, s čím akcionári Evertonu nesúhlasili. Po sérii rokovaní sa Everton rozhodol Anfield opustiť a presťahoval sa po 7 rokoch pôsobenia na Anfielde do Goodison Parku. Houlding na to reagoval tým, že 15. marca 1892 založil nový klub menom Liverpool FC, ktorý svoje zápasy hral na Anfield Road.[16] Prvým trénerom klubu sa stal John McKenna, ktorý klub trénoval spoločne s Williamom Barclayom. Do klubu priviedli 13 škótskych profesionálnych futbalistov. Vo svojej prvej sezóne klub vyhral Lancashire League a nasledujúcu sezónu prešiel do Football League Second Division.[17] V prvej sezóne v Second Division Liverpool skončil ako neporazený celok a prešiel do First Division, čo bola najvyššia súťaž v Anglicku. Svoj prvý titul v najvyššej súťaži klub získal v roku 1901 a potom znova v roku 1906.[18][19] V roku 1914 hral Liverpool svoje prvé finále FA Cupu, ktoré ale prehral 1 : 0 s Burnley FC.[14]

Sezóny 1923 – 1959

upraviť

V roku 1923 a 1924 klub prvýkrát získal dva ligové tituly za sebou, vedený anglickým obrancom Ephraimom Longworthom. Potom ale prišiel ústup a klub musel pretrpieť najdlhšiu sériu v histórii klubu bez zisku ligového titulu, ktorá trvala až do roku 1947, kedy sa klubu pod vedením Georga Kaya podarilo v poslednom hracom kole získať titul.[20] V roku 1954 Liverpool zostúpil do Second Division.[21]

Éra Billa Shanklyho 1959 – 1974

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Bill Shankly

Je nutné podotknúť, že najväčšiu slávu klubu priniesol práve Bill Shankly. Keď Shankly prišiel v pondelok 14. decembra 1959 na Anfield, Liverpool bol v tom čase klub päť rokov pôsobiaci v druhej divízii a v FA Cupe ho v sezóne 1958/59 porazil amatérsky klub Worcester City.[22] Samotný Anfield bol v havarijnom stave bez akejkoľvek techniky na zavlažovanie ihriska a Shankly trval na tom, aby klub vynaložil 3 000 libier na rekonštrukciu trávnika. Shankly opísal tréningové centrum, ktoré sa nachádzalo v Melwoode ako „bordel“ a na jednom z ihrísk sa opýtal, či ho bombardovali Nemci.[23] Káder Liverpoolu, ktorý zdedil, pozostával prevažne z priemerných hráčov a niekoľkých sľubných náhradníkov.

Mojou ideou bolo postaviť v Liverpoole baštu neporaziteľnosti. Keby mal Napoleon túto myšlienku, dobyl by celý svet. Mojim cieľom bolo vybudovať Liverpool do takého bodu, až kým sa nakoniec všetci budú musieť podriadiť a vzdať sa.

Napriek ťažkostiam sa Shankly rýchlo cítil vo svojom novom klube ako doma a vytvoril skvelé puto medzi fanúšikmi klubu a svojim tímom. Hoci Shankly veril, že má vynikajúci trénerský štáb, hráčsky káder nebol v jeho očiach až taký pôsobivý. Na prestupovú listinu umiestnil 24 hráčov. Všetci opustili klub v priebehu jedného roka. Podľa Kellyho boli úspechy klubu založené na tréningovom systéme, ktorý Shankly, Paisley, Fagan a Bennett zaviedli v tréningovom centre v Melwoode. Shankly odsúdil beh na dlhé trate po cestách a trval na tom, že okrem zahrievacích cvičení a špeciálnych cvičení potrebných na predchádzaniu zranení budú hráči trénovať na tráve s loptou. Všetko sa robilo systematicky s hráčmi, ktorí sa striedali v cvičebných postupoch v skupinách s cieľom dosiahnuť stanovené výsledky. Tréningy najprv začínali atletickými cvičeniami, ako je skákanie cez švihadlo alebo drepy, a potom sa prešlo k futbalovo špecifickým tréningom, ako je vedenie lopty alebo dribling. Shankly sa v tréningoch zameriaval na rozvoj reflexov, vytrvalosti a rozvoj ovládania lopty na nohe. Aby predchádzal zraneniam, hráči robili cviky na „schladenie sa“ po tréningu. Shankly svoje tréningy plánoval do absolútnych detailov. Dalo by sa argumentovať, že základy moderného trénovania položil práve on.[24]

 
Nadpis THIS IS ANFIELD, ktorý zavesil v hráčskom tuneli Bill Shankly aby v súperoch vyvolal strach.

Príchod nových hráčov

upraviť

Vo svojej autobiografií Shankly opísal, že mal veľké ťažkosti presvedčiť majiteľov, aký veľký potenciál tento klub má a aby vedenie míňalo peniaze na prestup kvalitných hráčov. Častokrát bol už na pokraji odchodu. Oporu našiel v Ericovi Sawyerovi – členovi vedenia klubu. Na jednom zasadnutí vedenia klubu v roku 1961 Shankly trval na tom, aby klub kúpil dvoch škótskych hráčov. Prvá odpoveď správnej rady bola, že si ich „nemôžu dovoliť kúpiť“, ale Sawyer zakročil a povedal: „Nemôžeme si dovoliť ich nekúpiť.“ Liverpool v lete týchto dvoch škótskych hráčov kúpil. Boli to Ron Yeats a Ian St John. Po nákupe týchto dvoch hráčov Liverpool okamžite postúpil do prvej ligy a tým sa odštartoval kolotoč Shanklyho éry.

Štart v prvej lige bol ťažší a v prvej sezóne 1962/63 sa tím umiestnil len na ôsmom mieste. Klub sa posilnil o dvoch útočníkov a nasadil do svojho kádra talenty, ktoré vychovali vo svojej akadémií. Tvrdá práca sa Shanklymu konečne oplatila a v nasledujúcej sezóne 1963/64 Liverpool získal ligový titul.[25] Podľa Rogera Hunta bolo tajomstvom úspechu Liverpoolu to, že pod vedením Shanklyho boli klubom s najlepšou fyzickou kondíciou v celom Anglicku.

Triumf v FA Cupe

upraviť

Shanklyho veľkým snom bolo s klubom vyhrať prvý klubový titul v FA Cupe. V máji roku 1965 Liverpool po prvý raz vyhral túto súťaž víťazstvom 2 : 1 nad Leeds United vo Wembley.[26] Shankly vo svojej autobiografii uviedol, že spomedzi jeho mnohých úspechov bolo víťazstvo vo finále FA Cupu v roku 1965 jeho najkrajším dňom vo futbale.

Debut v Európe

upraviť

Liverpool debutoval v európskych súťažiach v sezóne 1964/65, súťažil v Európskom pohári a dostal sa do semifinále, kde prehral s Interom Miláno.[27]

V sezóne 1965/66 Liverpool opäť získal ligový titul a dostal sa do finále Pohára víťazov pohárov, v ktorom v Hampden Parku podľahol Borussii Dortmund 1 : 2 po predĺžení.[28]

Liverpool bol stvorený pre mňa a ja som bol stvorený pre Liverpool.
– Bill Shankly
 
Socha Shanklyho, postavená v roku 1997 pred The Kop na Anfielde

Shankly a Paisley sa naučili veľa o európskom futbale. Ich stratégiou bolo zadržiavanie vonku a útok doma. Shankly aplikoval tento princíp v zápase 1. kola Pohára víťazov pohárov v sezóne 1965/66 proti Juventusu. Liverpool hral v prvom zápase vonku. Napriek tomu, že sa Juventus v 81. minúte ujal vedenia, Shankly nariadil svojim hráčom, aby sa postarali o to, aby nedostali už žiadny ďalší gól. Liverpool potom prešiel na úplný útok v druhom zápase na Anfielde a vyhral 2 : 0(celkovo 2 : 1).[29]

Bill Shankly mal veľmi blízky vzťah s fanúšikmi klubu, zdôrazňoval ich dôležitosť a hovoril o tom, že tribúna The Kop „nasáva loptu do siete,“ a prinútil divákov, aby sa cítili ako účastníci zápasov. Tento koncept je dodnes pilierom klubu. Po finále FA Cupu v roku 1971 (ktoré Liverpool prehral s Arsenalom) Shankly a hráči prišli do mesta, kde ich prišli privítať fanúšikovia klubu. Shankly stojaci na schodoch St George's Hall pred davom viac ako 100 000 fanúšikov Liverpoolu predniesol jeden zo svojich najslávnejších prejavov. „Odkedy som prišiel sem do Liverpoolu, na Anfield, znovu a znovu som vtĺkal do našich hráčov, že majú tú česť hrať za vás. A ak mi vtedy neverili, veria mi teraz.[30]

Odchod z klubu

upraviť

Shankly mal 60 rokov, keď Liverpool vyhral finále FA Cupu v roku 1974 s Newcastlom a vo svojej autobiografii uviedol, že po návrate do šatne na konci zápasu sa cítil unavený zo všetkých tých rokov.[31]:141 Jeho myseľ bola rozhodnutá a vedel, že ide do dôchodku.[31]:141 Jeho manželka Nessie ho požiadala, aby odišiel do dôchodku o rok skôr, ale rozhodol sa, že na to nie je ten správny čas.[32] Tommy Smith povedal, že Shanklyho city k Nessie boli nepochybne hlavným dôvodom jeho rozhodnutia.[33]:286 V roku 1974 sa rozhodol, že môže odísť z Liverpoolu s hrdosťou na dobre vykonanú prácu a ľutuje len jedno, a to že nevyhral Európsky pohár (dnešná Liga majstrov).

