Burnley Football Club je anglický futbalový klub so sídlom v Burnley, Lancashire, ktorý súťaží v EFL Championship – druhej najvyššej úrovni anglického futbalu. Klub bol dvakrát majstrom Anglicka, v rokoch 1920/21 a 1959/60, raz vyhralo FA Cup, v sezóne 1913/14, a dvakrát vyhralo FA Charity Shield (dnes FA Community Shield) v rokoch 1960 a 1973.

Burnley
Celý názovBurnley Football Club
PrezývkaThe Clarets
Založený1882
ŠtadiónTurf Moor,
Burnley
Kapacita21 944
MajiteľUSA ALK Capital LLC
PredsedaUSA Anglicko Alan Pace
TrénerBelgicko Vincent Kompany
LigaEFL Championship
2023/24Premier League 2023/24 19. miesto (zostup)
Domáce farby
Hosťovské farby

História

upraviť
Začiatky a prvé trofeje (1882–1946)
upraviť

Klub bol založený 18. mája 1882 členmi rugbyového tímu Burnley Rovers, ktorí hlasovali za prechod k futbalovému zväzu, keďže niekoľko ďalších športových klubov v tejto oblasti zmenilo svoje zameranie na futbal. Klub bol jedným z prvých, ktorý sa stal profesionálom klubom (v roku 1883) a následne vyvíjal tlak na futbalovú asociáciu, aby povolila platy profesionálnym hráčom. Klub prvýkrát vstúpil do FA Cupu v sezóne 1885/86 a bol jedným z 12 zakladajúcich členov futbalovej ligy v rokoch 1888-89.

Prípona „Rovers“ bola o niekoľko dní neskôr vypustená. Klub vyhral svoje prvý pohár v roku 1883: Dr Dean's Cup, vyraďovaciu súťaž medzi amatérskymi klubmi v oblasti Burnley.[1]

Do konca roka sa klub stal profesionálnym a podpísal zmluvu s mnohými škótskymi hráčmi. Burnley odmietlo vstúpiť do Futbalovej asociácie (FA) a jej súťaže – FA Cupu. Bolo to z dôvodu, že asociácia zakázala účasť profesionálnych hráčov. V roku 1884 viedol klub Burnley skupinu 35 ďalších klubov pri formovaní odštiepenej Britskej futbalovej asociácie (BFA), aby sa odtrhli od FA. FA zmenila svoje pravidlá v roku 1885, čo umožnilo vstup profesionálnych hráčov a Burnley sa prvýkrát objavilo v FA Cupe v sezóne 1885/86. [2]

V októbri 1886 sa štadión Turf Moor stal prvým profesionálnym štadiónom, ktoré navštívil člen kráľovskej rodiny, keď sa princ Albert Victor zúčastnil priateľského stretnutia medzi Burnley a Bolton Wanderers.[3] Klub bol medzi dvanástimi zakladateľmi futbalovej ligy v sezóne 1888/89 a jedným zo šiestich so sídlom v Lancashire. V druhom zápase sa William Tait stal prvým hráčom, ktorý dosiahol ligový hetrik, keď jeho tri góly zabezpečili Burnley prvé víťazstvo v súťaži. V sezóne 1889/90 získali svoj prvý Lancashire Cup, keď vo finále porazili miestnych rivalov Blackburn Rovers.

 
Tímová fotografia víťazného tímu zo sezóny 1920–21

V sezóne 1912/13 klub postúpil do prvej úrovne. V nasledujúcej sezóne získalo Burnley prvý veľký pohár, keď porazilo Liverpool vo finále FA Cupu v roku 1914.[4] Tím skončil v sezóne 1919/20 v lige na druhom mieste - 9 bodov za West Bromwich Albion [5] a v sezóne 1920/21 klub vyhral svoj prvý titul v prvej divízii.[6] Burnley prehralo úvodné tri zápasy, ale v nasledujúcich 30 ligových zápasoch zostalo neporazené, čím vytvorilo anglický rekord. O deväť sezón neskôr tím zostúpil do druhej divízie.[7] V druhej divízií sa klub trápil a v sezóne 1931/1932 sa vyhli ďalšiemu zostupu len o dva body.[8] Sezóny od 1932 až do vypuknutia druhej svetovej vojny boli charakterizované umiestnením v strede tabuľky v druhej divízií.

Po vojne (1947-1960)

upraviť

V prvej sezóne v povojnovom futbale získalo Burnley postup do najvyššej divízie a v roku 1947 sa dostalo do finále FA Cupu, ale po predĺžení podľahlo Charltonu Athletic.[9] Obrana tímu dostala prezývku „železná opona“, keďže v 42 ligových zápasoch inkasovala iba 29 gólov.[10]

Klub sa stal jedným z najprogresívnejších za pôsobenia Alana Browna a Boba Lorda. Burnley bolo jedno z prvých, ktorí zriadilo účelové tréningové centrum v Gawthorpe a stalo sa známym pre svoju mládežnícku politiku a systém skautingu, ktorý klubu priniesol mnoho mladých talentov.

