Portál:Fyzika

	Fyzikálny portál
Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" > φύσις (fysis) = "príroda") je exaktná prírodná veda, ktorá sa zaoberá skúmaním zákonov prírody a jej štruktúry, pracuje so základnými pojmami ako čas, pohyb alebo hmota a snaží sa vzťahy medzi nimi vyjadriť vhodným matematickým aparátom. Táto veda sa snaží vedeckou metódou objasniť zloženie a podstatu fungovania sveta okolo nás a výsledky jej bádania nielen rozširujú ľudské poznanie o prírode, ale tiež významne ovplyvňujú smer technologického pokroku. Fyzici sú vedci, ktorí sa zaoberajú štúdiom správania sa a vlastnosťami hmoty v najširšom zmysle slova - od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.

Fyzikálny index (22. marec - 1765 článkov)

1 3 A Á B C Č D E É F G H CH I J K L Ľ M N O P R S Š T Ť U Ú V W X Y Z Ž

10. apríl [[Obrázok:|135x135px]] Martin Schwarzschild 1651 – narodil sa Ehrenfried Walther von Tschirnhaus, nemecký matematik, fyzik a lekár († 1708) 1762 – narodil sa Giovanni Aldini, taliansky fyzik († 1834) 1850 – narodil sa Vincenc Strouhal, český experimentálny fyzik († 1922) 1900 – narodil sa Július Krmešský, slovenský fyzik († 1984) 1935 – narodil sa Nicola Cabibbo, taliansky jadrový fyzik († 2010) 1997 – zomrel Martin Schwarzschild, nemecko-americký fyzik (* 1912) ďalšie výročia... Odporúčaný článok Rayleighov rozptyl (nazvaný podľa lorda Rayleigha) je rozptyl svetla alebo iného elektromagnetického žiarenia, časticami oveľa menšími ako je vlnová dĺžka svetla. Vyskytuje sa, keď svetlo prechádza cez priehľadné tuhé látky a kvapaliny, ale najzreteľnejší je v plynoch. Rayleighov rozptyl slnečného svetla v atmosfére je hlavnou príčinou, že svetlo z oblohy je modré. Ak veľkosť častíc je väčšia ako vlnová dĺžka svetla, potom svetlo nie je separované a všetky vlnové dĺžky sú rozptýlené ako v mraku, ktorý sa javí biely. Pre rozptyl časticami podobnými alebo väčšími ako vlnová dĺžka pozrite články optika a rozptyl. Počas východu a západu slnka musí slnečné svetlo prejsť cez väčšiu hrúbku atmosféry aby dosiahlo pozorovateľa na zemi. Táto extra vzdialenosť spôsobuje viacnásobný rozptyl modrého svetla, ale relatívne malý rozptyl červeného svetla - to rezultuje do červenej farby oblohy v smere proti slnku. $i\lambda =k.{\frac {I\lambda }{\lambda ^{4}}}$ $i\lambda$ - intenzita rozptýleného žiarenia $k$ - koeficient priepustnosti $I\lambda$ - intenzita priameho slnečného žiarenia $\lambda$ - vlnová dĺžka rozptýlného žiarenia Čím je menšia vlnová dĺžka rozptýleného žiarenia, tým sa žiarenie viac rozptyľuje (napr. modrá farba oblohy). ďalšie odporúčané články... Kategórie Fyzika: Astrofyzika - Teoretická fyzika - Jadrová fyzika - Elektrina - Magnetizmus - Mechanika - Termodynamika všetky kategórie... Články Fyzika: Mechanika - Termodynamika - Astrofyzika - Kvantová mechanika - Teória relativity Zoznamy Fyzika: Zoznam elementárnych častíc Zoznam fyzikálnych konštánt Osobnosti vo Fyzike: Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku Zoznam slovenských fyzikov Zoznam nositeľov Wolfovej ceny za fyziku Príbuzné portály Kozmonautika Astronómia Matematika Správcovia portálu Správcovia: Masleyko – Ra1n (neaktívny od 9.2.2012) Dočasný údržbár: Zajano

