Otvoriť hlavné menu

Formula 1 (skrátene F1) oficiálne známa ako FIA Formula One World Championship, založená v roku 1946, je označovaná za kráľovskú disciplínu motoristického športu. Spadá pod Medzinárodnú automobilovú federáciu (FIA - Fédération internationale de l'Automobile), ktorá je najvyššou organizačnou zložkou. Slovo "formula" predstavuje súbor pravidiel, ktoré musia všetci účastníci a autá spĺňať. Majstrovstvá sveta F1 pozostávajú zo série pretekov, ktoré sú označované ako Grand Prix (Veľká cena). Súťaží sa na uzavretých tratiach vybudovaných na tieto účely a mestských okruhoch rôznych tvarov a dĺžok. Výsledky pretekov sa sčítavajú a po skončení sezóny určia Majstra sveta medzi pilotmi a držiteľa Pohára konštruktérov. Od roku 1950 sa konajú Majstrovstvá sveta jazdcov a od roku 1958 aj Pohár konštruktérov. Účastníci šampionátu pritom musia byť držiteľmi platnej Superlicencie.

Formula 1
F1.svg
Kategória jednomiestne monoposty
Región medzinárodný
Prvá sezóna 1950
Jazdci 20
Konštruktéri 10
Dodávatelia motorov Ferrari · Mercedes · Renault · Honda
Dodávateľ pneumatík Pirelli
Úradujúci šampión (jazdec) Spojené kráľovstvo Lewis Hamilton
Úradujúci šampión (konštruktér) Nemecko Mercedes
Webstránka www.formula1.com
Aktuálna sezóna:
2019

Takzvané monoposty sú jednomiestne na tento účel špeciálne vyrobené pretekárske autá, ktorých technické parametre sa menia vzhľadom na každoročne upravované pravidlá. Ich maximálne rýchlosti prevyšujú 350 km/h a v niektorých zákrutách musia pretekári zvládať preťaženie až 5 g. V priebehu histórie prešli monoposty formuly 1 veľkou evolúciou.

Európa je tradičným operačným centrom formuly 1 a najvýznamnejším reklamným trhom. Taktiež tu sídlia továrne všetkých tímov. Časom si však táto športová disciplína získala popularitu a presadila sa vo všetkých končinách sveta. Súčasný trend je sťahovanie Veľkých cien na východ od starého kontinentu. V záujme Bernieho Ecclestona bolo rozšírenie aktivít smerom na Blízky východ a do Ázie. V USA, kde sa uskutočnilo nespočetné množstvo Veľkých cien, sa formula 1 neteší takej popularite ako v Európe. Motoršport v Spojených štátoch je primárne rozdelený do troch sérií a je silne ovplyvňovaný politickým a komerčným bojom.

Celosvetovo sa formula 1 teší veľkej popularite, o čom svedčí aj 600 miliónov divákov každej Grand Prix. F1 je riadená Medzinárodnou automobilovou federáciou – FIA, so sídlom v Paríži, na Place de la Concorde. Súčasným prezidentom je Jean Todt. Finančné a obchodné toky sú riadené spoločnosťou Formula One Group, ktorá až do roku 2005 spadala pod spoločnosť SLEC Holdings, ktorá predala začiatkom roka 2006 časť akcií CVC Capital Partners. Šport a televízne práva kontroluje Formula One Management a tú ovláda Chase Carey prostredníctvom spoločnosti Liberty media.

Nemecký pilot Michael Schumacher je rekordmanom v počte titulov medzi jazdcami (7) a Ferrari získalo najviac Pohárov konštruktérov (16).

Obsah

HistóriaUpraviť

 
Alfa Romeo 159, s ktorým Juan Manuel Fangio v roku 1951 dosiahol na titul majstra sveta

Korene formuly 1 musíme hľadať v automobilových pretekoch z konca devätnásteho storočia, ktoré od roku 1906 začínajú získavať štatút Grand Prix. S prvými pravidlami v dvadsiatych rokoch je séria premenovaná na Formule Grand Prix a v tridsiatych rokoch sa uskutočnilo prvých päť ročníkov európskeho šampionátu, ktorý bol nazvaný Grandes Epreuves.

Hneď v prvých povojnových rokoch bola ustanovená formula A, ktorá sa stala základom povojnových pretekov Grand Prix, ktoré zatiaľ nemali štatút majstrovstiev. Niekoľko pretekov bolo zorganizovaných už v období pred druhou svetovou vojnou. Myšlienka zorganizovať majstrovstvá sveta uzrela svetlo sveta v roku 1947. Hneď nasledujúci rok bola formula A premenovaná na formulu 1, prispel k tomu aj fakt, že vznikla nižšia séria formula 2. V roku 1949 sa na kongrese zástupcov usporiadateľov vybralo 7 Grand Prix započítavaných do majstrovstiev sveta. Prvými pretekmi novozaložených majstrovstiev sveta bola Veľká cena Veľkej Británie v roku 1950. V prvých rokoch sa súťažilo o titul majstra sveta medzi pilotmi, až od roku 1958 sa rozdeľujú body aj medzi konštruktérmi.

Národné šampionáty pre automobily F1 sa usporadúvali medzi rokmi 1960 a 1970 v Juhoafrickej republike a Veľkej Británii. V počiatočných rokoch bol organizovaný celý rad Grand Prix, ktoré sa do majstrovstiev sveta nezapočítavali. Počas 61 ročníkov (1950-2010) sa uskutočnilo 839 Grand Prix a k nim je potrebné pridať ďalších 368 pretekov nezapočítavaných do klasifikácie majstrovstiev sveta v období medzi rokmi 1946 a 1983. Z nich bol v posledných rokoch najznámejším pretekom Race of Champions organizovaný v Brands Hatch. Vinou rastúcich nákladov na prevádzku tímov a organizáciu pretekov sa posledné preteky nezapočítané do MS uskutočnil v roku 1983. Počnúc rokom 1984 sú všetky uskutočnené preteky F1 súčasťou majstrovstiev sveta formuly 1.