Shankly si počas svojho pôsobenia v klube pripísal na konto 3 ligové tituly, 2 triumfy v súťaži FA Cup, a jeden titul v Pohári UEFA. Jeho trofeje sú ale len špičkou jeho vplyvu na Liverpool. Shankly kompletne transformoval celý klub. Klub trápiaci sa v druhej lige a bez infraštruktúry premenil na klub bojujúci o tie najvyššie priečky. Bill Shankly je tá najvýznamnejšia postava v histórii tohto klubu.[34] Na jeho systém po jeho odchode v roku 1974 nadviazal jeho asistent Bob Paisley.

Sezóny 1974 – 1983 (Éra Boba Paisleyho)

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Bob Paisley

V roku 1976, v druhom roku Paisleyho pôsobenia, získal Liverpool ligový titul a znovu triumfoval v Pohári UEFA.[35][36] V roku 1977 nasledoval ďalší ligový titul, prehra vo finále FA Cupu, ale aj prvá výhra v Pohári majstrov európskych krajín. Finále sa hralo na Stadio Olimpico v Ríme a Liverpool porazil 3 : 1 Borussiu Mönchengladbach gólmi McDermotta, Smitha a Neala z penalty. O rok neskôr Liverpool trofej obhájil, keď vo Wembley porazil Club Brugge 1 : 0 gólom legendárneho Kennyho Dalglisha.

V roku 1979 Liverpool získal jedenásty ligový titul,[37] ktorým ustanovil ligový rekord, pretože získal celkovo 64 bodov a v 42 zápasoch inkasoval iba 16 gólov. Paisley viedol Liverpool počas obdobia domácej ale aj európskej dominancie, pričom v deviatich sezónach získal dvadsať trofejí: šesť ligových titulov, tri ligové poháre, šesť Charity Shields, tri Európske poháre, jeden Pohár UEFA a jeden Superpohár UEFA. V prepočte získal 2,2 trofejí za sezónu, čo je rýchlosť, ktorú prekonal iba Pep Guardiola.[38] V čase svojho odchodu do dôchodku získal ocenenie Tréner roka rekordne šesťkrát.[39][40]

Paisley bol dlhý čas jediným trénerom, ktorý získal tri európske poháre, až kým ho nedorovnali Carlo Ancelotti a Zinedine Zidane v rokoch 2014 a 2018.

Sezóny 1983 – 1989 (Tragédie v Hillsborough a Heysel)

upraviť

Paisley odišiel do dôchodku v roku 1983 a nahradil ho jeho asistent Joe Fagan.[41] Liverpool vyhral v prvej sezóne Fagana ligový titul, Ligový pohár a Pohár majstrov európskych krajín a stal sa prvým anglickým klubom, ktorý získal tri trofeje v sezóne.[42]

Tragédia na štadióne Heysel

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Tragédia na štadióne Heysel

Liverpool sa v roku 1985 dostal opäť do finále európskeho pohára, proti Juventusu na štadióne Heysel. Pred výkopom fanúšikovia Liverpoolu porušili plot, ktorý oddeľoval obe skupiny priaznivcov, a napadli fanúšikov Juventusu. Výsledná váha ľudí spôsobila zrútenie oporného múru, ktorý zabil 39 fanúšikov, väčšinou Talianov. Incident sa stal známym ako tragédia na štadióne Heysel.[43] Zápas sa napriek protestom oboch trénerov odohral a Liverpool v ňom podľahol Juventusu 1:0. V dôsledku tragédie bol anglickým klubom zakázaný vstup do európskych súťaží na päť rokov; Liverpool dostal až desaťročný zákaz, ktorý sa neskôr znížil na šesť rokov. Štrnásť fanúšikov Liverpoolu bolo odsúdených za neúmyselné zabitie.

Fagan odišiel do dôchodku tesne pred katastrofou, keď Kenny Dalglish bol vymenovaný za jeho nástupcu a hrajúceho trénera.[41] Počas jeho pôsobenia získal klub ďalšie tri ligové tituly a dva FA Cupy, vrátane „Double“ v sezóne 1985/86.[44]

Tragédia v Hillsborough

upraviť
 
Pamätník pre obete tragédie v Hillsborough pred štadiónom Anfield
Bližšie informácie v článkoch: Tragédia v Hillsborough a Taylorova správa

Úspech Liverpoolu však zatienila jedna z najväčších futbalových tragédií histórie známej ako tragédia v Hillsborough: v semifinále FA Cupu proti Nottinghamu Forest 15. apríla 1989 boli stovky fanúšikov Liverpoolu pritlačené o obvodové oplotenie.[45] V ten deň zomrelo 94 fanúšikov. 95. obeť zomrela v nemocnici na následky zranení o štyri dni neskôr a 96. obeť zomrela po takmer štyroch rokoch v kóme.[46] Odvtedy klub nosil na dresoch číslo 96, ako spomienku na tento incident. V júli v roku 2022 zomrel Andrew Devine, ktorý v osudný deň utrpel život meniace zranenia, ale prežil. Klub ohlásil, že Devinea pridajú do memoriálu ako 97. obeť. Od sezóny 2021/2022 klub na drese vzadu nosí číslo 97 namiesto pôvodných 96.[47] Po katastrofe v Hillsborough prebehla vládna kontrola bezpečnosti štadiónov. Výsledná správa rozhodla, že hlavným dôvodom katastrofy bola nadmerná preplnenosť tribúny z dôvodu zlyhania policajnej kontroly. Správa taktiež navrhla, aby štadióny v Anglicku mali tribúny výhradne len na sedenie namiesto státia. Tento návrh schválila vláda a tribúny v celej krajine sa museli zmeniť výlučne na sedenie.[48]

Sezóny 1989 – 2009

upraviť

Po tragédií v Hillsborough Dalglish tím opustil a na jeho miesto nastúpil bývalý hráč Graeme Souness.[49] Liverpool bol súčasťou najtesnejšieho konca ligovej sezóny v sezóne 1988/89. Liverpool skončil s Arsenalom s rovnakým počtom bodov a gólov, ale stratil titul vďaka nižšiemu celkovému počtu strelených gólov, keď Arsenal strelil konečný gól v poslednej minúte sezóny.[50] Liverpool zvíťazil vo finále FA Cupu 1992,[51] ale ich ligové výkony klesli, s dvoma po sebe nasledujúcimi šiestymi miestami, čo nakoniec vyústilo do Sounessovej suspendácie v januári 1994.

Roy Evans (1995 – 1998)

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Roy Evans

Sounessa nahradil Roy Evans a Liverpool ďalej zvíťazil vo finále EFL Cupu v sezóne 1995.[52] Pred začiatkom sezóny 1995 – 1996 sa Evans dostal na titulky tým, že zaplatil britský rekordný prestupový poplatok za útočníka Nottinghamu Forest Stana Collymora. Mnohí experti tipovali, že Liverpool v tejto sezóne získa ligový titul. Bolo to najmä kvôli tomu, že Blackburn povýšil Kennyho Dalglisha na riaditeľa klubu a vymenoval menej úspešného Raya Harforda za nového trénera a druhý Manchester United predal troch kľúčových hráčov a prekvapivo spoliehal na to, že dieru po nich dokážu zaplniť mladí hráči. Hoci Liverpool vyzeral v prvých fázach sezóny ako uchádzač o titul, do Vianoc sa boj o titul v podstate stal súbojom medzi Newcastle United – Manchester United, pričom titul si napokon vybojoval Manchester United. Liverpool sa medzitým musel uspokojiť s tretím miestom v lige. Akékoľvek pretrvávajúce nádeje na zisk titulu boli ukončené koncom apríla šokovou porážkou s Coventry City. Liverpol sa dostal do finále FA Cupu, ale prehral 1 : 0 s Manchestrom United. Sezóna 1996 – 1997 v anglickom futbale sa ukázala byť najbližšie k víťazstvu Evansa v Premier League. Evans posilnil svoj káder, ktorý bol postavený okolo McManamana a Fowlera, akvizíciou českého stredopoliara Patrika Bergera v lete 1996. Veľa pozornosti si vyslúžil aj sedemnásťročný talent Michael Owen, ktorý ukázal veľký potenciál v hŕstke zápasov, ktoré za klub stihol odohrať. Liverpool bol do konca januára niekoľkokrát na čele tabuľky Premier League. V januári mal dokonca päťbodový náskok na čele tabuľky, ale nakoniec skončil až na štvrtom mieste, zatiaľ čo Manchester United si zabezpečil titul náskokom o sedem bodov.

V sezóne 1997/98 sa zdalo, že Liverpool je pripravený opäť zabojovať o ligový titul, avšak zranenie Fowlera, ktoré trvalo väčšinu sezóny, zabránilo tímu využiť svoj potenciál na maximum. Owen vtrhol na scénu s 18 gólmi v 36 zápasoch Premier League. V lige sa museli uspokojiť s tretím miestom. Aj keď sa pod vedením Evansa Liverpool priblížil k titulom, tretie miesta v lige v rokoch 1996 a 1998 boli to najlepšie, čo dokázali.