Vedeli ste, že... kvôli relativistickej deformácii časopriestoru v silnom gravitačnom poli plynie čas na povrchu Slnka o 64 sekúnd za rok a v jadre Slnka dokonca až o 5 minút za rok pomalšie ako na Zemi? Casimirov jav hovorí, že dve nenabité tenké platne umiestnené blízko seba v úplnom vákuu sa navzájom priťahujú malou silou kvôli existencii tzv. energie vákua? teória kvantovej mechaniky a všeobecná teória relativity sú navzájom nezlúčiteľné, preto sa ich fyzici snažia zlúčiť hľadaním tzv. teórie všetkého? na to aby voda mohla byť v kvapalnom skupenstve, potrebuje okrem vhodnej teploty tiež atmosférický tlak? ak by sme chceli zachytiť čo i len polovicu neutrín vyžarovaných Slnkom, potrebovali by sme na to blok olova s hrúbkou asi jeden svetelný rok (~1016m)? ďalšie zaujímavostí... Obrázok týždňa Animácia Olbersovho paradoxu. ďalšie obrázky... Aktuality 11. február – Medzinárodnému vedeckému tímu sa podarilo experimentálne dokázať existenciu gravitačných vĺn, fenoménu, ktorý vyplýva z všeobecnej teórie relativity Alberta Einsteina. Pôvod detegovaných gravitačných vĺn patrí páru hmotných čiernych dier, ktoré sa zrazili a splynuli. Táto extrémna zrážka vyžiarila podľa magazínu Nature viac energie ako v tom istom okamihu vytváralo svetlo všetkých viditeľných hviezd vo vesmíre a poslala ju do okolitého vesmíru práve vo forme gravitačných vĺn. Podľa odborníkov ide o jeden z najvýznamnejších objavov vo fyzike v poslednom období a predpokladá sa, že jeho autori majú prakticky istú Nobelovu cenu za fyziku. Referencie ďalšie aktuality... Najnovšie články Skalárny bozón · Superpartneri · Intenzita osvetlenia · Tvar Zeme · Povrch s nulovou rýchlosťou · Špecifický objem · P-v diagram · P-V diagram · Anergia (termodynamika) · Mokrá para · Hektometer · Polohrúbka materiálu · Acta Physica Slovaca · Debye · Zygmunt Klemensiewicz · Metántiol · Oxid chloričitý · Carlo Rovelli · Kalória · Horizontálne súradnice · Stavový vektor · Kruhová dráha · Parabolická dráha · Hyperbolická dráha · Hermann Oberth · Oberthov efekt · Paralelné zapojenie · Sériové zapojenie · Delta-v · Rocheov lalok · Émilie du Châtelet · Variačná metóda · Pierre Louis Maupertuis · Hamiltonova funkcia (fyzika) · Joseph Imry · Efektívny potenciál · Stavová rovnica ideálneho plynu · Gravitačný potenciál · Molekulová dynamika · Molekulová mechanika

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Vytvoriť: všetky fyzikálne odbory, Absorpcia (akustika), ANTARES, Bod mrazu, Mikroskopická čierna diera, Compact Muon Solenoid, Venturiho trubica, Piata dimenzia, Minkowského priestor, Nikuradzeho diagram, prúdenie, turbulentné prúdenie, Euler - Bernoulliho rovnica, Hartree-Fock, Tlak nasýtených pár, Clausiusova-Clapeyronova rovnica, Inflačná fáza rozpínania vesmíru, Kvantový svet, Kvantové perturbácie, Reissner-Nordströmova metrika, Kerrova-Newmanova metrika, Kruskalove-Szekeresove súradnice, Termodynamický systém, Mößbauerov jav, Diracova rovnica ... Rozšíriť: Dynamika, Druhá termodynamická veta, Fotón, Fourierova transformácia, Gravitačné pole, Hydrostatika, Inerciálna vzťažná sústava, Heisenbergov princíp neurčitosti, Lenzov zákon, laminárne prúdenie, Supravodivosť, Teória všetkého, Voľný pád a ďalšie fyzikálne výhonky ... Preložiť: Hawkingovo žiarenie (cs, en), Lense-Thirringov efekt (en), Kerrova metrika (cs,en), Cestovanie v čase (cs, en), Einsteinov prstenec (cs,en), Einsteinove rovnice poľa (en), Youngov pokus na dvojštrbine (cs, en), Galileiho teplomer (en), Wienov zákon (en), Planckov vyžarovací zákon (cs, en), Dostredivé zrýchlenie (cs), Halové javy (cs, en), Energia vákua (cs, en), Casimirov jav (cs, en), Gibbsov paradox (en), Magnusov jav (cs, en)

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra ·  Astronómia ( Hviezda ·  Slnečná sústava) ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika  Kozmonautika ·  Letectvo ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo ·  Film ·   História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport ( Tenis •  Šach) Krajiny a regióny  Belgicko  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán  Byzantská ríša