Druhý ligový titul a účasť v európskej súťaži (1960-1961)
upraviť

Burnley si v sezóne 1959/60 zabezpečilo druhý titul v prvej divízii - jeden bod pred Wolverhamptonom Wanderers. [11] Až do posledného zápasu neboli na čele tabuľky. Tím stál na prestupových poplatkoch iba £13 000 libier (ekvivalent £320 000 v roku 2023) £8 000 libier stál McIlroy v roku 1950 a £5 000 libier stal ľavý obranca Alexa Elder v roku 1959. Ostatní hráči pochádzali z ich mládežníckej akadémie. Mesto Burnley sa s 80 000 obyvateľmi stalo jedným z najmenších, ktoré malo anglického šampióna prvej úrovne.

V nasledujúcej sezóne hralo Burnley prvýkrát v európskej súťaži v Európskom pohári 1960-61. V prvom kole porazili bývalých finalistov Stade de Reims, ale vo štvrťfinále vypadli proti Hamburgeru SV. [12]

Premier League a späť v Európe (2009 –)

upraviť

V sezóne 2008/2009 Burnley porazilo v play-off Championship klub Sheffield United a po dlhých 33 rokoch sa vrátil naspäť do najvyššej futbalovej divízie. Postupom sa mesto Burnley stalo jedným z najmenších, ktoré hrá v Premier League.

Tím začal sezónu dobre a stal sa prvým novo povýšeným tímom v súťaži, ktorý vyhral prvé štyri domáce zápasy. Coyle však v januári 2010 klub opustil, aby trénoval miestnych rivalov Bolton Wanderers. Nahradil ho bývalý hráč Burnley Brian Laws, ale forma tímu prudko klesla a v jedinej sezóne zostúpili.[13]

Sean Dyche bol vymenovaný za trénera v októbri 2012. [14] Vo svojej prvej úplnej sezóne vo vedení Dyche priviedol Burnley z 2. miesta v Championship späť do Premier League v sezóne 2013/14 s napätým rozpočtom a s malým kádrom.[15] Tím po jednej sezóne zostúpil, ale po návrate v sezóne 2015/16 získal majstrovský titul, keď vyrovnal 93 bodov zo sezóny 2013/14 a sezónu ukončil s 23 ligovými zápasmi bez prehry.

V roku 2017 klub dokončil výstavbu tréningového centra Barnfield, ktoré nahradilo Gawthorpe, pričom Dyche sa podieľal na návrhu tréningového ihriska. Burnley skončilo v sezóne 2017/18 siedme, čo znamenalo kvalifikáciu do Európskej ligy UEFA 2018-19 a návrat do európskeho futbalu po 51 rokoch.[16] Tímu sa nepodarilo postúpiť do skupinovej fázy, keďže ho v play-off kvalifikácie vyradil grécky klub Olympiakos FC.[17]

V decembri 2020 získala americká investičná spoločnosť ALK Capital 84% podiel v Burnley za 170 miliónov libier.[18] Bolo to prvýkrát, čo klub riadil niekto iný ako miestni podnikatelia a priaznivci Burnley. V sezóne 2021/22 Burnley zostúpilo späť do Championship po prehre v poslednom zápasovom kole a skončilo v tabuľke na 18. mieste. [19]

V júni 2022 bol za trénera Burnley vymenovaný Belgičan Vincent Kompany, ktorý sa stal prvým trénerom mimo Britských ostrovov, ktorý trénoval tento klub. Počas prvých mesiacov vo vedení podpísal 16 hráčov – väčšinou mladých a zahraničných – a prestaval tím s obmedzeným rozpočtom. Kompany tiež zaviedol útočný štýl hry založený na držaní lopty. Burnley si zabezpečilo postup späť do Premier League so siedmimi zápasmi k dobru – rekord Championship. [20]

Prezývka a rivalita

upraviť

Klub je prezývaný "The Clarets" [21] kvôli dominantnej farbe na domácich dresoch. Klubové farby bordová a modrá boli prijaté pred sezónou 1910/1911 na počesť vtedajšieho šampióna futbalovej ligy Aston Villa. Súčasné logo Burnley vychádza z erbu mesta. Tím má dlhodobú rivalitu s klubom Blackburn Rovers. Zápas medzi týmito dvoma klubmi sa nazýva East Lancashire Derby.[22]

Štadión

upraviť

Viac v článku: Turf Moor

Tím hrá od roku 1883 svoje domáce zápasy na Turf Moor po tom ako sa presťahoval zo svojich pôvodných priestorov v Calder Vale. Je to druhý najdlhšie nepretržite využívaný štadión v anglickom profesionálnom futbale. Pomenovaný je po trénerovi, ktorý s klubom vyhral prvú divíziu v roku 1960.