Houllier a Benítez

upraviť

V sezóne 1998/99 bol za trénera vymenovaný Gérard Houllier. Ten vo svojej druhej sezóne získal s Liverpoolom treble: FA Cup, EFL Cup a Pohár UEFA.[53] Počas sezóny 2001/02 podstúpil Houllier operáciu srdca a Liverpool skončil na druhom mieste v lige, hneď za Arsenalom.[54] V roku 2003 klub vyhral ďalší titul v ligovom pohári, ale v nasledujúcich dvoch sezónach v boji o titul neuspel.[55]

 
Rafa Benitez počas Emirates Cup v roku 2013

Na konci sezóny 2003/04 Houlliera nahradil Rafael Benítez. V prvej sezóne pod kormidlom Beníteza skončili v Premier League piaty, Liverpool zvíťazil v Lige majstrov 2004/05, keď po penaltovom rozstrele zvíťazil nad AC Miláno 3:2. Zápas sa v riadnom hracom čase skončil 3 : 3.[56] V sezóne 2004/05 skončili Liverpool na treťom mieste v Premier League a taktiež zvíťazil vo finále FA Cupu 2006. Po penaltovom rozstrele porazil West Ham United 3:3.[57] Klub sa rovnako v sezóne 2006/2007 dostal do finále Ligy majstrov UEFA 2007, proti Milánu však prehral 2:1.[58] Počas sezóny 2008/09 dosiahol Liverpool 86 bodov, čo bol v tom čase klubový rekord v počte bodov v Premier League. Liverpool ale v lige skončil iba na druhom mieste za Manchestrom United.[59]

Sezóny 2009 – 2015

upraviť

Dalglish a Rodgers

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Brendan Rodgers

V sezóne 2009/10 skončil Liverpool na siedmom mieste v Premier League a nedokázal sa tak kvalifikovať do Ligy majstrov. Benítez následne po vzájomnej dohode klub opustil a nahradil ho tréner Fulhamu Roy Hodgson.[60] Slabé výsledky na začiatku sezóny 2010/11 viedli k tomu, že Hodgson po vzájomnej dohode opustil klub a kontrolu prevzal bývalý hráč a tréner Kenny Dalglish.[61] V sezóne 2011/12 si Liverpool zaistil rekordný – ôsmy úspech v ligovom pohári a vo FA Cupe sa dostal až do finále. V lige však skončili na ôsmej pozícii, čo bolo najhoršie umiestnenie v lige za posledných 18 rokov; to viedlo k prepusteniu Dalglisha.[62][63] Na jeho miesto nastúpil Brendan Rodgers.[64] Pod jeho vedením Liverpool v sezóne 2013/14 nečakane bojoval o titul a skončil druhý za Manchestrom City. Sériou 11 víťazstiev v rade bol Liverpool na čele Premier League s náskokom piatich bodov, pričom do konca sezóny zostávali len tri zápasy.[65] 27. apríla však utrpeli domácu porážku 0 : 2 s Chelsea.[66] Tento výsledok priniesol Manchestru City výhodu v boji o titul. Vo svojom ďalšom zápase proti Crystal Palace viedol Liverpool 3 : 0 a do konca zápasu ostávalo 11 minút, ale zápas sa skončil 3 : 3.[67] Liverpool ukončil sezónu ako vicemajster Premier League, dva body za víťazom Manchestrom City.[68] Liverpool strelil v sezóne 101 ligových gólov, čo je najviac od sezóny 1895/96 a tretí najvyšší počet v histórii Premier League.[69] Neskôr v tom istom mesiaci bol Rodgers vymenovaný za trénera roka LMA a stal sa prvým trénerom Liverpoolu, ktorý získal toto ocenenie v dvadsaťročnej histórii tohto ocenenia.[70][71] 26. mája 2014 podpísal Rodgers s Liverpoolom novú zmluvu na štyri roky. Po nevydarenej sezóne 2014/15, v ktorej Liverpool skončil šiesty v lige, a po zlom začiatku tej nasledujúcej bol Rodgers v októbri 2015 hodinu po remíze 1 : 1 v Merseyside derby prepustený.[72]

Éra Jurgena Kloppa 2015 – súčasnosť

upraviť

Sezóny 2015 – 2019

upraviť

Rodgersa nahradil Jürgen Klopp.[73] Liverpool sa v prvej sezóne pod vedením Kloppa dostal do finále Ligového pohára a Európskej ligy UEFA, v oboch súťažiach prehrali finále.[74] V sezóne 2018/19 skončili v lige na druhom mieste s 97 bodmi. Za celú sezónu prehrali iba v jednom zápase na pôde neskoršieho víťaza Manchester City.[75] Liverpool tak získal smutný rekord. Stal sa klubom, s najvyšším počtom bodov (97) bez výhry ligového titulu.[76]

„Musíme sa zmeniť z pochybovačov na veriacich“
– Jürgen Klopp vo svojom prvom rozhovore za klub

Liverpool bol vtedy siedmy najlepšie zarábajúci klub v roku 2019, s celkovými príjmami bo výške 513,7 miliónov €. Bol ôsmy najhodnotnejší klub v roku 2019, s hodnotou $2,183 miliárd.[77]

 
Jürgen Klopp oslavuje titul v Lige majstrov (2019)

Pamätným v sezóne 2018/19 bolo semifinále Ligy majstrov proti Barcelone. Liverpool na Camp Nou prehral 0 : 3, ale doma sa im tento nepriaznivý stav podarilo otočiť a na Anfielde vyhrali 4 : 0 celkovo (4 : 3). Vo finále porazili Tottenham Hotspur 2 : 0 a vyhrali tak Ligu majstrov.[78][79] 21. decembra 2019 taktiež zvíťazili 1 : 0 nad brazílskym Flamengom vo finále MS klubov a prvýkrát získali titul v tejto súťaži.[80] Kloppov tím potom pokračoval v dlhej sérií víťazstiev v Premier League v sezóne 2019/20 a získali prvý ligový titul v najvyššej súťaži za posledných tridsať rokov a prvý v histórií Premier League.[81] Klub v tejto sezóne vytvoril a pokoril niekoľko rekordov.[82] Sezóna 2019/20 však bola silne poznačená pandémiou COVID-19 a Premier League, tak ako všetky ostatné futbalové súťaže, bola prerušená. Dlho nebolo jasné ako a či sa vôbec bude v sezóne pokračovať. V hre bolo viacero scenárov – vrátane scenára, že sezóna nebude mať víťaza ani zostupujúcich. Posledný predpandemický zápas bol odohraný 11. marca a Liverpool v ňom Lige majstrov podľahol Atléticu Madrid a bol vyradený z ďalších bojov.[83] Našťastie pre Liverpool sa Premier League obnovila a za zatvorenými bránami pokračovala, vďaka čomu Liverpool po dlhých tridsiatich rokoch získal ligový titul.[84]

Sezóna 2020/2021

upraviť

Kvôli neskorému koncu predchádzajúcej sezóny sa nasledujúca začala až 12. septembra 2020[85] a bola silne poznačená pandémiou COVID-19. Najvýznamnejšími posilami v sezóne 2020/21 boli Diogo Jota (Wolverhampton Wanderers)[86] a Thiago Alcântara[87] z úradujúceho víťaza Ligy majstrov  – Bayernu Mníchov. Obaja hráči sa k tímu pripojili tesne pred začiatkom novej sezóny Premier League. Súťažná sezóna sa predtým začala prehrou v FA Community Shield proti Arsenalu.[88] Po troch úvodných víťazstvách v lige prehral Liverpool 7:2 s Aston Villou v 4. zápase, čo bola doteraz najťažšia prehra klubu v Premier League.[89] Liverpool v priebehu sezóny sužovali zranenia. Najmä v strede obrany dlhodobo absentovali Virgil van Dijk (roztrhnutý krížny väz), Joe Gomez (problémy s patelárnou šľachou) a Joel Matip (zranenie členka). Ku koncu januára 2021 tím prehral šesť domácich ligových zápasov v rade a prepadol sa späť do stredu tabuľky. Liverpool podľahol aj Realu Madrid vo štvrťfinále Ligy majstrov.[90][91] Po záverečnom šprinte s piatimi víťazstvami v rade v posledných ligových zápasoch skončil Liverpool v tabuľke na treťom mieste.[92]

Sezóna 2021/2022

upraviť

27. februára 2022 vyhral Liverpool rekordný deviaty EFL Cup po výhre 11 : 10 v penaltovom rozstrele proti Chelsea vo finále.[93]

3. mája 2022 porazil Liverpool v semifinále Ligy majstrov Villareal celkovo 5 : 2 a dostal sa do finále v Paríži. Tam ale podľahol Realu Madrid. Zápas sprevádzala kontroverzia, keďže mnohým fanúšikom prevažne Liverpoolu nebol umožnený vstup na štadión. Za túto chybu sa neskôr UEFA ospravedlnila a fanúšikom vrátila peniaze za vstupné.[94][95]

14. mája 2022 Liverpool porazil Chelsea 6 : 5 v penaltovom rozstrele vo finále FA Cupu a získal tak ôsmy triumf v tejto súťaži, prvý pod Jürgenom Kloppom, čím skompletizoval double v domácich pohároch v sezóne.[96]

Bitku o titul v Premier League proti Manchestru City prehral o jeden bod. Stalo sa tak už po druhýkrát za 4 sezóny.[97]

Liverpool sezónu ukončil ako vicemajster Premier League, finalista Ligy majstrov a víťaz EFL Cupu a FA Cupu.