Roky formovania (1950 - 1980)Upraviť

 
Stirling Moss s monopostom LotusClimax pri Grand Prix Nemecka v roku 1961 na trati Nürburgring

Prvý šampionát formuly 1 bol v znamení nadvlády vozidiel Alfa Romeo a prvým majstrom sveta sa stal Giuseppe Farina s autom Alfa Romeo 158 pred svojimi tímovými kolegami Fangiom a Fagiolim. Bol to práve Fangio, ktorý v nasledujúcom roku získal svoj prvý titul vo vylepšenom modeli Alfa Romeo 159. Ďalšie štyri tituly vybojoval v nasledujúcich šiestich rokoch v rôznych automobiloch: Mercedes-Benz, Maserati a Ferrari. Jeho nadvládu prerušil len Alberto Ascari na Ferrari, ktorý sa stal prvým jazdcom, ktorý dokázal svoj titul obhájiť (1952 a 1953) a je zatiaľ posledným talianskym majstrom sveta. Stirling Moss dokázal zvíťaziť v mnohých Grand Prix, ale nikdy nezískal titul a často sa označuje za nekorunovaného kráľa.

S významnou technickou inováciou prišlo Bugatti, keď v roku 1955 do svojho prototypu Bugatti 251 znovuzaviedlo (po konštrukciách Ferdinanda Porscheho vo firme Auto Union z tridsiatych rokov 20. storočia) umiestnenie motora v strede. Bugatti s motorom v strede sa nepresadilo ale Austrálčan Jack Brabham dokázal úspešnosť tejto koncepcie vozidla, keď ako jediný pilot v histórii, dokázal triumfovať na aute vlastnej konštrukcie. Stal sa majstrom sveta v rokoch 1959 a 1960 keď sa aj podieľal na konštrukcii áut tímu Cooper Car Company a v roku 1966 už ako pilot tímu Brabham, ktorý vlastnil. Od roku 1961 už všetky automobily F1 majú motor umiestnený v strede.

Prvým pilotom britskej národnosti, ktorý získal titul majstra sveta, bol v roku 1958 Mike Hawthorn s monopostom Ferrari, zatiaľ čo automobily Vanwall získali v rovnakom roku ako prvé Pohár konštruktérov. Konštruktérsky génius Colin Chapman, projektant a neskorší zakladateľ stajne Lotus, konštruoval automobily, ktoré dominovali formule 1 v druhej dekáde jej histórie až do začiatku sedemdesiatych rokov. Dal šancu takým pilotom, akými boli Jim Clark, Jackie Stewart, John Surtees, Jack Brabham, Graham Hill či Denny Hulme. V tomto období tiež britskí piloti získali jasnú prevahu v tejto motoristickej disciplíne, keď vyhrali 12 svetových titulov v období medzi rokmi 1962 a 1973.

 
Mike Hawthorn s Ferrari pri Grand Prix Argentíny v roku 1958

V roku 1962 zaviedol Colin Chapman monokok (puzdro z obloženého ľahkého kovu), ktorý umiestnil do svojho Lotusu 25 namiesto klasického rúrkového rámu. Z hľadiska bezpečnosti sa tak dostal Chapmanov stroj na oveľa vyššiu úroveň. V roku 1968 prišiel Lotus tentoraz s novým sfarbením vozidla, opustil tradičnú zelenú pre britské automobily a predstavil monopost v kombinácii červenej, zlatej a bielej farby svojho sponzora – odštartovala sa tak éra sponzorstva vo formule 1. Koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov sa zmenil aj vzhľad monopostov a aerodynamika, ktorá až doteraz bola neznámym pojmom, získala na význame. Na autách sa objavili prvé krídelká a aerodynamické elementy.

V roku 1979 vznikla FISA (Fédération Internationale du Sport Automobile) ktorej prezidentom bol Jean-Marie Balestre. Známe boli predovšetkým roky sa tiahnuce spory s konkurenčnou FOCA (Formula One Constructors Association, riadenou Berniem Ecclestonom) o kontrolu nad tokom financií, plynúcich najmä z predaja televíznych práv.

Zmeny po zákaze preplňovaniaUpraviť

 
Ferrari 054 V10 – motor, ktorý používalo Ferrari v roku 2004

Sezóna 2005 bola tiež koncom éry desaťvalcových motorov v F1. Desaťvalce boli najpoužívanejšou konfiguráciou od zákazu motorov s preplňovaním v roku 1989.

Až do roku 2000 sa v oblasti vývoja motorov často experimentovalo. Najúspešnejšími motormi boli Renault a Ferrari. Renault získal ako dodávateľ motorov pre iné stajne v tomto období celkovo šesťkrát Pohár konštruktérov a päťkrát doviezol pilota k titulu. Navyše v roku 2005 už s vlastným monopostom získal titul medzi jazdcami aj Pohár konštruktérov. Renault išiel vo vývoji ešte ďalej a nasadil desaťvalcový motor s uhlom rozovretia 111° v snahe znížiť ťažisko auta. Takto upravený motor používal vo monoposte R23 v sezóne 2003, ale jeho hlavný súper Ferrari bol úspešnejší s klasickým roztvorením valcov 90°. Renault sa preto v nasledujúcej sezóne vrátil k tradičnejšiemu rozloženiu, a to s uhlom 72°. Ferrari slávilo úspech predovšetkým v rokoch 1999 až 2004, keď získalo šesť pohárov konštruktérov a päť titulov medzi jazdcami.

Do sezóny 2006 nastúpili takmer všetky tímy s osemvalcovými motormi podľa nových pravidiel. Výnimka bola udelená iba tímu Minardi, ktorý nedokázal zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na zaobstaranie motorov V8, a preto mohol používať obmedzené motory V10. Honda sa v roku 2006 predstavila ako nový tím, keď odkúpila tím BAR. Peter Sauber predal svoj tím nemeckému koncernu BMW a stajňu Jordan kúpil ruský podnikateľ Alex Shnaider a tím premenoval na Midland (ešte v priebehu roka bol tím predaný holandskej firme Spyker). Minardi získal Red Bull Racing a stal sa tak prvým majiteľom dvoch stajní, keď spravoval i Toro Rosso.

Aguri Suzuki, japonský pilot F1, kúpil v dražbe zvyšok stajne Arrows, skrachovanej v roku 2002, a založil tím Super Aguri. Sezóna 2007 priniesla ďalšie zmeny. Tou najväčšou bolo zmrazenie vývoja motorov – zákaz experimentov so základnými parametrami motora, ktoré definujú odliatok bloku, kľukový mechanizmus, počet valcov, zdvihový objem, vŕtanie, zdvih atď. Naopak pripúšťa sa vývoj tvaru spaľovacej komory, ventilových rozvodov, sania alebo trysiek na vstrekovanie paliva.