V roku 1886 sa Turf Moor stal prvým futbalovým ihriskom, ktoré navštívil člen kráľovskej rodiny, keď sa princ Albert Victor zúčastnil priateľského zápasu medzi Burnley a Bolton Wanderers.

1921, 1960

1914

1973

Zostava

upraviť
No. Poz. Národnosť Meno
3 DF   Charlie Taylor
4 MF   Jack Cork (kapitájn)
6 DF   CJ Egan-Riley
7 MF   Jóhann Berg Guðmundsson
8 MF   Josh Brownhill (vice-kapitán)
9 FW   Jay Rodriguez
11 MF   Scott Twine
12 FW   Lyle Foster
14 DF   Connor Roberts
15 GK   Bailey Peacock-Farrell
17 MF   Manuel Benson
18 DF   Hjalmar Ekdal
19 MF   Anass Zaroury
No. Poz. Národnosť Meno
20 GK   Denis Franchi
21 DF   Luke McNally
22 DF   Vitinho
24 MF   Josh Cullen
26 MF   Samuel Bastien
27 MF   Darko Churlinov
28 DF   Ameen Al-Dakhil
36 DF   Jordan Beyer
44 MF   Dara Costelloe
45 FW   Michael Obafemi
49 GK   Arijanet Muric
FW   Enock Agyei
FW   Wout Weghorst

Referencie

upraviť
  1. The Story Of The Dr Dean Trophy - News - Burnley Football Club [online]. web.archive.org, 2020-08-06, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online. Archivované 2020-08-06 z originálu.
  2. BUTLER, Bryon. The Official History of The Football Association. [s.l.] : Queen Anne Press, 1991. ISBN 0-356-19145-1. S. 30.
  3. The Story Of The Dr Dean Trophy - News - Burnley Football Club [online]. web.archive.org, 2020-08-06, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online. Archivované 2020-08-06 z originálu.
  4. MACFARLANE, Andy. 1914 FA Cup Final: Burnley 1 Hold On Against Liverpool 0 [online]. History Of Soccer, 2022-08-23, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. English Football Stats - English League Tables - 1919/20 - Tiers 1 - 2 [online]. www.englishfootballstats.co.uk, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online.
  6. English Football Stats - English League Tables - 1920/21 - Tiers 1 - 3 [online]. www.englishfootballstats.co.uk, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online.
  7. English Football Stats - English League Tables - 1929/30 - Tiers 1 - 3 [online]. www.englishfootballstats.co.uk, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online.
  8. English Football Stats - English League Tables - 1931/32 - Tiers 1 - 3 [online]. www.englishfootballstats.co.uk, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online.
  9. 1947 FA Cup Final (partially found footage of football match; 1947) - The Lost Media Wiki [online]. lostmediawiki.com, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. English Football Stats - English League Tables - 1946/47 - Tiers 1 - 3 [online]. www.englishfootballstats.co.uk, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online.
  11. English Football Stats - English League Tables - 1959/60 - Tiers 1 - 4 [online]. www.englishfootballstats.co.uk, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online.
  12. Hamburger SV - Burnley FC, Mar 15, 1961 - European Champion Clubs' Cup - Match sheet [online]. www.transfermarkt.com, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. 2009-2010 Premier League Table [online]. thefishy.co.uk, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online.
  14. Burnley appoint Dyche as manager. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2023-06-23]. (po anglicky)
  15. 2013-2014 Championship League Table [online]. thefishy.co.uk, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online.
  16. Burnley 1-2 Bournemouth - BBC Sport [online]. web.archive.org, 2020-12-23, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online. Archivované 2020-12-23 z originálu.
  17. Burnley 1-1 Olympiakos (2-4 on agg) - BBC Sport [online]. web.archive.org, 2019-08-31, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online. Archivované 2019-08-31 z originálu.
  18. Burnley chairman Alan Pace reported to be in market for takeover at Serie A club Spezia - LancsLive [online]. web.archive.org, 2021-03-07, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online. Archivované 2021-03-07 z originálu.
  19. Burnley relegated from Premier League after defeat by Newcastle as Leeds survive on final day | The Independent [online]. web.archive.org, 2022-07-28, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online. Archivované 2022-07-28 z originálu.
  20. Famous faces react after Burnley win promotion to the Premier League | Lancashire Telegraph [online]. web.archive.org, 2023-04-08, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online. Archivované 2023-04-08 z originálu.
  21. Does Burnley FC have a nickname? [online]. thefootballlovers.com, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online. Archivované 2023-06-23 z originálu.
  22. History of the Blackburn Rovers v Burnley derby: part one [online]. Lancashire Telegraph, 2009-10-07, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Burnley FC

Externé odkazy

upraviť