Sezóna 2022/2023

upraviť

30. júla 2022 vyhral Liverpool pod Kloppom svoj prvý FA Community Shield a celkovo 16., keď vo finále zvíťazil 3 : 1 nad Manchestrom City.[98]

Nová sezóna Premier League nezačala pre Liverpool najlepšie. Hneď v prvom kole nečakane remizoval 2 : 2 s Fulhamom. V druhom kole remizoval 1:1 s Crystal Palace. V treťom kole prehral 2 : 1 proti Manchestru United. Po troch kolách mal Liverpool na konte len 2 body.[99]

Klub začali trápiť zranenia. Za 26 ligových zápasov sa zranilo celkom 21 hráčov. Najhoršie zranenie sa týkalo Luisa Diaza, ktorý si poranil koleno v zápase proti Arsenalu. Zranenie kolena trápilo aj letnú posilu Mela.[100]

Veľká časť zranení sa týkala záložníkov. Liverpool pre tieto zranenia zaznamenal značný pád v kvalite a výkonoch v strede poľa, čo sa odzrkadlilo aj na výsledkoch. Podobalo sa to na krízu, akú zaznamenali na stopérskom poste v sezóne 2020/2021. V lige prehrali mnohokrát proti papierovo slabším klubom.[101][102]

Liverpool v tejto sezóne získal len FA Community Shield. V lige aj napriek dobrým výsledkom ku koncu sezóny skončil klub len na piatom mieste a to znamenalo, že sa nedostal do Ligy majstrov pre nasledujúcu sezónu. Namiesto toho sa ocitol v Európskej lige.

Rivalita

upraviť

Najväčšími rivalmi klubu sú kluby Everton a Manchester United.

Rivalita s Evertonom

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Merseyside derby

Zápas medzi týmito dvoma klubmi je označovaný ako Merseyside derby. Hrá sa od roku 1894 a je to najdlhšie prebiehajúce derby v najvyššej anglickej lige. Hrá sa nepretržite od sezóny 1962/1963.[103] Derby zvykli označovať ako „Friendly derby“[104] z dôvodu pokojného priebehu medzi tábormi fanúšikov. V súčasnosti je derby považované na ihrisku za veľmi brutálne, čomu svedčí aj fakt, že v ére Premier League bolo v tomto zápase rozdaných najviac červených kariet ako v akomkoľvek inom stretnutí medzi inými klubmi (23 kariet).[105] K októbru 2023 tieto dva kluby medzi sebou odohrali 243 zápasov. Liverpool vyhral 99 zápasov, Everton 67 zápasov a 77 zápasov sa skončilo remízou.[106]

Rivalita s Manchestrom United

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Rivalita medzi Liverpool FC a Manchester United FC

Zápas medzi týmito dvoma klubmi je niekedy označovaný ako Northwest derby. Je považovaný za najväčší zápas v anglickom futbale a za jednu z najväčších a najzúrivejších rivalít vo svetovom futbale.[107] Hráči, fanúšikovia a médiá považujú zápas medzi týmito dvoma klubmi za najväčšiu rivalitu, dokonca aj nad ich vlastným miestnym derby proti Evertonu respektíve Manchestru City.[108][109] Liverpool a Manchester United sú dva najúspešnejšie kluby v Anglicku, z čoho pramení aj zmysel ich rivaltiy. K aprílu 2024 vyhral Liverpool 68 trofejí a Manchester United 67 trofejí. United vedie v bilancii vzájomných zápasov s 82 výhrami oproti 71 výhram Liverpoolu, zvyšných 58 zápasov skončilo remízou.

5. marca 2023 zvíťazil Liverpool doma 7:0 proti Manchestru United,o je najvyššia výhra v histórií vzájomných zápasov medzi týmito dvoma klubmi. Bývalý hráč Liverpoolu Jamie Carragher povedal, „že o tomto výsledku sa bude rozprávať ešte 20 rokov.“[110] Rivalita je v značnej časti prenesená aj na hráčov obidvoch klubov. Wayne Rooney, produkt akadémie mestského rivala Liverpoolu Everton, ktorý hrával za United v rokoch 2004 až 2017, opisoval, ako počas detstva nenávidel Liverpool.[111] Keď bol u Stevena Gerrarda filmový štáb natáčať prehliadku jeho domu, Steven im ukazoval zbierku futbalových dresov, ktoré si vymenil s hráčmi súpera ako súčasť pozápasovej rutiny. Poukázal na to, že tam nie sú žiadne dresy Manchestru United pretože on by nič také nikdy nechcel mať vo svojom dome. Bývalý brankár Liverpoolu David James povedal: „Nikdy by som nemohol povedať, že by som nenávidel hráča United len za to, že je hráčom United. Ale rivalita sa stala zvykom. Na reprezentačných zrazoch Anglicka Liverpoolčania jedli pri jednom stole, a hráči z United pri druhom. Bolo medzi nami napätie a vyhýbali sme sa jeden druhému“. Obranca Liverpoolu Neil Ruddock raz v zápase rezerv zlomil obe nohy útočníka United Andyho Colea a neskôr povedal: „Nechcel som mu zlomiť obe nohy, chcel som mu zlomiť iba jednu“.[112] Obranca Liverpoolu Trent Alexander-Arnold povedal, že radšej by ukončil svoju futbalovú kariéru, ako keby mal hrať za Manchester United.[113]

Štadión

upraviť
 
Štadión v máji 2024
Bližšie informácie v hlavnom článku: Anfield

Klub od svojho vzniku hrá domáce zápasy na štadióne Anfield, ktorý sa nachádza na ulici Anfield Road. Štadión bol postavený v roku 1884 v oblasti Stanley Park. Pôvodne na ňom hral klub St. Domingo FC.[114] O rok neskôr sa klub premenoval na Everton FC. V roku 1892 pre spory s majiteľom klubu Johnom Houldingom klub zo štadióna odišiel do Goodison Parku. Houldingovi ostal prázdny štadión na ktorom nemal kto hrať a založil si vlastný klub – Liverpool FC. S kapacitou 61 276 miest na sedenie je Anfield piatym najväčším futbalovým štadiónom v Anglicku.

Štadión ma štyri tribúny:[115]

  • Spion Kop,
  • Main Stand,
  • Sir Kenny Dalglish Stand,
  • Anfield Road End.

Spion Kop je najuznávanejšou tribúnou na Anfielde medzi priaznivcami. Fanúšikovia, ktorí sú na tejto tribúne, sa označujú ako kopites. Tribúna má takú povesť, že dav v Kope dokáže nasávať loptu do brány. Tradične sa v tomto stánku zhromažďujú najhlasnejší priaznivci Liverpoolu, ktorý počas celého zápasu skandujú.[116]

Rekonštrukcia štadiónu – prvá fáza (2015 – 2016), Main Stand

upraviť

Po odkúpení klubu v roku 2010 skupinou Fenway Sports Group (FSG) sa premýšľalo o tom, či Liverpool vybuduje nový štadión alebo zrekonštruuje Anfield. Nový majiteľ klubu John W. Henry prehlásil, že preferuje zostať na Anfielde a rozširovať jeho kapacitu. Po návšteve niekoľkých zápasov na Anfielde Henry uviedol, že „tribúna Kop je bezkonkurenčná“ a dodal, „že by bolo ťažké napodobniť túto atmosféru kdekoľvek inde.“[117]

V apríli 2014 Liverpool FC predstavil plány na rozšírenie tribúny Main Stand. Plán zahŕňal pridanie nového tretieho podlažia, čo by tribúne pridalo 8 500 miest na sedenie a zvýšilo by kapacitu štadióna na 54 742 miest.[118] Tribúna bola kompletne dokončená podľa plánu, a to 9. septembra 2016 na prvý domáci zápas sezóny 2016/17 pri víťazstve 4:1 nad Leicesterom City. Ďalšie vnútorné stavebné práce zahŕňali nové šatne a miestnosť pre tlačové konferencie. Tieto stavebné práce pokračovali do apríla 2017.[119]

 
Po skončení rekonštrukcie Anfield Road Stand pribudlo na tribúne jedno nové podlažie

Rekonštrukcia štadiónu – druhá fáza (2021 – 2023), Anfield Road End

upraviť

Druhou fázou prestavby štadióna je prestavba tribúny Anfield Road. Klub dostal na prestavbu plánovacie stavebné povolenie v roku 2014, pričom počet miest na sedenie sa má zvýšiť o 4 825, čo by dodalo Anfieldu celkovú kapacitu 58 000 miest. Z tohto plánu ale zišlo, pretože klub mal ambicióznejšie plány.[120]

V auguste 2019 Liverpoolu uplynula platnosť plánovacieho stavebného povolenia spojeného s pôvodnými návrhmi z roku 2014, čím sa potvrdil zámer predložiť „nové ambiciózne plány“ na prestavbu tribúny Anfield Road End. Predpokladalo sa, že klub chce na štadióne namiesto 58 000 miest mať až 61 000 miest.