Majstri svetaUpraviť

Podľa sezónyUpraviť

Sezóna Jazdec Vek Tím Motor Pneu Pole
position
Výhry Pódiá Najrýchlejšie
kolá
Body Rozhodujúce
preteky
Bodový
náskok
1950   Giuseppe Farina 44   Alfa Romeo Alfa Romeo P 2 3 3 3 30 7 / 7 3
1951   Juan Manuel Fangio 40   Alfa Romeo Alfa Romeo P 4 3 5 5 31 8 / 8 6
1952   Alberto Ascari 34   Ferrari Ferrari F
P
5 6 6 6 36 6 / 8 6
1953   Alberto Ascari 35   Ferrari Ferrari P 6 5 5 4 34,5 8 / 9 6,5
1954   Juan Manuel Fangio 43   Maserati
  Mercedes
Maserati
Mercedes
P
C
5 6 7 3 42 7 / 9 16,86
1955   Juan Manuel Fangio 44   Mercedes Mercedes C 3 4 5 3 40 6 / 7 16,5
1956   Juan Manuel Fangio 45   Ferrari Ferrari E 6 3 5 4 30 8 / 8 3
1957   Juan Manuel Fangio 46   Maserati Maserati P 4 4 6 2 40 6 / 8 15
1958   Mike Hawthorn 29   Ferrari Ferrari E 4 1 7 5 42 11 / 11 1
1959   Jack Brabham 33   Cooper Climax D 1 2 5 1 31 9 / 9 4
1960   Jack Brabham 34   Cooper Climax D 3 5 5 3 43 8 / 10 9
1961   Phil Hill 34   Ferrari Ferrari D 5 2 6 2 34 7 / 8 1
1962   Graham Hill 33   BRM BRM D 1 4 6 3 42 9 / 9 12
1963   Jim Clark 27   Lotus Climax D 7 7 9 6 54 7 / 10 21
1964   John Surtees 30   Ferrari Ferrari D 2 2 6 2 40 10 / 10 1
1965   Jim Clark 29   Lotus Climax D 6 6 6 6 54 7 / 10 14
1966   Jack Brabham 40   Brabham Repco G 3 4 5 1 42 7 / 9 14
1967   Denny Hulme 31   Brabham Repco G 0 2 8 2 51 11 / 11 5
1968   Graham Hill 39   Lotus Ford F 2 3 6 0 48 12 / 12 12
1969   Jackie Stewart 30   Matra Ford D 2 6 7 5 63 8 / 11 26
1970   Jochen Rindt 28   Lotus Ford F 3 5 5 1 45 12 / 13 5
1971   Jackie Stewart 32   Tyrell Ford G 6 6 7 3 62 8 / 11 29
1972   Emerson Fittipaldi 25   Lotus Ford F 3 5 8 0 61 10 / 12 16
1973   Jackie Stewart 34   Tyrell Ford G 3 5 8 1 71 13 / 15 16
1974   Emerson Fittipaldi 27   McLaren Ford G 2 3 7 0 55 15 / 15 3
1975   Niki Lauda 26   Ferrari Ferrari G 9 5 8 2 64,5 13 / 14 19,5
1976   James Hunt 29   McLaren Ford G 8 6 8 2 69 16 / 16 1
1977   Niki Lauda 28   Ferrari Ferrari G 2 3 10 3 72 15 / 17 17
1978   Mario Andretti 38   Lotus Ford G 8 6 7 3 64 14 / 16 13
1979   Jody Scheckter 29   Ferrari Ferrari M 1 3 6 0 51 13 / 15 4
1980   Alan Jones 34   Williams Ford G 3 5 10 5 67 13 / 14 13
1981   Nelson Piquet 29   Brabham Ford M
G
4 3 7 1 50 15 / 15 1
1983   Keke Rosberg 34   Williams Ford G 1 1 6 0 44 16 / 16 5
1983   Nelson Piquet 31   Brabham BMW M 1 3 8 4 59 15 / 15 2
1984   Niki Lauda 35   McLaren TAG M 0 5 9 5 72 16 / 16 0,5
1985   Alain Prost 30   McLaren TAG G 2 5 11 5 73 14 / 16 20
1986   Alain Prost 31   McLaren TAG G 1 4 11 2 72 16 / 16 2
1987   Nelson Piquet 35   Williams Honda G 4 3 11 4 73 15 / 16 12
1988   Ayrton Senna 28   McLaren Honda G 13 8 11 3 90 15 / 16 3
1989   Alain Prost 34   McLaren Honda G 2 4 11 5 76 15 / 16 16
1990   Ayrton Senna 30   McLaren Honda G 10 6 11 2 78 15 / 16 7
1991   Ayrton Senna 31   McLaren Honda G 8 7 12 2 96 15 / 16 24
1992   Nigel Mansell 39   Williams Renault G 14 9 12 8 108 11 / 16 52
1993   Alain Prost 38   Williams Renault G 13 7 12 6 99 14 / 16 26
1994   Michael Schumacher 25   Benetton Ford G 6 8 10 8 92 16 / 16 1
1995   Michael Schumacher 26   Benetton Renault G 4 9 11 8 102 15 / 17 33
1996   Damon Hill 36   Williams Renault G 9 8 10 5 97 16 / 16 19
1997   Jacques Villeneuve 26   Williams Renault G 10 7 8 3 81 17 / 17 39
1998   Mika Häkkinen 30   McLaren Mercedes B 9 8 11 6 100 16 / 16 14
1999   Mika Häkkinen 31   McLaren Mercedes B 11 5 10 6 76 16 / 16 2
2000   Michael Schumacher 31   Ferrari Ferrari B 9 9 12 2 108 16 / 17 19
2001   Michael Schumacher 32   Ferrari Ferrari B 11 9 14 3 123 13 / 17 58
2002   Michael Schumacher 33   Ferrari Ferrari B 7 11 17 7 144 11 / 17 67
2003   Michael Schumacher 34   Ferrari Ferrari B 5 6 8 5 93 16 / 16 2
2004   Michael Schumacher 35   Ferrari Ferrari B 8 13 15 10 148 14 / 18 34
2005   Fernando Alonso 24   Renault Renault M 6 7 15 2 133 17 / 19 21
2006   Fernando Alonso 25   Renault Renault M 6 7 14 5 134 18 / 18 13
2007   Kimi Räikkönen 28   Ferrari Ferrari B 3 6 12 6 110 17 / 17 1
2008   Lewis Hamilton 23   McLaren Mercedes B 7 5 10 1 98 18 / 18 1
2009   Jenson Button 29   Brawn Mercedes B 4 6 9 2 95 16 / 17 11
2010   Sebastian Vettel 23   Red Bull Renault B 10 5 10 3 256 19 / 19 4
2011   Sebastian Vettel 24   Red Bull Renault P 15 11 17 3 392 15 / 19 122
2012   Sebastian Vettel 25   Red Bull Renault P 6 5 10 6 281 20 / 20 3
2013   Sebastian Vettel 26   Red Bull Renault P 9 13 16 7 397 16 / 19 155
2014   Lewis Hamilton 29   Mercedes Mercedes P 7 11 16 7 384 19 / 19 67
2015   Lewis Hamilton 30   Mercedes Mercedes P 11 10 17 8 381 16 / 19 59
2016   Nico Rosberg 31   Mercedes Mercedes P 8 9 16 6 385 21 / 21 5
2017   Lewis Hamilton 32   Mercedes Mercedes P 11 9 13 7 363 18 / 20 46
2018   Lewis Hamilton 33   Mercedes Mercedes P 11 11 17 3 408 19 / 21 88

