Portál:Fínsko

Fínsky portálupraviť

Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade s Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu.su členom EÚ(2004). v litve sa taží kames štastia Jantár. Jantárová komnata

Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa severozápadnom výbežku Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km².

S portálom je spojených 277 článkov

Odporúčaný článokupraviť

Dejiny Fínska sú dejinami Fínov alebo fínskeho štátu, ktoré boli veľmi ovplyvnené vzťahmi so susediacimi krajinami. Pôvod Fínov je nejasný a kontroverzný. Posledné genetické výskumy ukazujú, že ich predkovia zrejme pochádzali zo strednej Európy. Tak či onak, Fínsko bolo osídlené zhruba 8500 rokov pred Kr. Z tohto obdobia sa totiž našli prvé archeologické nálezy. V stredoveku bolo súčasťou Švédska. Od 18. storočia bolo trikrát prevzaté Ruskom a v 20. storočí muselo Fínsko čeliť komplikovanému postaveniu v medzinárodnej politike pre tesné susedstvo so Sovietskym zväzom.

Fínčina a lapončina sú ugrofínske jazyky. Nepatria medzi indoeurópske jazyky, ale medzi uralské. Fínčine najpríbuznejší ešte bežne používaný jazyk je estónčina. Spolu patria do podskupiny baltsko-fínskych jazykov. Ostatné ugrofínske jazyky sú im oveľa vzdialenejšie.

Pôvod Fínov a ich jazyka je stále dosť sporný. Obyčajne sa za ich pravlasť považuje západná alebo stredná Sibír. Niekedy sa za ich pravlasť ale považuje veľká oblasť medzi riekou Volgou a Škandináviou.

celý článok...

ďalšie odporúčané články...

Osobnosť mesiacaupraviť

Johan Julius Christian "Jean"/"Janne" Sibelius (* 8. december 1865, Hämeenlinna, Fínsko – † 20. september 1957, Järvenpää pri Helsinkách) bol fínsky hudobný skladateľ.

Jean Sibelius je najvýznamnejší fínsky skladateľ, ktorý mal veľký význam pre formovanie fínskej kultúrnej i národnej identity. V časoch útlaku Fínska Ruskom zasvätil svoje dielo obrane svojho národa a šíreniu jeho kultúry vo svete.

Z hľadiska histórie hudby je Sibelius tradicionalistom, a jedným z posledných romantikov, tak hudbou ako aj témami. Rozvíjal odkaz predkov a nepriniesol do vývoja hudby takmer nič nové, s výnimkou menšieho momentu v symfóniách - od tretej symfónie nepoužíval už dlhé veľké témy, ale skôr úsečnejšie hudobné myšlienky, ktoré rôzne pretváral a rozvíjal. Tento úsporný štýl je zreteľný najmä v jeho 7. symfónii, ktorá nie je rozdelená na vety, ale tvorí jeden hudobný celok so skoncentrovanými hudobnými nápadmi.

celý článok...

ďalšie osobnosti...

Krajeupraviť