Prestavba sa zamerala na hornú vrstvu tribúny, pričom spodné podlažie tribúny zostalo nezmenené. Stavebné práce boli dokončené za existujúcou tribúnou. Počas stavebných prác nebola počas zápasov uzatvorená tribúna Anfield Road End.[121]

Klub strávil druhú polovicu roka 2019 finalizáciou plánov a konzultáciami s miestnymi obyvateľmi, plánovacími úradníkmi a ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom aby sa do začiatku roka 2020 mohla podať nová žiadosť. V marci 2020 Liverpool odložil predloženie žiadosti vzhľadom na finančnú neistotu spôsobenú pandémiou COVID-19.[122]

V decembri 2020 Liverpool oznámil, že s projektom bude napredovať predložením žiadosti o pláne prestavby, pričom oneskorenie posunulo pôvodný dátum dokončenia prestavby druhej fázy z leta 2022 najskôr na leto 2023. Plány schválila mestská rada Liverpoolu v júni 2021. Cena za rozšírenie tribúny sa odhaduje na 60 miliónov libier a umožnila na tribúne Anfield Road usadiť ďalších 7 000 ľudí, čo znamená, že celková kapacita štadiónu sa zvýšila na 61 000 miest.[123]

Práce na tribúne mali byť ukončené v auguste v roku 2023 teda pred začiatkom sezóny 2023/2024.[124] To sa ale nepodarilo naplniť, pretože stavebná firma, ktorá realizovala rozšírenie tribúny, vyhlásila bankrot.[125] Tribúna bola napokon otvorená až 10. februára 2024 v ligovom zápase proti Burnley.[126]

Súpiska klubu

upraviť
Liverpool FC 2024/2025 Realizačný tím
Nár. Poz. Meno L Vek Prechádzajúci klub Zmluva do
Brankári Hlavný tréner

  Arne Slot Kondičný tréneri   Conall Murtagh   Jordan Fairclough Tréneri brankárov   Cláudio Taffarel   Fabian Otte Asistenti / Analytici   Sipke Hulshoff   John Heitinga Fyzioterapeuti   Lee Nobes Lekári   Jim Moxon

1   GK Alisson Becker 31 AS Rím 2027
45   GK Marcelo Pitaluga 20 St Patrick's Athletic
62   GK Caoimhín Kelleher 25 Hráč z akadémie klubu 2026
Obrancovia
2   DEF Joe Gomez 27 Charlton Athletic 2027
4   DEF Virgil van Dijk   33 Southampton 2025
5   DEF Ibrahima Konaté 25 RB Leipzig 2026
21   DEF Kostas Tsimikas 28 Olympiakos 2027
26   DEF Andrew Robertson 30 Hull City 2026
46   DEF Rhys Williams 23 Port Vale 2026
47   DEF Nathaniel Phillips 27 Cardiff City 2025
66   DEF Trent Alexander-Arnold   25 Hráč z akadémie klubu 2025
72   DEF Sepp van den Berg 22 Mainz 05 2026
78   DEF Jarell Quansah 21 Hráč z akadémie klubu 2024
84   DEF Conor Bradley 21 Hráč z akadémie klubu 2027
Záložníci
3   MID Wataru Endó 31 VfB Stuttgart 2027
8   MID Dominik Szoboszlai 23 RB Lipsko 2028
10   MID Alexis Mac Allister 25 Brighton & Hove Albion 2028
17   MID Curtis Jones 23 Hráč z akadémie klubu 2024
19   MID Harvey Elliott 21 Blackburn Rovers 2026
38   MID Ryan Gravenberch 22 Bayern Mníchov 2028
42   MID Bobby Clark 19 Hráč z akadémie klubu
43   MID Stefan Bajcetic 19 Hráč z akadémie klubu 2027
49   MID Kaide Gordon 19 Derby County
53   MID James McConell 19 Hráč z akadémie klubu
98   MID Trey Nyoni 17 Leicester City
Útočníci
7   FW Luis Díaz 27 FC Porto 2027
9   FW Darwin Núñez 25 SL Benfica 2028 Príchody v sezóne 2024/25
11   FW Mohamed Salah 32 AS Rím 2025 TBA, TBD
18   FW Cody Gakpo 25 PSV Eindhoven 2028
20   FW Diogo Jota 27 Wolves 2027
28   FW Fábio Carvalho 21 Hull City
50   FW Ben Doak 18 Hráč z akadémie klubu 2026
67   FW Lewis Koumas 18 Hráč z akadémie klubu
76   FW Jayden Danns 19 Hráč z akadémie klubu
Hráči na hosťovaní
N.º Nár. Poz Meno L Vek Na hosťovaní v klube Aktualizované ku dňu
  DEF Calvin Ramsay   20 Preston North End 24.07.2024

Tréneri

upraviť
 
Arne Slot, súčasný tréner klubu

Kapitáni

upraviť

Jediným kapitánom klubu, ktorý nepochádzal z Britských ostrovov, bol Sami Hyypiä. To sa ale zmenilo v roku 2023, keď sa kapitánom klubu stal Holanďan Virgil Van Dijk.[8]

Hráčom, ktorý kapitánsku pásku nosil najdlhšie, bol Steven Gerrad. Kapitánom klubu bol celkom 12 sezón.

Meno Obdobie
  Andrew Hannah 1892 – 1895
  Jimmy Ross 1895 – 1897
  John McCartney 1897 – 1898
  Harry Storer 1898 – 1899
  Alex Raisbeck 1899 – 1909
  Arthur Goddard 1909 – 1912
  Ephraim Longworth 1912 – 1913
  Harry Lowe 1913 – 1915
  Donald McKinlay 1919 – 1920
  Ephraim Longworth 1920 – 1921
  Donald McKinlay 1921 – 1928
  Tom Bromilow 1928 – 1929
  James Jackson 1929 – 1930
  Tom Morrison 1930 – 1931
  Tom Bradshaw 1931 – 1934
  Tom Cooper 1934 – 1939
Meno Obdobie
  Matt Busby 1939 – 1940
  Willie Fagan 1945 – 1947
  Jack Balmer 1947 – 1950
  Phil Taylor 1950 – 1953
  Bill Jones 1953 – 1954
  Laurie Hughes 1954 – 1955
  Billy Liddell 1955 – 1958
  Johnny Wheeler 1958 – 1959
  Ronnie Moran 1959 – 1960
  Dick White 1960 – 1961
  Ron Yeats 1961 – 1970
  Tommy Smith 1970 – 1973
  Emlyn Hughes 1973 – 1978
  Phil Thompson 1978 – 1981
  Graeme Souness 1982 – 1984
  Phil Neal 1984 – 1985
Meno Obdobie
  Alan Hansen 1985 – 1988
  Ronnie Whelan 1988 – 1989
  Alan Hansen 1989 – 1990
  Ronnie Whelan 1990 – 1991
  Steve Nicol 1990 – 1991
  Mark Wright 1991 – 1993
  Ian Rush 1993 – 1996
  John Barnes 1996 – 1997
  Paul Ince 1997 – 1999
  Jamie Redknapp 1999 – 2002
  Sami Hyypiä 2001 – 2003
  Steven Gerrard 2003 – 2015
  Jordan Henderson 2015 – 2023
  Virgil van Dijk 2023 –

Hlavným symbolom klubu je liver bird, mýtický vták, polovičný kormorán a polovičný orol, ktorý je taktiež symbolom mesta Liverpool. Zastúpenie na drese klubu má od roku 1955.[127] Súčasný erb klubu je založený na tradičnom liver birdovi, ktorý je umiestnený vo vnútri štítu. Nad štítom je vyobrazenie Shanklyho brány so slávnou klubovou hymnou: You'll Never Walk Alone.[128] Plamene na oboch stranách symbolizujú tragédiu v Hillsborough a odkazujú na jej pamätník pred Anfieldom, kde horí večný plameň, na pamiatku 97 obetí, ktoré zomreli pri tejto katastrofe. Číslo 97 je taktiež symbolom klubu.[129]

 
Klubovými farbami pri vzniku klubu bola modrá a biela

Nie vždy hrali hráči Liverpoolu v dnes už tradičných celočervených dresoch. Za viac ako 100 rokov sa štýl a oblečenie hráčov mnohokrát zmenili. Keď v roku 1892 vznikol Liverpool, majiteľ John Houlding si nemohol dovoliť kúpiť novú súpravu dresov, a preto musel hľadať riešenie inde. Everton (ktorý do roku 1892 hral svoje zápasy na Anfielde) zmenil svoju súpravu dresov na rubínovo červené a svoje staré dresy už nepoužíval. Liverpool si ich teda osvojil a prvé štyri sezóny existencie klubu hral klub v modro-bielom drese.[130] V roku 1896 Liverpool vymenoval Toma Watsona za nového trénera klubu a po tom ako Everton prestal používať svoje rubínovo červené dresy sa Houlding rozhodol, že Liverpool začne hrať svoje zápasy v červených dresoch. Na začiatku nového storočia hráči nosili červené dresy, dlhé biele šortky a červené štulpne. V niektorých ročných obdobiach sa na dresoch objavilo viac bielej, no nikdy nie na dlho.