Podľa počtu titulovUpraviť

 
Michael Schumacher a Ferrari dvaja rekordmani v počte titulov. Schumacher (7) a Ferrari (16)
 
Fernando Alonso získal svoj druhý titul 2006 s monopostom Renault
Jazdec Tituly Sezóna(y)
  Michael Schumacher 7 1994, 1995, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004
  Juan Manuel Fangio 5 1951, 1954, 1955, 1956, 1957
  Lewis Hamilton 2008, 2014, 2015, 2017, 2018
  Alain Prost 4 1985, 1986, 1989, 1993
  Sebastian Vettel 2010, 2011, 2012, 2013
  Jack Brabham 3 1959, 1960, 1966
  Jackie Stewart 1969, 1971, 1973
  Niki Lauda 1975, 1977, 1984
  Nelson Piquet 1981, 1983, 1987
  Ayrton Senna 1988, 1990, 1991
  Alberto Ascari 2 1952, 1953
  Graham Hill 1962, 1968
  Jim Clark 1963, 1965
  Emerson Fittipaldi 1972, 1974
  Mika Häkkinen 1998, 1999
  Fernando Alonso 2005, 2006
  Giuseppe Farina 1 1950
  Mike Hawthorn 1958
  Phil Hill 1961
  John Surtees 1964
  Denny Hulme 1967
  Jochen Rindt 1970
  James Hunt 1976
  Mario Andretti 1978
  Jody Scheckter 1979
  Alan Jones 1980
  Keke Rosberg 1982
  Nigel Mansell 1992
  Damon Hill 1996
  Jacques Villeneuve 1997
  Kimi Räikkönen 2007
  Jenson Button 2009
  Nico Rosberg 2016
Jazdci hrubým písmom pretekajú v sezóne 2018

