Vákuum
Vákuum alebo vzduchoprázdno je ideálne prázdne prostredie (bez látkovej formy hmoty) alebo reálne prostredie, v ktorom je tlak plynu nižší ako atmosférický tlak.
Podľa kvantovej teórie ani priestor bez akejkoľvek hmoty nie je úplne prázdny, ale prebieha tam veľa procesov (kvantovo-mechanickej fluktuácie, tvorba párov častíc a antičastíc a ich opätovný zánik a pod.). Občas sa hovorí o tzv. energii vákua. Súvisí to aj s princípom neurčitosti.
Rozsahy vákuaUpraviť
Nízke vákuum | 760 – 25 Torr | 100 kPa – 3,3 kPa |
Stredné vákuum | 25 – 1×10−3 Torr | 3,3 kPa – 130 mPa |
Vysoké vákuum | 1×10−3 – 1×10−6 Torr | 130 mPa – 130 µPa |
Veľmi vysoké vákuum | 1×10−6 -- 1×10−9 Torr | 130 µPa – 130 nPa |
Ultra vysoké vákuum | 1×10−9 Torr a menej | 130 nPa a menej |
Nadmorská výška (km) | Tlak (Pa) |
---|---|
0 | 105 |
11 | 104 |
50 | 100 |
100 | 10-1 |
200 | 10-4 |
500 | 10-6 |
1000 | 10-8 |
2000 | 10-13 |
Priemyselné vákuumUpraviť
Vákuum, alebo podtlak je súčasťou mnohých odvetví. Najčastejšie je súčasťou výrobnej technológie. Vákuum sa používa na zníženie teploty varu pri úprave látok a rafinácii. Podtlak sa používa pri manipulácii ako zdroj podtlaku pre vákuové prísavky a vákuové manipulátory. Vákuum sa ďalej používa pre homogenizáciu materiálov, pri ich výrobe, pre odstránenie bubliniek a zhutňovanie. Vákuum umožňuje preniknutie materiálu do celého objemu látky a výsledná látka je homogénnejšia.
Vytvorenie vákuaUpraviť
FilozofiaUpraviť
Podľa Aristotela vákuum neexistuje.[2]
ReferencieUpraviť
- ↑ Študijný text, SLAVÍČEK, Pavel; ŠTEPÁNOVÁ, Vlasta; KELAR, Jakub. Vakuová fyzika 1 [online]. munispace.muni.cz, 2016, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Iné projektyUpraviť
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vákuum