Bol to práve tréner Bill Shankly, ktorý vytvoril tradíciu celočervených dresov.[130] Shankly si myslel, že hráči budú vyzerať nebezpečnejšie, ak budú ich dresy, šortky a štulpne celé červené. Shankly tento dres ukázal Ronovi Yeatsovi a povedal mu, aby si ho obliekol. Yeats sa v jeho očiach opticky zväčšil. Po prvýkrát mal celočervený dres premiéru v sezóne 1964/65 v zápase Pohára majstrov európskych krajín proti Anderlechtu.[130]

Klubové farby v priebehu rokov[131]
 
 
 
 
 
 
1892 – 1896
 
 
 
 
 
1896 – 1907
 
 
 
 
 
1907 – 1910
 
 
 
 
 
1910 – 1934
 
 
 
 
 
 
1934 – 1936
 
 
 
 
 
 
1936 – 1959
 
 
 
 
 
 
1959 – 1965
 
 
 
 
 
od 1965
Obdobie Výrobca dresov Sponzor na drese (vpredu) Sponzor na drese (rukáv)
1973 – 1979   Umbro
1979 – 1982   Hitachi
1982 – 1985   Crown Paints
1985 – 1988   Adidas
1988 – 1992   Candy
1992 – 1996   Carlsberg
1996 – 2006   Reebok
2006 – 2010   Adidas
2010 – 2012   Standard Chartered
2012 – 2015   Warrior Sports
2015 – 2017   New Balance
2017 – 2020   Western Union
od 2020   Nike   Expedia

Úspechy

upraviť
 
Liverpool má spomedzi anglických klubov najviac titulov v Lige majstrov (6)

Vyhrané domáce súťaže

upraviť

(1901, 1906, 1922, 1923, 1947, 1964, 1966, 1973, 1976,1977, 1979, 1980, 1982, 1983, 1984, 1986, 1988, 1990, 2020)

(1965, 1974, 1986, 1989, 1992, 2001, 2006, 2022)
(1981, 1982, 1983, 1984, 1995, 2001, 2003, 2012, 2022, 2024)
(1964*, 1965*, 1966, 1974, 1976, 1977*, 1979, 1980, 1982, 1986*, 1988, 1989, 1990*, 2001, 2006, 2022)
* hviezdičkou sú označené zdieľané tituly[132]

Vyhrané medzinárodné súťaže

upraviť
(1977, 1978, 1981, 1984, 2005, 2019)
(1973, 1976, 2001)
(1977, 2001, 2005, 2019)
(2020)

Ďalšie súťaže

upraviť

Double a treble

upraviť
  • Double
    • Ligový titul a FA Cup (1x): 1985/86
    • Ligový titul a EFL Cup (3x): 1981/82, 1982/83, 1983/84
    • Ligový titul a Liga Majstrov (2x): 1976/77, 1983/84
    • Ligový titul a Európska liga (2x): 1972/73, 1975/76
    • EFL Cup a Liga Majstrov (1x): 1980/81
    • FA Cup a EFL Cup (1x): 2021/22
  • Treble:
    • Ligový titul, EFL Cup a Liga Majstrov (1x): 1983/84
    • FA Cup, EFL Cup a Európska liga (1x): 2000/01

Klubové rekordy

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam rekordov a štatistík Liverpoolu FC
 
Ian Rush, historicky najlepší strelec klubu

Hráči s najvyšším počtom gólov

upraviť

Aktuálne ku dňu 3. apríl 2024

# Meno hráča Sezóny Liga FA Cup EFL Cup Európa Spolu

góly/zápasy

1.   Ian Rush 1980–1987
1988–1996
229 (469) 39 (61) 48 (78) 30 (52) 346 (660)
2.   Roger Hunt 1958–1969 244 (404) 18 (44) 5 (10) 18 (34) 285 (492)
3.   Gordon Hodgson 1925–1936 233 (358) 8 (19) 0 (0) 0 (0) 241 (377)
4.   Billy Liddell 1938–1961 215 (492) 13 (42) 0 (0) 0 (0) 228 (534)
5.   Mohamed Salah* 2017-súčasnosť 153 (241) 6 (12) 2 (6) 47 (79) 208 (338)
6.   Steven Gerrard 1998–2015 120 (504) 15 (42) 9 (30) 42 (134) 186 (710)
7.   Robbie Fowler 1993–2001
2006–2007
128 (266) 12 (24) 29 (35) 14 (44) 183 (369)
8.   Kenny Dalglish 1977–1990 118 (355) 13 (37) 27 (59) 14 (64) 172 (515)
9.   Michael Owen 1996–2004 118 (216) 8 (15) 9 (14) 23 (52) 158 (297)
10.   Harry Chambers 1915–1928 135 (315) 16 (28) 0 (0) 0 (1) 151 (339)

*Tučným písmom sú zvýraznení hráči, ktorí aktívne pôsobia v klube.

 
Ian Callaghan odohral v drese Liverpoolu najviac zápasov

Najviac zápasov za klub

upraviť

Aktuálne ku dňu 2. január 2024

Meno Krajina Roky v Liverpoole Z S Spolu Góly Ref
Zápasy
Ian Callaghan   Anglicko 1960–1978 850 7 857 68 [145]
Jamie Carragher   Anglicko 1996–2013 702 35 737 5 [146]
Ray Clemence   Anglicko 1967–1981 665 0 665 0 [147]
Emlyn Hughes   Anglicko 1967–1979 665 0 665 49 [148]
Phil Neal   Anglicko 1974–1985 648 2 650 59 [149]
Steven Gerrard   Anglicko 1998–2015 647 63 710 186 [150]
Tommy Smith   Anglicko 1962–1978 637 1 638 48 [151]
Ian Rush   Wales 1980–1987
1988–1996
630 30 660 346 [152]
Bruce Grobbelaar   Zimbabwe 1981–1994 628 0 628 0 [153]
Alan Hansen   Škótsko 1977–1991 618 2 620 14 [154]

(Z = základná zostava, S = striedanie)

 
Za Virgila van Dijka klub zaplatil najvyšší prestupový poplatok

Rekordné prestupové poplatky

upraviť
# Hráč Prestup z Poplatok Dátum Ref
1   Virgil van Dijk Southampton £75 miliónov 1. január 2018 [155]
2   Alisson Becker AS Rím £66.8 miliónov 19. júl 2018 [156]
3   Darwin Núñez Benfica £64 miliónov 14. jún 2022 [157]
4   Dominik Szoboszlai RB Leipzig £60 miliónov 2. júl 2023 [158]
5   Naby Keita RB Leipzig £48 miliónov 1. júl 2018 [159]