Pohár konštruktérovUpraviť

Podľa sezónyUpraviť

Sezóna Konštruktér Motor Pneu Jazdci Pole
position
Výhry Pódiá Najrýchlejšie
kolá
Body Bodový
náskok
1958   Vanwall Vanwall D Stirling Moss
Tony Brooks
5 6 9 3 48 8
1959   Cooper Climax D Jack Brabham
Stirling Moss
Bruce McLaren
5 5 13 5 40 8
1960   Cooper Climax D Jack Brabham
Bruce McLaren
4 6 14 5 48 14
1961   Ferrari Ferrari D Phil Hill
Wolfgang von Trips
6 5 14 5 45 10
1962   BRM BRM D Graham Hill 1 4 8 3 42 6
1963   Lotus Climax D Jim Clark 7 7 9 6 54 18
1964   Ferrari Ferrari D John Surtees
Lorenzo Bandini
2 3 10 2 45 3
1965   Lotus Climax D Jim Clark 6 6 7 6 54 9
1966   Brabham Repco G Jack Brabham 3 4 9 2 42 11
1967   Brabham Repco G Denny Hulme
Jack Brabham
2 4 14 2 63 19
1968   Lotus Ford F Graham Hill
Jo Siffert
Jim Clark
Jackie Oliver
5 5 9 5 62 13
1969   Matra Ford D Jackie Stewart
Jean-Pierre Beltoise
2 6 10 6 66 17
1970   Lotus Ford F Jochen Rindt
Emerson Fittipaldi
Graham Hill
John Miles
3 6 7 1 59 7
1971   Tyrrell Ford G Jackie Stewart
François Cevert
6 7 11 4 73 37
1972   Lotus Ford F Emerson Fittipaldi 3 5 8 4 61 10
1973   Lotus Ford G 1. Emerson Fittipaldi
2. Ronnie Peterson
10 7 15 7 92 10
1974   McLaren Ford G 5. Emerson Fittipaldi
6. Denny Hulme
33. Mike Hailwood
(33.) David Hobbs
(33.) Jochen Mass
2 4 10 1 73 8
1975   Ferrari Ferrari G 11. Clay Regazzoni
12. Niki Lauda
9 6 11 6 72,5 18,5
1976   Ferrari Ferrari G 1. Niki Lauda
2. Clay Regazzoni
4 6 13 7 83 9
1977   Ferrari Ferrari G 11. Niki Lauda
12. Carlos Reutemann
2 4 16 3 95 33
1978   Lotus Ford G 5. Mario Andretti
6. Ronnie Peterson
12 8 14 7 86 28
1979   Ferrari Ferrari M 11. Jody Scheckter
12. Gilles Villeneuve
2 6 13 6 113 38
1980   Williams Ford G 27. Alan Jones
28. Carlos Reutemann
3 6 18 5 120 54
1981   Williams Ford G 1. Alan Jones
2. Carlos Reutemann
2 4 13 7 95 34
1982   Ferrari Ferrari G 27. Gilles Villeneuve
28. Didier Pironi
(27.) Patrick Tambay
(28.) Mario Andretti
3 3 11 2 74 5
1983   Ferrari Ferrari G 27. Patrick Tambay
28. René Arnoux
8 4 12 3 89 10
1984   McLaren TAG M 7. Alain Prost
8. Niki Lauda
3 12 18 8 143,5 86
1985   McLaren TAG G 1. Niki Lauda
2. Alain Prost
(1.) John Watson
2 6 12 6 90 8
1986   Williams Honda G 5. Nigel Mansell
6. Nelson Piquet
4 9 19 11 141 45
1987   Williams Honda G 5. Nigel Mansell
6. Nelson Piquet
(5.) Riccardo Patrese
12 9 18 7 137 61
1988   McLaren Honda G 1. Alain Prost
2. Ayrton Senna
15 15 25 10 199 134
1989   McLaren Honda G 1. Ayrton Senna
2. Alain Prost
15 10 18 8 141 64
1990   McLaren Honda G 27. Ayrton Senna
28. Gerhard Berger
12 6 18 5 121 11
1991   McLaren Honda G 1. Ayrton Senna
2. Gerhard Berger
10 8 18 4 139 14
1992   Williams Renault G 5. Nigel Mansell
6. Riccardo Patrese
15 10 21 11 164 65
1993   Williams Renault G 0. Damon Hill
2. Alain Prost
15 10 22 10 168 84
1994   Williams Renault G 0. Damon Hill
2. Ayrton Senna
(2). David Coulthard
(2). Nigel Mansell
6 7 13 8 118 15
1995   Benetton Renault G 1. Michael Schumacher
2. Johnny Herbert
4 11 15 8 137 25
1996   Williams Renault G 5. Damon Hill
6. Jacques Villeneuve
12 12 21 11 175 105
1997   Williams Renault G 3. Jacques Villeneuve
4. Heinz-Harald Frentzen
10 8 15 9 123 21
1998   McLaren Mercedes B 7. David Coulthard
8. Mika Häkkinen
12 9 20 9 156 23
1999   Ferrari Ferrari B 3. Michael Schumacher
4. Eddie Irvine
(3). Mika Salo
3 6 17 6 128 4
2000   Ferrari Ferrari B 3. Michael Schumacher
4. Rubens Barrichello
10 10 21 5 170 18
2001   Ferrari Ferrari B 1. Michael Schumacher
2. Rubens Barrichello
11 9 24 3 179 77
2002   Ferrari Ferrari B 1. Michael Schumacher
2. Rubens Barrichello
10 15 27 12 221 129
2003   Ferrari Ferrari B 1. Michael Schumacher
2. Rubens Barrichello
8 8 16 8 158 14
2004   Ferrari Ferrari B 1. Michael Schumacher
2. Rubens Barrichello
12 15 29 14 262 143
2005   Renault Renault M 5. Fernando Alonso
6. Giancarlo Fisichella
7 8 18 3 191 9
2006   Renault Renault M 1. Fernando Alonso
2. Giancarlo Fisichella
7 8 19 5 206 5
2007   Ferrari Ferrari B 5. Felipe Massa
6. Kimi Räikkönen
11 9 22 11 204 103
2008   Ferrari Ferrari B 1. Kimi Räikkönen
2. Felipe Massa
8 8 19 13 172 21
2009   Brawn Mercedes B 22. Jenson Button
23. Rubens Barrichello
5 8 15 4 172 18,5
2010   Red Bull Racing Renault B 5. Sebastian Vettel
6. Mark Webber
15 9 20 6 498 44
2011   Red Bull Racing Renault P 1. Sebastian Vettel
2. Mark Webber
18 12 28 10 650 153
2012   Red Bull Racing Renault P 1. Sebastian Vettel
2. Mark Webber
8 7 14 7 460 60
2013   Red Bull Racing Renault P 1. Sebastian Vettel
2. Mark Webber
11 13 24 12 596 236
2014   Mercedes Mercedes P 6. Nico Rosberg
44. Lewis Hamilton
18 16 31 11 701 296
2015   Mercedes Mercedes P 6. Nico Rosberg
44. Lewis Hamilton
18 16 32 13 703 275
2016   Mercedes Mercedes P 6. Nico Rosberg
44. Lewis Hamilton
20 19 33 9 765 297
2017   Mercedes Mercedes P 44. Lewis Hamilton
77. Valtteri Bottas
15 12 26 9 668 146
2018   Mercedes Mercedes P 44. Lewis Hamilton
77. Valtteri Bottas
13 11 25 10 655 84
Jazdci hrubým písmom zároveň vyhrali titul majstra sveta
V stĺpci "Jazdci" sú zahrnutí iba tí jazdci, ktorí bodovo prispeli svojmu tímu do šampionátu o pohár konštruktérov. Číslo jazdca je uvedené tam, kde si jazdec ponechal rovnaké číslo počas celej sezóny. Zastupujúci jazdci majú číslo uvedené v zátvorkách.

Podľa počtu titulovUpraviť

Konštruktér Spolu Sezóna(y)
  Ferrari 16 1961, 1964, 1975, 1976, 1977, 1979, 1982, 1983, 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2007, 2008
  Williams 9 1980, 1981, 1986, 1987, 1992, 1993, 1994, 1996, 1997
  McLaren 8 1974, 1984, 1985, 1988, 1989, 1990, 1991, 1998
  Lotus 7 1963, 1965, 1968, 1970, 1972, 1973, 1978
  Mercedes 5 2014, 2015, 2016, 2017, 2018
  Red Bull Racing 4 2010, 2011, 2012, 2013
  Cooper 2 1959, 1960
  Brabham 1966, 1967
  Renault 2005, 2006
  Vanwall 1 1958
  BRM 1962
  Matra 1969
  Tyrell 1971
  Benetton 1995
  Brawn 2009
Konštruktéri hrubým písmom pretekajú v sezóne 2018

MonopostyUpraviť

 
Pohľad zhora na zadnú časť monopostu McLaren MP4-21 z roku 2006

Moderné automobily F1 sú monoposty s motorom uloženým uprostred. Monopost je konštruovaný z uhlíkových vlákien, aby sa docielila najnižšia hmotnosť a bolo možné auto vyvažovať posúvaním ťažiska a vyvažovacích závaží. Celková hmotnosť monopostu, a to i s pilotom a palivom, nesmie byť po pretekoch menšia ako 620 kg.

