Portál:Fyzika

	Fyzikálny portál
Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" > φύσις (fysis) = "príroda") je exaktná prírodná veda, ktorá sa zaoberá skúmaním zákonov prírody a jej štruktúry, pracuje so základnými pojmami ako čas, pohyb alebo hmota a snaží sa vzťahy medzi nimi vyjadriť vhodným matematickým aparátom. Táto veda sa snaží vedeckou metódou objasniť zloženie a podstatu fungovania sveta okolo nás a výsledky jej bádania nielen rozširujú ľudské poznanie o prírode, ale tiež významne ovplyvňujú smer technologického pokroku. Fyzici sú vedci, ktorí sa zaoberajú štúdiom správania sa a vlastnosťami hmoty v najširšom zmysle slova - od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.

Fyzikálny index (22. jún - 1776 článkov)

1 3 A Á B C Č D E É F G H CH I J K L Ľ M N O P R S Š T Ť U Ú V W X Y Z Ž

15. júl Bertram Brockhouse 1871 – narodil sa Max Bodenstein, nemecký fyzikálny chemik († 1942) 1871 – narodil sa Henryk Arctowski, poľský geograf, geofyzik a geológ († 1958) 1909 – narodil sa Hendrik Casimir, holandský fyzik († 2000) 1918 – narodil sa Bertram Brockhouse, kanadský fyzik († 2003) 1922 – narodil sa Leon Max Lederman, americký fyzik 1926 – narodil sa Raymond Gosling, anglický fyzik († 2015) 1928 – narodil sa Carl Woese, americký mikrobiológ a biofyzik († 2012) 1943 – narodila sa Jocelyn Burnellová, írska astrofyzička a astronómka ďalšie výročia... Odporúčaný článok β rozpad alebo beta rozpad je jadrová reakcia. Poznáme dva druhy beta rozpadu. Pri beta mínus rozpade sa neutrón premieňa na protón pričom je emitovaný elektrón a elektrónové antineutríno. Pri beta plus rozpade sa protón premieňa na neutrón pričom emituje pozitrón a elektrónové neutríno. Za beta rozpad je zodpovedná slabá interakcia. Ernest Rutherford a Frederick Soddy v roku 1903 vyslovili hypotézu, v ktorej Becquerelom objavenú prirodzenú rádioaktivitu (1896) vysvetľujú pomocou premeny prvkov. Vychádzajúc z tejto hypotézy v roku 1913 formulovali Kasimir Fajan a Soddy pravidlá rádioaktívnych prechodov, v ktorých vysvetlili pozorované prirodzené rozpadové rady pomocou alfa a beta rozpadov. V roku 1911 Lisa Meitner and Otto Hahn experimentálne poukázali na to, že energetické spektrum elektrónov emitovaných pri beta rozpade je kontinuálne a nie diskrétne. V tomto expeimente neboli detekované neutrína, ktoré dovtedy neboli ani objavené ani teoreticky predpovedané. Kontinuálne spektrum beta rozpadu tak bolo v rozpore so zákonom zachovania energie. Druhý problém spočíval v tom, že atóm N-14 mal spin 1, čo bolo v rozpore s predpoveďou spinu ½ pochádzajúcou od Ernesta Rutherforda. výsledky tohto experimentu boli definitívne potvrdené v nasledujúcom období rokov 1920-1927, Charlesom Drummondom Ellisom (spoločne s Jamesom Chadwickom a kolegami). Riešenie oboch problémov navrhol v roku 1930 Wolfgang Pauli, ktorý predpovedal existenciu ľahkej neutrálnej častice, ktorú nazval "neutrón". V roku 1931 Enrico Fermi premenoval Pauliho neutrón na neutríno a v roku 1934 publikoval teoretický model beta rozpadu, ktorý úspešne vysvetlil pozorované javy (v súčasnosti je tento model už prekonaný). β+-rozpad pozorovali v roku 1934 Irène a Frédéric Joliot-Curie. V roku 1956 Wu Ťien-siung experimentálne preukázala naručenie parity v beta rozpade. Tento efekt teoreticky predpovedali Tsung-Dao Lee a Chen Ning Yang. Teoretický opis beta rozpadu Zjednotená teória elektroslabej interakcie vysvetľuje beta mínus rozpad neutrónu nasledujúco. Jeden z down kvarkov neutrónu sa premieňa na up kvark, čím dôjde k premene neutrónu na protón. Pri tom je emitovaný W- bozón, ktorý sa následne rozpadá na pár elektrón a elektrónové antineutríno. Tento proces býva obvykle v časticovej fyzike znázorňovaný pomocou Feynmanovho diagramu. ďalšie odporúčané články... Kategórie Fyzika: Astrofyzika - Teoretická fyzika - Jadrová fyzika - Elektrina - Magnetizmus - Mechanika - Termodynamika všetky kategórie... Články Fyzika: Mechanika - Termodynamika - Astrofyzika - Kvantová mechanika - Teória relativity Zoznamy Fyzika: Zoznam elementárnych častíc Zoznam fyzikálnych konštánt Osobnosti vo Fyzike: Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku Zoznam slovenských fyzikov Zoznam nositeľov Wolfovej ceny za fyziku Príbuzné portály Kozmonautika Astronómia Matematika Správcovia portálu Správcovia: Masleyko – Ra1n (neaktívny od 9.2.2012) Dočasný údržbár: Zajano

