Portál:Fínsko
Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade s Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu. Od roku 2004 sú členom EÚ.
Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa severozápadnom výbežku Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km2.
|
Odporúčaný článok   Suomenlinna (predtým Viapori, po švédsky Sveaborg) je námorná obranná pevnosť, rozkladajúca sa na ôsmich dodnes obývaných ostrovoch pred vjazdom do fínskeho hlavného mesta Helsinki. Má súčasne aj štatút predmestia Helsiniek. Päť ostrovov Kustaanmiekka, Pikku Mustasaari, Iso Mustasaari, Länsi-Mustasaari a Susisaari je spojených niekoľkými mostami, ďalšie tri sú Särkkä, Lonna a Pormestarinluodot. Plocha všetkých ostrovov je 0,8 km², žije tu približne 850 obyvateľov. Dnešný názov Suomenlinna (po slovensky Fínsky hrad) dostala pevnosť až po získaní nezávislosti roku 1918, dovtedy sa používal švédsky názov Sveaborg (po slovensky Švédsky hrad). Myšlienka vybudovať pevnosť vznikla roku 1721 po podpise Nystadskej zmluvy. Pevnosť začali budovať roku 1748 (Fínsko bolo v tom čase ešte súčasťou švédskeho kráľovstva), keď Peter Veľký založil Petrohrad a pevnosť Kronštadt a začal si tým nárokovať vplyv v Baltickom mori. Vďaka svojmu významu sa často nazývala Gibraltárom severu.
Osobnosť mesiaca  Mika Toimi Waltari (* 19. september 1908, Helsinki – † 26. august 1979, Helsinki) bol fínsky spisovateľ, novinár a dramatik, autor rozsiahleho diela, ktoré pozostáva z románov, noviel, zbierok rozprávok, zbierok poézie, rozhlasových a divadelných hier. Jeho dielo bolo preložené do viac ako tridsiatich jazykov. Narodil sa v rodine luteránskeho pastora a učiteľa, ktorý zomrel, keď mal Mika len päť rokov. Ako dieťa prežil fínsku občiansku vojnu. Študoval na Helsinskej univerzite filozofiu, estetiku a literatúru a tu aj v roku 1929 promoval. Už počas štúdií začal písať ovplyvnený dielom amerického spisovateľa Edgara Allana Poa. V roku 1931 sa zosobášil s Majattou Luukkonenovou, s ktorou mal dcéru Satu, ktorá sa neskôr tiež stala spisovateľkou. Počas 2. svetovej vojny pracoval ako novinár a tiež pre fínsku rozviedku. Niekoľkokrát bol hospitalizovaný na psychiatrii kvôli svojím depresívnym sklonom. V roku 1970 sa stal čestným doktorom na Turkuskej univerzite.
Kraje
Články Fínsko · Laponsko · Ålandy · Dejiny Fínska
Vedeli ste, že...
Obrázok
Miesto a zoznam týždňa  Näsijärvi (alebo taktiež Näsi) je jazero v západnom Fínsku. Má rozlohu 257 km2 a dosahuje maximálnu hĺbku 63 m. Leží v nadmorskej výške 95 m n. m. a je na ňom 598 ostrovov. Näsijärvi vzniklo po ústupe ľadovcov na konci doby ľadovej, pred 9 000 rokmi. Bolo oddelené od Ancylového jazera. Pôvodne voda z jazera odtekala smerom na sever, pretože celá Škandinávia bola vďaka hmotnosti ľadovca naklonená.
Kategórie
Najnovšie články Uusikaupunki · Vesijärvi · Ridnitšohkka · Keski-Pohjanmaa · Akaa · Laponsko (Fínsko) · Päijänne · Západné Fínsko · Pielinen · Oulujärvi · Keitele · Puula · Näsijärvi · Kallavesi · Höytiäinen · Alavus |
Prírodné a technické vedy, veda a technika
Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť
.svg){kind=small}
Geografia