Automobily F1 sú schopné prechádzať zákruty vo vysokých rýchlostiach, a to vďaka aerodynamickému prítlaku. Aerodynamický prítlak generujú krídla, ktoré fungujú na opačnom princípe, ako krídla konvenčných lietadiel. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sa tieto krídla objavili na autách prvýkrát.

Monoposty používajú karbónové brzdy, ktoré sú ľahšie a tiež účinnejšie, ako brzdy bežne používané v cestných autách.

PneumatikyUpraviť

Ďalším dôležitým faktorom pre rýchly a plynulý prejazd zákrutou sú pneumatiky. Vo formule 1 sa od roku 1998 nepoužívali hladké pneumatiky "slick", tak ako v iných automobilových sériách, ale pneumatiky s drážkami. Pre sezónu 2009 sa však pravidlá v mnohom zmenili a jednou z úprav bolo znovuzavedenie hladkých pneumatík.

MotorUpraviť

 
Motor BMW Sauber P86 V8, ktorý poháňal monopost BMW Sauber F1.06 z roku 2006.

Motory používané od sezóny 2007 boli osemvalcové s uhlom rozovretia 90° s maximálnym zdvihovým objemom 2,4 litra s výkonom okolo 750 koní. Otáčky boli limitované na 19 tisíc za minútu, ktorý bol znížený na 18 000 ot./min. Od sezóny 2014šesťvalcové s uhlom rozovretia 90° s maximálnym zdvihovým objemom 1,6 litra a výkonom okolo 608 koní (447 kW). Otáčky boli limitované na 15 000 za minútu.[1] Palivo používané v motoroch F1 je svojím zložením takmer totožné s bežným palivom. V predošlých rokoch sa hojne používali nebezpečné zmesi na báze metanolu alebo zmes benzínu a toluénu. Vo vysokootáčkových motoroch sa používa špeciálny olej s podobnou viskozitou, akú má voda.

PrevodovkaUpraviť

Prevodovka je pripevnená k zadnej časti motora a má za úlohu prenášať výkon motora na kolesá čo najhladším a najefektívnejším spôsobom. Moderné automobily F1 majú osemstupňovú sekvenčnú prevodovku, ktorej ovládanie je poloautomatické pomocou elektrohydraulického systému. Pravidlá zakazujú automatické prevodovky aj rýchle systémy dvojspojkových prevodoviek DSG. Zmena prevodového stupňa je možná len po priamom pokyne od jazdca. Revolúciou v posledných rokoch je používanie SSG (Seamless Shift Gearbox). Nejde však o plynulú zmenu prevodových stupňov, tak ako pri prevodovkách s variátorom (VGT). Tie sú vo formule 1 zakázané. Ide o prevodovky, ktoré umožňujú zmenu prevodového stupňa bez prerušenia spojenia motora s kolesami. Takéto radenie má výhodu v tom, že nespôsobuje rázy, ktoré zaťažovali monopost i jazdca. Tento systém radenia musí pracovať s vyšším mechanickým namáhaním a väčším namáhaním elektronických aj hydraulických systémov. Musí sa brať do úvahy aj to, že v zlomku sekundy sú zaradené dva rýchlostné stupne naraz. Napriek tomu sa tento spôsob radenia osvedčil a prináša úsporu až 0,3 s na kolo.

Aktuálne monoposty F1 môžu dosiahnuť rýchlosť prevyšujúcu 350 km/h, pričom najrýchlejším okruhom v celom seriáli je Monza. V prvých mesiacoch roka 2006 Honda podrobila svoj monopost rýchlostnému testu v Bonneville Speedway v Mohavskej púšti. S vozidlom, ktoré zodpovedalo pravidlám formuly 1, prekonali rýchlosť 416 km/h.

Veľké cenyUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Grand Prix (Formula 1)
 
Zelená značí všetky štáty, ktoré v súčasnosti hosťuje formuly 1. Tmavo šedá farbou sú znázornené krajiny, ktoré hostili preteky. Čierny bod ukazuje polohu okruhu.

Počet Grand Prix v jednotlivých sezónach je pomerne variabilný. Od siedmich v roku 1950, až po devätnásť v roku 2005 a 2010, či dokonca 20 v sezóne 2011.

 
Jack Brabham pri Grand Prix Nemecka v roku 1965. Brabham bol jediným pilotom, ktorý dokázal triumfovať na monoposte vlastnej konštrukcie, a to v roku 1966.

Je pravda, že v roku 1950 bolo len 7 Grand Prix s osobitným štatútom, ktorý umožňoval výsledok započítavať do majstrovstiev sveta, no v tom istom roku sa jazdilo ešte ďalších 16 pretekov usporiadaných pre formulu 1 a ďalších 11 pretekov juhoamerickej série Formula Libre, kde štartovali aj Alberto Ascari, Juan Manuel Fangio, Giuseppe Farina, Luigi Fagiolo a ďalšie hviezdy. Je až prekvapujúce, že už v roku 1954 sa okrem 10 pretekov pre majstrovstvá sveta konalo aj neuveriteľných 34 pretekov mimo šampionát. Začiatkom 60. rokov sa postupne začal zvyšovať počet Veľkých cien započítavaných do MS a znižoval počet pretekov bez spomínaného štatútu. Vznikli ale Majstrovstvá Juhoafrickej republiky a Tasmánsky pohár v Austrálii. Až od polovice 70. rokov sa jazdili len preteky so štatútom MS a preteky šampiónov v Brands Hatch.

Šesť zo siedmich pretekov prvého ročníka majstrovstiev sveta sa uskutočnilo v Európe. Jedinými mimoeurópskymi pretekmi bolo slávne podujatie 500 míľ Indianapolis, ktoré bolo zaradené do kalendára v prvom desaťročí MS a malo byť akýmsi mostom medzi dvomi úplne odlišnými svetmi s rôznou mentalitou a tiež s odlišným technickým vybavením. Pretože záujem amerických pilotov o štart v európskych Grand Prix bol nulový a pokusy Európanov o 500 míľ boli sporadické, bola do kalendára zaradená Grand Prix USA. Najprv spolu s 500 míľ Indianapolis (1959 a 1960), ale ani tento pokus nevyvolal u Američanov záujem o formulu 1, preto sa od roku 1961 jazdí Grand Prix USA len pre monoposty F1. Argentína ako prvá hostila preteky formuly 1 na juhoamerickom kontinente v roku 1953, Maroko videlo v roku 1958 premiéru na africkej pôde. Prvými pretekmi v Ázii sa stala Grand Prix Japonska v roku 1976 a do Oceánie zavítal kolotoč formuly 1 v roku 1985 vďaka austrálskej Grand Prix.