Bývalí slávni hráči

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Plans [online]. Liverpool FC, [cit. 2023-10-30]. Dostupné online.
  2. Mikel Arteta compares Anfield atmosphere to 'jungle' [online]. 90min.com, 2023-04-08, [cit. 2023-10-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. MACDONALD, Keifer. What Ferguson, Guardiola and Wenger have said about Anfield atmosphere [online]. Liverpool Echo, 2023-09-11, [cit. 2023-10-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Arsene Wenger talks about Anfield and Liverpool on European nights [online]. [Cit. 2023-10-30]. Dostupné online.
  5. PUBLISHED, Ryan Dabbs. Why Sir Alex Ferguson thinks Anfield has the best atmosphere in the country [online]. fourfourtwo.com, 2023-03-03, [cit. 2023-10-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Pep Guardiola says Anfield is like 'no other stadium in the world' [online]. Sky Sports, [cit. 2023-10-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. SEAR, Jack. Mourinho, Ferguson, Guardiola... - 23 quotes on Anfield's atmosphere [online]. 2022-08-12, [cit. 2023-10-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. a b Virgil van Dijk named new Liverpool captain, Trent Alexander-Arnold vice-captain - Liverpool FC [online]. www.liverpoolfc.com, 2023-07, [cit. 2023-10-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. OZANIAN, Mike. The World’s Most Valuable Soccer Teams 2024 [online]. Forbes, [cit. 2024-05-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. CDE. On this day, in 1985, 39 died in the Heysel Stadium tragedy [online]. CDE News - The Dispatch, 2019-05-29, [cit. 2023-11-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. English football clubs banned from Europe | June 2, 1985 [online]. HISTORY, [cit. 2023-11-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. CONN, David; VINTER, Robyn. Liverpool fan’s death ruled as 97th of Hillsborough disaster. The Guardian, 2021-07-28. Dostupné online [cit. 2023-11-03]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  13. a b Hillsborough disaster: UK police apologize for 'profound failure', unveil 'essential reform'. Le Monde.fr, 2023-01-31. Dostupné online [cit. 2023-11-03]. (po anglicky)
  14. a b GRAHAM, MATTHEW.. Liverpool. Twickenham : Hamlyn, 1985. (Rev. ed.) Dostupné online. ISBN 0-600-50254-6.
  15. Liverpool Football Club is formed - Liverpool FC [online]. web.archive.org, 2010-07-12, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online. Archivované 2010-07-12 z originálu.
  16. ARTICLE, Guest. The man who created Merseyside football [online]. 2020-10-11, [cit. 2023-06-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. GOULDING, Jeff. The Men Who Made LFC: The story of 'Honest' John McKenna [online]. 2020-04-12, [cit. 2023-06-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. Premier League 1900/1901 - 34. Round [online]. worldfootball.net, 2023-06-28, [cit. 2023-06-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. Premier League 1905/1906 - 38. Round [online]. worldfootball.net, 2023-06-28, [cit. 2023-06-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. Premier League 1946/1947 - 42. Round [online]. worldfootball.net, 2023-06-28, [cit. 2023-06-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. Premier League 1953/1954 Table, Results, Stats and Fixtures [online]. FootballCritic, [cit. 2023-06-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. KJEHAN. Worcester City v Liverpool 2-1 (FA Cup: January 15, 1959) [online]. 1959-01-15, [cit. 2023-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. Bill Shankly - This website is a part of LFCHistory.net [online]. web.archive.org, 2014-07-07, [cit. 2023-05-19]. Dostupné online. Archivované 2014-07-07 z originálu.
  24. How Bill Shankly changed training [online]. Liverpool FC, 2013-09-02, [cit. 2023-05-19]. Dostupné online.
  25. Bill Shankly: It's Much More Important Than That - Kelly Stephen F.. [s.l.] : [s.n.]. S. 97.
  26. 1965 FA Cup Final Match | Liverpool vs Leeds United | FA Cup Finals [online]. www.fa-cupfinals.co.uk, [cit. 2023-06-29]. Dostupné online.
  27. UEFA.COM. Inter-Liverpool | UEFA Champions League 1964/65 [online]. UEFA.com, [cit. 2023-06-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. uefa.com - UEFA Cup Winners' Cup [online]. web.archive.org, 2014-05-10, [cit. 2023-06-29]. Dostupné online. Archivované 2014-05-10 z originálu.
  29. KELLY, Stephen. It's Much More Important Than That : Bill Shankly, The biography.. [s.l.] : Virgin Books, 1997. ISBN 0753500035. S. 217.
  30. HUGHES, Simon. Allez Allez Allez: The Inside Story of the Resurgence of Liverpool FC, Champions of Europe 2019. [s.l.] : Random House, 2019.
  31. a b ROBERTS, John. Shankly My Story by Bill Shankly. [s.l.] : Sport Media, 2009. ISBN 1906802068.
  32. ROBERTS, John. Shankly My Story by Bill Shankly. [s.l.] : Sport Media. ISBN 1906802068. S. 14.
  33. SMITH, Tommy. Anfield Iron. International Edition, July 14, 2009. vyd. [s.l.] : Bantam, 2009. ISBN 0553819259.
  34. CORKHILL, Barney. 50 Years On: Is Bill Shankly the Most Important Man in Football History? [online]. Bleacher Report, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  35. Premier League 1975/1976 Table, Results, Stats and Fixtures [online]. FootballCritic, [cit. 2023-06-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  36. European Competitions 1975-76 [online]. www.rsssf.org, [cit. 2023-06-29]. Dostupné online.
  37. Premier League 1978/1979 Table, Results, Stats and Fixtures [online]. FootballCritic, [cit. 2023-06-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. STODDART, Russell. Bob Paisley: How Liverpool's reluctant hero began a revolution [online]. BBC Sport, 17 August 2014. Dostupné online.
  39. THE MANAGERS – BOB PAISLEY [online]. . Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  40. He remained an ordinary man amid extraordinary achievements [online]. . Dostupné online. Archivované 2011-01-20 z originálu.
  41. a b KELLY, STEPHEN F., 1946-. You'll never walk alone : the official illustrated history of Liverpool FC. London : Macdonald, 1991. (Rev. ed.) Dostupné online. ISBN 0-356-19594-5.
  42. Encyclopedia of British football. London : F. Cass, 2002. Dostupné online. ISBN 0-7146-5249-0.
  43. Heysel disaster: English football's forgotten tragedy?. BBC News, 2015-05-29. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  44. 1985-86 season [online]. Liverpool FC Wiki, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  45. The Hillsborough tragedy (Video) [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  46. Hillsborough victim died 'accidentally': Coroner says withdrawal of [online]. The Independent, 2011-10-23, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. THOMAS, Joe. Anfield memorial updated in honour of 97th victim of Hillsborough [online]. Liverpool Echo, 2022-01-28, [cit. 2023-07-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  48. BBC NEWS | UK | A hard lesson to learn [online]. news.bbc.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  49. LIVERSEDGE, STAN.. Liverpool : the official centenary history, 1892-1992. London : Hamlyn, 1991. Dostupné online. ISBN 0-600-57308-7.
  50. Jason Cowley recalls 1989, the year football nearly died - and the 90 minutes that saved it [online]. the Guardian, 2009-03-29, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  51. 1992 FA Cup Final Match | Liverpool vs Sunderland [online]. www.fa-cupfinals.co.uk, [cit. 2023-06-29]. Dostupné online.
  52. ECHO, Liverpool. LFC in the League Cup final: 1995 - McManaman masterclass wins praise from wing wizard Matthews [online]. Liverpool Echo, 2012-02-22, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  53. Houllier acclaims Euro triumph. http://news.bbc.co.uk, 2001-05-16. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  54. Houllier 'satisfactory' after surgery. http://news.bbc.co.uk, 2001-10-15. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  55. Liverpool lift Worthington Cup. http://news.bbc.co.uk/, 2003-03-02. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  56. UEFA.COM. Milan-Liverpool: UEFA Champions League 2004/05 Final [online]. UEFA.com, [cit. 2023-09-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  57. Liverpool 3-3 West Ham (aet). http://news.bbc.co.uk/, 2006-05-13. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  58. AC Milan 2-1 Liverpool. http://news.bbc.co.uk, 2007-05-23. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  59. Liverpool's top-flight record - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC! [online]. www.lfchistory.net, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  60. Liverpool appoint Hodgson - Liverpool FC [online]. web.archive.org, 2010-07-29, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online. Archivované 2010-07-29 z originálu.
  61. Hodgson goes as Dalglish steps in. http://news.bbc.co.uk, 2011-01-08. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  62. Liverpool Fires Dalglish After Worst League Finish in 18 Years - Bloomberg [online]. web.archive.org, 2012-06-20, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online. Archivované 2012-06-20 z originálu.
  63. Dalglish sacked as Liverpool boss. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  64. Rodgers makes Liverpool promise. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  65. Norwich City 2–3 Liverpool [online]. 20 April 2014. Dostupné online. Archivované 2019-01-27 z originálu.
  66. Chelsea blow title race open after mistake by Liverpool's Steven Gerrard. The Guardian, 27 April 2014. Dostupné online [cit. 2014-05-08].
  67. Crystal Palace's Dwight Gayle blows Liverpool's title charge off course. The Guardian, 6 May 2014. Dostupné online [cit. 2014-05-08].
  68. Liverpool 2–1 Newcastle United [online]. 11 May 2014, [cit. 2019-11-14]. Dostupné online.
  69. Liverpool: Premier League near-miss offers hope for the future [online]. [Cit. 2014-05-12]. Dostupné online.
  70. Brendan Rodgers: Liverpool boss named LMA manager of the year [online]. [Cit. 2014-05-12]. Dostupné online.
  71. LMA MEMBERS CHOOSE BRENDAN RODGERS FOR LMA MANAGER OF THE YEAR AWARD, SPONSORED BY BARCLAYS [online]. LMA. Dostupné online. Archivované 2014-11-03 z originálu.
  72. Liverpool sack manager Rodgers. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  73. Klopp confirmed as Liverpool manager. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  74. Liverpool 1-3 Sevilla. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  75. Manchester City vs Liverpool 2:1 03/01/2019 [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online. Archivované 2021-08-05 z originálu.
  76. The numbers behind remarkable title battle. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  77. Deloitte Football Money League | Deloitte UK [online]. Deloitte United Kingdom, [cit. 2020-01-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  78. Tottenham Hotspur vs Liverpool 0:2 01/06/2019 [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online. Archivované 2021-02-05 z originálu.
  79. Liverpool beat Spurs to win Champions League. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  80. Liverpool clinch first Club World Cup. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  81. Liverpool end 30-year wait for title. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. (po anglicky)
  82. SPORT, Telegraph. Liverpool lift the Premier League trophy tonight - these are the records they've broken on the way. The Telegraph, 2020-07-22. Dostupné online [cit. 2021-01-04]. ISSN 0307-1235. (po anglicky)
  83. Liverpool vs Atlético Madrid Prediction 11/03/2020 [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online. Archivované 2022-08-19 z originálu.
