Magnetrón (magnetron) je zariadenie vyrábajúce vysokofrekvenčné elektromagnetické vlnenie - mikrovlny. Pracuje na princípe ohýbania toku elektrónov pomocou silného magnetického poľa. V praxi sa využívajú sa dve základné vlastnosti mikrovĺn – odraz od kovových predmetov (radar) a ohrievanie vody a vodu obsahujúcich látok (mikrovlnná rúra).
Magnetron je zariadenie skonštruované v štyridsiatych rokoch minulého storočia pre vojenské účely, pre použitie v rádiotechnike. Principiálne ide o elektrónku, schopnú generovať elektromagnetické žiarenie v oblasti mikrovĺn.
Konštrukcia magnetronu je pomerne jednoduchá. Vo vnútri vákuovanej trubice sa nachádza kovový valček – katóda mikrovlnnej elektrónky, ktorá je obklopená kovovým blokom – anódou elektrónky so zvláštnou štruktúrou. Sú v nej vytvorené komôrky (rôzne štrbiny). Od anódy vede k vršku trubice kovový pásik, ktorý slúži ako anténa. Ku anóde sú pripevnené chladiace rebrá a celá zostava je umiestnené medzi dvoma silnými feritovými magnetmi.
Valček tvoriaci katódu je nahrievaný elektrickým prúdom a tým sa z neho uvoľňujú elektróny. Elektróny sú urýchľované elektrickým poľom smerom k anóde. Feritové magnety vytvárajú v trubici magnetické pole, ktorého indukcia (siločiary indukcie) sú kolmé k dráhe elektrónov a keďže žiarenie z katódy má elektromagnetický charakter je magnetickým poľom ovplyvnená ich dráha. Elektróny sa v magnetickom poli nepohybujú priamočiaro od stredu k obvodu, ale stáčajú sa, ich dráha sa zakrivuje. To znamená, že dopadnú na komoru anódového segmentu zboku.
Tento portál nemá v súčasnosti aktívnych správcov. Ak chceš pomôcť tomuto portálu, opýtaj sa niektorého zo správcov alebo v Kaviarni, čo treba na portáli robiť.
Casimirov jav hovorí, že dve nenabité tenké platne umiestnené blízko seba v úplnom vákuu sa navzájom priťahujú malou silou kvôli existencii tzv. energie vákua?
ak by sme chceli zachytiť čo i len polovicu neutrín vyžarovaných Slnkom, potrebovali by sme na to blok olova s hrúbkou asi jeden svetelný rok (~1016m)?
11. február – Medzinárodnému vedeckému tímu sa podarilo experimentálne dokázať existenciu gravitačných vĺn, fenoménu, ktorý vyplýva z všeobecnej teórie relativityAlberta Einsteina. Pôvod detegovaných gravitačných vĺn patrí páru hmotných čiernych dier, ktoré sa zrazili a splynuli. Táto extrémna zrážka vyžiarila podľa magazínu Nature viac energie ako v tom istom okamihu vytváralo svetlo všetkých viditeľných hviezd vo vesmíre a poslala ju do okolitého vesmíru práve vo forme gravitačných vĺn. Podľa odborníkov ide o jeden z najvýznamnejších objavov vo fyzike v poslednom období a predpokladá sa, že jeho autori majú prakticky istú Nobelovu cenu za fyziku.[1]
.svg){kind=small}