Tradične môže každá krajina usporiadať pod svojím menom len jednu Grand Prix ročne. Ak sa v jednej krajine koná viacero pretekov, musí byť druhá Grand Prix pomenovaná odlišne. Napríklad v Taliansku sa v Monze jazdila Grand Prix Talianska a v Imole Grand Prix San Marína, v Nemecku Grand Prix Nemecka a Grand Prix Európy. Veľká cena Talianska je jediná, ktorá sa od premiérového ročníka konala každoročne bez prestávky až dodnes. Tradične ju hostí Monza. Jedinou výnimkou bola sezóna 1980, keď sa Grand Prix Talianska uskutočnila na okruhu v Imole.

Súčasnou snahou je, aby jednotlivé štáty organizovali len jednu Veľkú cenu a pokiaľ možno striedali rôzne okruhy. Príkladom môže byť Nürburgring a Hockenheim, ktoré sa od roku 2008 striedajú v organizovaní Grand Prix Nemecka.

Zoznam Veľkých cienUpraviť

Toto je zoznam všetkých pretekov Formuly 1, s uvedením tzv. „mokrých pretekov“. Podľa pravidiel sa v týchto pretekoch nemusí dodržiavať povinný počet výmien pneumatík a počet pneumatík. Ak ani v jenom z tréningov alebo kvalifikácii nenastali mokré podmienky na trati, môže riaditeľ pretekov nariadiť dodatočný tréning pred pretekmi na mokrej trati. Riaditeľ pretekov môže rozhodnúť o prerušení pretekov. Signalizácia zmeny povrchu a klzkosti trate počas pretekov je žito-červená pruhovaná vlajka. Autá na mokrej trati používajú pneumatiky do dažďa.

Zoznam daždivých pretekov Formuly 1[2][3]

Rok Počet daždivých pretekov % z pretekov v sezóne 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21
1950 1 14 GBR MON 500 SUI BEL FRA ITA
1951 1 13 SUI 500 BEL FRA GBR GER ITA ESP
1952 3 38 SUI 500 BEL FRA GBR GER NED ITA
1953 1 11 ARG 500 NED BEL FRA GBR GER SUI ITA
1954 3 33 ARG 500 BEL FRA GBR GER SUI ITA ESP
1955 1 14 ARG MON 500 BEL NED GBR ITA
1956 2 25 ARG MON 500 BEL FRA GBR GER ITA
1957 0 0 ARG MON 500 FRA GBR GER PES ITA
1958 1 9 ARG MON NED 500 BEL FRA GBR GER POR ITA MOR
1959 0 0 MON 500 NED FRA GBR GER POR ITA USA
1960 1 10 ARG MON 500 NED BEL FRA GBR POR ITA USA
1961 2 25 MON NED BEL FRA GBR GER ITA USA
1962 2 22 NED MON BEL FRA GBR GER ITA USA RSA
1963 2 20 MON BEL NED FRA GBR GER ITA USA MEX RSA
1964 0 0 MON NED BEL FRA GBR GER AUT ITA USA MEX
1965 2 25 RSA MON BEL FRA GBR NED GER ITA USA MEX
1966 3 33 MON BEL FRA GBR NED GER ITA USA MEX
1967 1 9 RSA MON NED BEL FRA GBR GER CAN ITA USA MEX
1968 3 25 RSA ESP MON BEL NED FRA GBR GER ITA CAN USA MEX
1969 0 0 RSA ESP MON NED FRA GBR GER ITA CAN USA MEX
1970 0 0 RSA ESP MON BEL NED FRA GBR GER AUT ITA CAN USA MEX
1971 2 18 RSA ESP MON NED FRA GBR GER AUT ITA CAN USA
1972 3 25 ARG RSA ESP MON BEL FRA GBR GER AUT ITA CAN USA
1973 1 7 ARG BRA RSA ESP BEL MON SWE FRA GBR NED GER AUT ITA CAN USA
1974 3 20 ARG BRA RSA ESP BEL MON SWE NED FRA GBR GER AUT ITA CAN USA
1975 4 29 ARG BRA RSA ESP MON BEL SWE NED FRA GBR GER AUT ITA USA
1976 2 13 BRA RSA USW ESP BEL MON SWE FRA GBR GER AUT NED ITA CAN USA JPN
1977 3 18 ARG BRA RSA USW ESP MON BEL SWE FRA GBR GER AUT NED ITA USA CAN JPN
1978 1 6 ARG BRA RSA USW MON BEL ESP SWE FRA GBR GER AUT NED ITA USA CAN
1979 2 13 ARG BRA RSA USW ESP BEL MON FRA GBR GER AUT NED ITA CAN USA
1980 1 7 ARG BRA RSA USW BEL MON FRA GBR GER AUT NED ITA CAN USA
1981 6 40 USW BRA ARG SMR BEL MON ESP FRA GBR GER AUT NED ITA CAN CPL
1982 0 0 RSA BRA USW SMR BEL MON DET CAN NED GBR FRA GER AUT SUI ITA CPL
1983 1 7 BRA USW FRA SMR MON BEL DET CAN GBR GER AUT NED ITA EUR RSA
1984 1 6 BRA RSA BEL SMR FRA MON CAN DET DAL GBR GER AUT NED ITA EUR POR
1985 2 13 BRA POR SMR MON CAN DET FRA GBR GER AUT NED ITA BEL EUR RSA AUS
1986 0 0 BRA ESP SMR MON BEL CAN DET FRA GBR GER HUN AUT ITA POR MEX AUS
1987 1 6 BRA SMR BEL MON DET FRA GBR GER HUN AUT ITA POR ESP MEX JPN AUS
1988 3 19 BRA SMR MON MEX CAN DET FRA GBR GER HUN BEL ITA POR ESP JPN AUS
1989 3 19 BRA SMR MON MEX USA CAN FRA GBR GER HUN BEL ITA POR ESP JPN AUS
1990 1 6 USA BRA SMR MON CAN MEX FRA GBR GER HUN BEL ITA POR ESP JPN AUS
1991 4 25 USA BRA SMR MON CAN MEX FRA GBR GER HUN BEL ITA POR ESP JPN AUS
1992 3 19 RSA MEX BRA ESP SMR MON CAN FRA GBR GER HUN BEL ITA POR JPN AUS
1993 4 25 RSA BRA EUR SMR ESP MON CAN FRA GBR GER HUN BEL ITA POR JPN AUS
1994 1 6 BRA PAC SMR MON ESP CAN FRA GBR GER HUN BEL ITA POR EUR JPN AUS
1995 5 29 BRA ARG SMR ESP MON CAN FRA GBR GER HUN BEL ITA POR EUR PAC JPN AUS
1996 3 19 AUS BRA ARG EUR SMR MON ESP CAN FRA GBR GER HUN BEL ITA POR JPN
1997 3 18 AUS BRA ARG SMR MON ESP CAN FRA GBR GER HUN BEL ITA AUT LUX JPN EUR
1998 3 19 AUS BRA ARG SMR ESP MON CAN FRA GBR AUT GER HUN BEL ITA LUX JPN
1999 2 13 AUS BRA SMR MON ESP CAN FRA GBR AUT GER HUN BEL ITA EUR MAL JPN
2000 6 35 AUS BRA SMR GBR ESP EUR MON CAN FRA AUT GER HUN BEL ITA USA JPN MAL
2001 2 12 AUS MAL BRA SMR ESP AUT MON CAN EUR FRA GBR GER HUN BEL ITA USA JPN
2002 1 6 AUS MAL BRA SMR ESP AUT MON CAN EUR GBR FRA GER HUN BEL ITA USA JPN
2003 2 12 AUS MAL BRA SMR ESP AUT MON CAN EUR FRA GBR GER HUN ITA USA JPN
2004 3 17 AUS MAL BHR SMR ESP MON EUR CAN USA FRA GBR GER HUN BEL ITA CHN JPN BRA
2005 1 5 AUS MAL BHR SMR ESP MON EUR CAN USA FRA GBR GER HUN TUR ITA BEL BRA JPN CHN
2006 2 11 BHR MAL AUS SMR EUR ESP MON GBR CAN USA FRA GER HUN TUR ITA CHN JPN BRA
2007 3 18 AUS MAL BHR ESP MON CAN USA FRA GBR EUR HUN TUR ITA BEL JPN CHN BRA
2008 6 33 AUS MAL BHR ESP TUR MON CAN FRA GBR GER HUN EUR BEL ITA SIN JPN CHN BRA
2009 2 12 AUS MAL CHN BHR ESP MON TUR GBR GER HUN EUR BEL ITA SIN JPN BRA ABU
2010 5 26 BHR AUS MAL CHN ESP MON TUR CAN EUR GBR GER HUN BEL ITA SIN JPN KOR BRA ABU
2011 5 26 AUS MAL CHN TUR ESP MON CAN EUR GBR GER HUN BEL ITA SIN JPN KOR IND ABU BRA
2012 2 11 AUS MAL CHN BHR ESP MON CAN EUR GBR GER HUN BEL ITA SIN JPN KOR IND ABU USA BRA
2013 1 5 AUS MAL CHN BHR ESP MON CAN GBR GER HUN BEL ITA SIN KOR JPN IND ABU USA BRA
2014 0 0 AUS MAL BHR CHN ESP MON CAN AUT GBR GER HUN BEL ITA SIN JPN RUS USA BRA ABU
2015 1 5 AUS MAL CHN BHR ESP MON CAN AUT GBR HUN BEL ITA SIN JPN RUS USA MEX BRA ABU
2016 3 16 AUS BHR CHN RUS ESP MON CAN EUR AUT GBR HUN GER BEL ITA SIN MAL JPN USA MEX BRA ABU
2017 1 5 AUS CHN BHR RUS ESP MON CAN AZE AUT GBR HUN BEL ITA SIN MAL JPN USA MEX BRA ABU
2018 1 5 AUS BHR CHN AZE ESP MON CAN FRA AUT GBR GER HUN BEL ITA SIN RUS JPN USA MEX BRA ABU
Poznámky
  • * sezóna na neskončila.
  • Bold - daždivé preteky