  84. Liverpool FC: Premier League champions 2019-20 [online]. Liverpool FC, 2020-06-25, [cit. 2023-10-30]. Dostupné online.
  85. Premier League set start date of September 12 for 2020-21 campaign | Goal.com [online]. www.goal.com, 2020-07-24, [cit. 2023-10-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  86. Liverpool sign Wolves' Jota for £41m. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2023-10-30]. (po anglicky)
  87. Thiago Alcantara: Liverpool sign Bayern Munich midfielder in £25m deal [online]. Sky Sports, [cit. 2023-10-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  88. Arsenal vs Liverpool tipy na futbal 29/08/2020 [online]. darktip.sk, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online. Archivované 2023-02-27 z originálu.
  89. Aston Villa vs Liverpool 7:2 tipy na futbal 04/10/2020 [online]. darktip.sk, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  90. Liverpool vs Real Madrid 0:0 tipy na futbal 14/04/2021 [online]. darktip.sk, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  91. Real Madrid vs Liverpool 3:1 tipy na futbal 06/04/2021 [online]. darktip.sk, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  92. WELT. Klopp in der Königsklasse: Fulminanter Schlussspurt sichert Liverpool die Champions League. DIE WELT, 2021-05-23. Dostupné online [cit. 2022-08-02]. (po nemecky)
  93. Chelsea vs. Liverpool - Football Match Summary - February 27, 2022 - ESPN [online]. ESPN.com, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  94. Liverpool fight back to reach CL final with win over Villarreal [online]. www.aljazeera.com, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  95. UEFA to refund Liverpool fans for 2022 Champions League final tickets after dangerous organisational failures in Paris [online]. Sky Sports, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  96. O'NEILL, Caoimhe. Liverpool's 2021-22 season review: two cups won, two cups lost and a ton of memories [online]. The Athletic, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  97. Premier League 2021/2022 Table, Results, Stats and Fixtures [online]. FootballCritic, [cit. 2023-06-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  98. ASSOCIATION, The Football. Late goals see Liverpool beat Manchester City 3-1 in FA Community Shield [online]. www.thefa.com, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  99. LADYMAN, Ian. Liverpool 1-1 Crystal Palace: 10-man Reds drop MORE points [online]. Mail Online, 2022-08-15, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
  100. LFC Injury List, details on currently injured Liverpool players - Anfield Online [online]. [Cit. 2023-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  101. DURKAN, Joanna. 26 games, 21 players out - Liverpool’s worrying injury numbers [online]. 2023-01-06, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  102. Liverpool (Sky Sports) [online]. SkySports, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  103. MWENDA, Kenneth. Which are the all time biggest football rivalries in the UK? [online]. SportsBrief - Sport news., 2022-03-09, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  104. Why is Liverpool vs Everton called the friendly derby? | Goal.com [online]. www.goal.com, 2021-02-19, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  105. DALY, Rhys. Stamps, punches and kicks - every Liverpool v Everton red card in dirtiest derby [online]. Dailystar.co.uk, 2023-02-13, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  106. Liverpool vs Everton history, head to head: All-time record, results, famous Premier League Merseyside derby matches | Sporting News [online]. www.sportingnews.com, 2023-10-21, [cit. 2023-10-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  107. Biggest Soccer Rivalries in the World [online]. www.bootsnall.com, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online.
  108. Liverpool remain Manchester United's 'biggest rival' says Ryan Giggs [online]. The Independent, 2012-12-06, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  109. WILSON, Paul. Klopp ready for Liverpool’s ‘biggest game’ against Manchester United. The Observer, 2020-01-18. Dostupné online [cit. 2023-07-20]. ISSN 0029-7712. (po anglicky)
  110. TOGHER, Liam. (Video) Jamie Carragher continues to troll Neville over Liverpool’s 7-0 hammering of Man Utd [online]. The Empire of The Kop, 2023-05-23, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  111. Rooney: I Hate Liverpool [online]. 12 March 2009. Dostupné online.
  112. Manchester United 2–2 Liverpool: the Class of 92, Spice Boys and Cantona's return [online]. 22 October 2015. Dostupné online.
  113. SILAS, Don. EPL: I’d rather retire than play for Manchester Utd - Alexander-Arnold [online]. 2021-12-18, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  114. Anfield - Liverpool - The Stadium Guide [online]. 2020-04-05, [cit. 2023-10-30]. Dostupné online. (po flámsky)
  115. Stadium Facilities and Access [online]. Liverpool FC, [cit. 2023-06-29]. Dostupné online.
  116. Football First 11: Stunning stadiums - CNN.com [online]. edition.cnn.com, [cit. 2023-04-20]. Dostupné online.
  117. Henry dispels new stadium 'myth'. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2023-09-05]. (po anglicky)
  118. Liverpool will begin Anfield redevelopment next month to expand capacity to 54,000 [online]. The Independent, 2014-12-04, [cit. 2023-09-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  119. PEARCE, James. See inside Liverpool's new dressing rooms [online]. Liverpool Echo, 2017-03-31, [cit. 2023-04-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  120. Liverpool's Anfield stadium expansion: Construction to begin on Monday. BBC News, 2014-12-04. Dostupné online [cit. 2023-04-20]. (po anglicky)
  121. DOYLE, Ian. Liverpool announce exciting new Anfield Road end plan [online]. Liverpool Echo, 2019-08-22, [cit. 2023-04-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  122. MEDIA, P. A.. Liverpool aim to start £60m Anfield Road redevelopment this year. The Guardian, 2020-02-12. Dostupné online [cit. 2023-04-20]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  123. Liverpool given green light to increase Anfield capacity to 61,000 [online]. Sky Sports, [cit. 2023-04-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  124. LFC holds ground-breaking ceremony for Anfield Road Stand expansion [online]. www.liverpoolfc.com, [cit. 2023-04-20]. Dostupné online.
  125. Liverpool FC statement on Anfield Road Stand - Liverpool FC [online]. www.liverpoolfc.com, 2023-08, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  126. New Anfield league attendance record set - Liverpool FC [online]. www.liverpoolfc.com, 2024-02-10, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  127. What bird is on Liverpool's crest? Reds' badge meaning & history explained | Goal.com [online]. www.goal.com, 2022-01-29, [cit. 2023-05-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  128. DURKAN, Joanna. The history of Liverpool FC's club crests [online]. 2022-11-24, [cit. 2023-10-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  129. LUSBY, Jack. Liverpool make permanent Anfield change to honour 97 [online]. 2021-08-19, [cit. 2023-06-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  130. a b c DURKAN, Joanna. Shankly harnesses psychological edge as Liverpool don all-red kit [online]. 2020-03-26, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  131. Liverpool Kit History [online]. [Cit. 2023-05-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  132. Podľa starších pravidiel sa po remíze v riadnom hracom čase titul Community Shield zdieľal medzi oboma klubmi.
  133. Liverpool FC [online]. Liverpool Football Club. Dostupné online.
  134. a b c Appearances [online]. Liverpool F.C. Dostupné online. Archivované 2012-08-13 z originálu.
  135. a b c d Goals [online]. Liverpool F.C. Dostupné online. Archivované 2012-08-13 z originálu.
  136. Mohamed Salah breaking records with Liverpool scoring exploits. skysports.com. Dostupné online [cit. 2018-03-31].
  137. Liverpool FC's youngest ever first-team goalscorers [online]. Liverpool F.C., [cit. 2016-11-30]. Dostupné online.
  138. Manager Statistics [online]. LFC History. Dostupné online.
  139. Matches [online]. Liverpool F.C. Dostupné online. Archivované 2015-09-12 z originálu.
  140. a b BEGLEY, Emlyn. Newcastle 1–3 Liverpool [online]. 26 July 2020, [cit. 2020-07-26]. Dostupné online.
  141. Liverpool FC — Honours [online]. www.liverpoolfc.com, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  142. MCNULTY, Phil. Liverpool 0–0 Manchester United. BBC Sport, 17 January 2021. Dostupné online [cit. 2021-01-18].
  143. Attendances [online]. Liverpool F.C. Dostupné online. Archivované 2015-09-12 z originálu.
  144. Kenny Dalglish fact file [online]. ITV Sport, 17 May 2012, [cit. 2012-05-19]. Dostupné online.
  145. Liverpool career stats for Ian Callaghan - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC! [online]. www.lfchistory.net, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
  146. Liverpool career stats for Jamie Carragher - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC! [online]. www.lfchistory.net, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
  147. Liverpool career stats for Ray Clemence - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC! [online]. www.lfchistory.net, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
  148. Liverpool career stats for Emlyn Hughes - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC! [online]. www.lfchistory.net, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
  149. Liverpool career stats for Phil Neal - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC! [online]. www.lfchistory.net, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
  150. Liverpool career stats for Steven Gerrard - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC! [online]. www.lfchistory.net, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
  151. Liverpool career stats for Tommy Smith - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC! [online]. www.lfchistory.net, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
  152. Liverpool career stats for Ian Rush - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC! [online]. web.archive.org, 2013-06-13, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online. Archivované 2013-06-13 z originálu.
  153. Liverpool career stats for Bruce Grobbelaar - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC! [online]. www.lfchistory.net, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
  154. Liverpool career stats for Alan Hansen - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC! [online]. www.lfchistory.net, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
  155. Van Dijk to join Liverpool for £75m. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2023-10-03]. (po anglicky)
  156. Liverpool sign Brazil keeper Alisson. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2023-10-03]. (po anglicky)
  157. Liverpool complete Nunez signing for initial £64m. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2023-10-03]. (po anglicky)
  158. Liverpool sign Szoboszlai for £60m from RB Leipzig. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2023-10-03]. (po anglicky)
  159. Liverpool confirm Keita deal for 2018. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2023-10-03]. (po anglicky)

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Liverpool FC

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Liverpool Football Club na francúzskej Wikipédii, Liverpool F.C. na poľskej Wikipédii a Liverpool Football Club na španielskej Wikipédii.