Philip Hauge Abelson
Philip Hauge Abelson (* 27. apríl 1913, Tacoma, Washington, USA – † 1. august 2004, Bethesda, Maryland) bol americký jadrový fyzik, fyzikálny chemik, molekulárny biológ a geochemik.[1]
| Philip Hauge Abelson | |
| americký jadrový fyzik | |
 | |
| Narodenie | 27. apríl 1913 Tacoma, Washington, USA |
|---|---|
| Úmrtie | 1. august 2004 (91 rokov) Bethesda, Maryland, USA |
| Odkazy | |
| Commons |  Philip Hauge Abelson |
Život upraviť
Philip Abelson vyštudoval chémiu a fyziku na univerzite vo Washingtone. Po ukončení štúdia pracoval v ústave jadrovej fyziky na Univerzite v Berkeley, kde získal doktorát z jadrovej fyziky.
V spolupráci s Edwinom McMillanom sa mu v roku 1940 podarilo získať prvý umelý prvok, neskôr nazvaný neptúnium (protónové číslo 93).[1]
Spolu s Rossom Gunnom vyvinul metódu, pomocou ktorej bolo možné jednoducho separovať izotopy U-235 a U-238 a výraznou mierou sa tak pričinil o rozvoj Projektu Manhattan.
Abelson zohral významnú úlohu aj pri vývoji atómových ponoriek. Ako prvý navrhol umiestnenie atómového reaktora do trupu ponorky, a jeho návrh bol použitý aj pri konštrukcii prvej atómovej ponorky na svete, USS Nautilus.
Abelson bol považovaný za všestranného vedca, v roku 1939 a 1946 pracoval aj v oblasti biológie (skúmal možnosti použitia rádioizotopov v molekulárnej biológii) a geológie. Okrem toho sa zaoberal mikrobiológiou (bakteriálna biosyntéza) a študoval vývoj mäkkýšov analýzou aminokyselín vo fosíliách.[1]
Od roku 1944 bol vedúcim námorného výskumného laboratória vo Philadelphii.
Od roku 1946 do roku 1978 pracoval v Carnegie Institute of Technology vo Washingtone, od roku 1971 bol jeho prezidentom. Od roku 1962 do roku 1985 bol vydavateľom časopisu Science.[1]
Referencie upraviť
- ↑ a b c d Abelson, Philip Hauge. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 22.