Formula 1 a sponzorstvoUpraviť

 
Lotus vo farbách svojho sponzora

Pred rokom 1968, ktorý je považovaný za masívny vstup sponzorov do formuly 1, tímy pretekali v oficiálnych národných farbách a na ich kapotách sa sponzorské nápisy objavovali skôr sporadicky a išlo predovšetkým o dodávateľa komponentov (pneumatiky, palivo, olej a ďalšie).

V roku 1968 prišiel Lotus, ako prvý tím vo farbách svojho sponzora "Imperial Tobacco" a následne potom v známej zlato-čiernej kombinácii. Toto sfarbenie tak nahradilo zelenú farbu (British Racing Green), s ktorou jazdili britské automobily.

V nasledujúcich rokoch tímy, jazdci, okruhy a dokonca aj názvy jednotlivých Grand Prix boli ovplyvnené mohutným nástupom reklamy, a to predovšetkým z oblasti tabakového priemyslu. Po prijatí legislatívy zakazujúcej propagáciu fajčenia do formuly 1 prúdia prostriedky predovšetkým z iných zdrojov. Všetky tímy eliminovali tabakovú reklamu a úplne sa zbavili sponzorstva týchto firiem. Ferrari nápisy Marlboro nahradilo čiarovým kódom, ktorý v priebehu sezóny 2010 kvôli obvineniam z ilegálnej tabakovej reklamy odstránilo.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Formula 1

ReferencieUpraviť

  1. Révész, Eduard; Šteffek, František (2014), „Formulu 1 čaká zelená éra. Na trati bude mrož i mravčiar“, Pravda ([Bratislava]: P E R E X), 2014-03-14, https://sport.pravda.sk/motorizmus/clanok/311484-formulu-1-caka-zelena-era-na-trati-bude-mroz-i-mravciar/, dost. 2019-02-08 
  2. http://www.f1legendraces.com/viewtopic.php?t=1755
  3. Seasons • STATS F1 [online]. www.statsf1.com, [cit. 2019-01-13]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť

Oficiálne stránky

Slovenské a české spravodajské stránky

Zahraničné spravodajské stránky

Technika

História