Portál:Fínsko
Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade a Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu.
Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa severozápadnom výbežku Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km2.
|
Odporúčaný článok   Suomenlinna (predtým Viapori, po švédsky Sveaborg) je námorná obranná pevnosť, rozkladajúca sa na ôsmich dodnes obývaných ostrovoch pred vjazdom do fínskeho hlavného mesta Helsinki. Má súčasne aj štatút predmestia Helsiniek. Päť ostrovov Kustaanmiekka, Pikku Mustasaari, Iso Mustasaari, Länsi-Mustasaari a Susisaari je spojených niekoľkými mostami, ďalšie tri sú Särkkä, Lonna a Pormestarinluodot. Plocha všetkých ostrovov je 0,8 km², žije tu približne 850 obyvateľov. Dnešný názov Suomenlinna (po slovensky Fínsky hrad) dostala pevnosť až po získaní nezávislosti roku 1918, dovtedy sa používal švédsky názov Sveaborg (po slovensky Švédsky hrad). Myšlienka vybudovať pevnosť vznikla roku 1721 po podpise Nystadskej zmluvy. Pevnosť začali budovať roku 1748 (Fínsko bolo v tom čase ešte súčasťou švédskeho kráľovstva), keď Peter Veľký založil Petrohrad a pevnosť Kronštadt a začal si tým nárokovať vplyv v Baltickom mori. Vďaka svojmu významu sa často nazývala Gibraltárom severu.
Osobnosť mesiaca  Carl Gustaf Mannerheim (* 10. august 1797, Rittergut Willnas, Lemu, Fínsko – † 9. október 1854, Štokholm, Švédsko) bol významný fínsky šľachtic, entomológ a politik, starý otec maršála Mannerheima. Bol aj prezidentom Viipurského apelačného súdu (1839 – 1854) v meste Vyborg. Jeho otec bol Carl Erik Мannerheim (1759 – 1837) a matka Vendla Sofia von Willebrand (1779 – 1863). V mladosti študoval v meste Turku. Po štúdiách nastúpil do štátnej služby v Petrohrade a v roku 1827 sa stal členom – korešpondentom Imperátorskej akadémie vied v Petrohrade. V roku 1832 sa oženil s dcérou dôstojníka, Evou Wilhelminou von Schantz (1810 – 1895). Mali spolu štyri deti. Jeho syn Carl Robert Mannerheim sa stal otcom budúceho národného hrdinu Fínska a prezidenta Carla Gustafa Emila Mannerheima (1867 – 1951). V roku 1833 bol menovaný gubernátorom v Ваза, potom pôsobil ako gubernátor v meste Vyborg a tiež ako prezident vrchného súdu mesta Vyborg.
Kraje
Články Fínsko * Laponsko * Ålandy * Dejiny Fínska
Vedeli ste, že...
Obrázok
Miesto a zoznam týždňa  Sammallahdenmäki je pohrebné miesto z doby bronzovej neďaleko fínskeho mestečka Lappi. Vek tunajších mohýl sa odhaduje až na 3 000 rokov. Pôvodne sa Sammallahdenmäki nachádzalo na brehoch Botnického zálivu, avšak časom more ustúpilo a dnes je toto miesto vzdialené od mora niekoľko kilometrov. Od roku 1999 je pohrebisko súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Kategórie ▼ Fínsko
Najnovšie články Uusikaupunki - Vesijärvi - Ridnitšohkka - Keski-Pohjanmaa - Akaa - Laponsko (Fínsko) - Päijänne - Západné Fínsko - Pielinen - Oulujärvi - Keitele - Puula - Näsijärvi - Kallavesi - Höytiäinen - Alavus
Správcovia
|
Prírodné a technické vedy, veda a technika
Architektúra · 
Astronómia
(
Hviezda ·
Slnečná sústava) · 
Biológia · 
Cesty · 
Fyzika · 
Geografia · 
Chémia · 
Informatika 
Kozmonautika · 
Letectvo · 
Matematika · 
Medicína · 
Pes · 
Vedy o Zemi
Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť
Divadlo · 
Film · 
História · 
Hudba · 
Jazyk · 
Literatúra · 
Ľudia · 
Politika · 
Šport (
Tenis • 
Šach)
Krajiny a regióny