Vedeli ste, že... kvôli relativistickej deformácii časopriestoru v silnom gravitačnom poli plynie čas na povrchu Slnka o 64 sekúnd za rok a v jadre Slnka dokonca až o 5 minút za rok pomalšie ako na Zemi? Casimirov jav hovorí, že dve nenabité tenké platne umiestnené blízko seba v úplnom vákuu sa navzájom priťahujú malou silou kvôli existencii tzv. energie vákua? teória kvantovej mechaniky a všeobecná teória relativity sú navzájom nezlúčiteľné, preto sa ich fyzici snažia zlúčiť hľadaním tzv. teórie všetkého? na to aby voda mohla byť v kvapalnom skupenstve, potrebuje okrem vhodnej teploty tiež atmosférický tlak? ak by sme chceli zachytiť čo i len polovicu neutrín vyžarovaných Slnkom, potrebovali by sme na to blok olova s hrúbkou asi jeden svetelný rok (~1016m)? ďalšie zaujímavostí... Obrázok týždňa Plutónium-238 vyžarujúce kvôli vlastnému teplu. ďalšie obrázky... Aktuality 11. február – Medzinárodnému vedeckému tímu sa podarilo experimentálne dokázať existenciu gravitačných vĺn, fenoménu, ktorý vyplýva z všeobecnej teórie relativity Alberta Einsteina. Pôvod detegovaných gravitačných vĺn patrí páru hmotných čiernych dier, ktoré sa zrazili a splynuli. Táto extrémna zrážka vyžiarila podľa magazínu Nature viac energie ako v tom istom okamihu vytváralo svetlo všetkých viditeľných hviezd vo vesmíre a poslala ju do okolitého vesmíru práve vo forme gravitačných vĺn. Podľa odborníkov ide o jeden z najvýznamnejších objavov vo fyzike v poslednom období a predpokladá sa, že jeho autori majú prakticky istú Nobelovu cenu za fyziku. Referencie ďalšie aktuality... Najnovšie články Eva Tokariková · Adiabatická účinnosť · Termická účinnosť · Československá komisia pre atómovú energiu · Carnotove princípy · Clausiusova nerovnosť · Báza (vektorový priestor) · Vojtěch Petráček · Jan Dobeš (fyzik) · Vratný termodynamický cyklus · Vratný termodynamický proces · Skalárny bozón · Superpartneri · Intenzita osvetlenia · Tvar Zeme · Povrch s nulovou rýchlosťou · Špecifický objem · P-v diagram · P-V diagram · Anergia (termodynamika) · Mokrá para · Hektometer · Polohrúbka materiálu · Acta Physica Slovaca · Debye · Zygmunt Klemensiewicz · Metántiol · Oxid chloričitý · Carlo Rovelli · Kalória · Horizontálne súradnice · Stavový vektor · Kruhová dráha · Parabolická dráha · Hyperbolická dráha · Hermann Oberth · Oberthov efekt · Paralelné zapojenie · Sériové zapojenie · Delta-v

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Vytvoriť: všetky fyzikálne odbory, Absorpcia (akustika), ANTARES, Bod mrazu, Mikroskopická čierna diera, Compact Muon Solenoid, Venturiho trubica, Piata dimenzia, Minkowského priestor, Nikuradzeho diagram, prúdenie, turbulentné prúdenie, Euler - Bernoulliho rovnica, Hartree-Fock, Tlak nasýtených pár, Clausiusova-Clapeyronova rovnica, Inflačná fáza rozpínania vesmíru, Kvantový svet, Kvantové perturbácie, Reissner-Nordströmova metrika, Kerrova-Newmanova metrika, Kruskalove-Szekeresove súradnice, Termodynamický systém, Mößbauerov jav, Diracova rovnica ... Rozšíriť: Dynamika, Druhá termodynamická veta, Fotón, Fourierova transformácia, Gravitačné pole, Hydrostatika, Inerciálna vzťažná sústava, Heisenbergov princíp neurčitosti, Lenzov zákon, laminárne prúdenie, Supravodivosť, Teória všetkého, Voľný pád a ďalšie fyzikálne výhonky ... Preložiť: Hawkingovo žiarenie (cs, en), Lense-Thirringov efekt (en), Kerrova metrika (cs,en), Cestovanie v čase (cs, en), Einsteinov prstenec (cs,en), Einsteinove rovnice poľa (en), Youngov pokus na dvojštrbine (cs, en), Galileiho teplomer (en), Wienov zákon (en), Planckov vyžarovací zákon (cs, en), Dostredivé zrýchlenie (cs), Halové javy (cs, en), Energia vákua (cs, en), Casimirov jav (cs, en), Gibbsov paradox (en), Magnusov jav (cs, en)

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra ·  Astronómia ( Hviezda ·  Slnečná sústava) ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika  Kozmonautika ·  Letectvo ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo ·  Film ·   História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport ( Tenis •  Šach) Krajiny a regióny  Belgicko  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán  Byzantská ríša